Dobrý deň,
budem veľmi rada ak by niekto poradil, prípadne napísal svoju skúsenosť a spôsob ako danú situáciu riešil. Možno nám to pomôže trochu zvládnuť situáciu či nájsť nejaké riešenie, ktoré momentálne nevidíme.
Ja ako vnučka a dcéra už sa na toto nedokážem pozerať ako psychicky zničeni, vystresovaní sú moji rodičia ktorí sa starajú o otcovu mamu (92 rokov). A začína sa to prejavovať už i na ich zdravotnom stave. Babka býva sama v dome keďže okolo seba sa ako tak ešte dokáže postarať i keď už to začína byť pre ňu náročnejšie, čo samozrejme chápeme. Snaha bývať s ňou samozrejme bola, no naši to psychicky vydržali 2 mesiace a tak teraz každý jeden deň za ňou rodičia chodia takmer od rána do večera sú tam stále, mamina pracuje takže ona chodí ked môže. Samozrejme nesedia pri nej 10 hodín keďže treba robiť aj okolo domu aj upratať dom, v záhrade porobiť atď. Najväčší problém je v tom že babka si nič neváži nič jej nie je dobré za všetko len všetkých buzeruje, stále si mrmle ako ju všetko bolí a my to nevieme ako jej je, vyhadzuje na oči veci ktoré už sú dávno za nami. Doslova zneužíva mojich rodičov. Napr. Keď je sama dokáže cez seba prehodiť duchnu ako náhle prídu naši chce aby ju zakrývali. Aby jej lieky presekavali napoli lebo ich neprehltne no iný liek ktorý je 2x taký veľký zje bez problémov. Keď náhodu idú ráno ešte nakúpiť a prídu napr o 11 hneď medzi dverami ich sprdne de sa toľko seru kde doteraz boli. Akákoľvek snaha o komunikáciu proste je už o nervy. Taký jogurt nechce ale iný a mohla by som sa tu rozpisovať donekonečna.
Samozrejme súrodenci sú traja, starajú sa výhradne moji rodičia ohľadom liekov, doktorov, nákupov, kúpania, jedenia,všetkého (áno dom je prepísaný na nich babka má doživotné právo). Naši sa starajú najlepšie ako vedia no je to už cez ich psychické i fyzické sily neustála buzerácia kde boli, kedy dôjdu a načo tam išli a prečo to robia takto a nie ako ona chce atď atď. Taktiež je babka už dosť hluchá keď človek hovorí potichu nepočuje keď povie výrazným hlasom tak sa jej nepáči že po nej kričia. Domov dôchodcov odmieta kde by mala spoločnosť a opateru akú si vyžaduje. nikto z ostatnich súrodencov ju nie je ochotný vziať k sebe ani na pár týždňov. Zároveň nám je to ľúto z jej pohľadu ale zároveň vidím ako sú už moji rodičia z toho psychicky hotoví a vynervovani. Prosím zažil niekto podobnú situáciu ako ste to riešili?
treba si uvedomiť, že starká má svoj vek. Ako starne telo, tak starne aj mozog. Je možné, že má stareckú demenciu, myšlienkové pochody, chápanie a mentálna kapacita už kríva. Môžme to badať aj na 70- tnikoch. Nie u každého, ale... staroba je nemilosrdná. Ak danú situáciu nezvládate, treba zabezpečiť sociálnu službu, DSS... 🤷♀️
neskákať hneď na každé zavolanie, ja by som návštevy obmedzila na pár hodín, o záhradu by som sa nestarala, upratovať tiež netreba každý deň, začala by si ich viac vážiť keby nechodili stále ale len na nevyhnutný čas
zial nic s tym neurobis starsi ludia su taky.
mozno by bolo dobre, vyuzit od obce opatrovatelku, ktora by sice neurobila vsetko, ale apson cast cinnosti by urobila a zredukovala rodicom robotu a aj dlzku pobytu u nej.
druha moznost, socialne zariadenie.
pripadne zapojit viac dalsich clenov rodiny a pod.
a hlavne sa treba obrnit
Tak skúste doobeda opatrovateľku, rodičia by si trošku oddýchli a aj jej by prospelo sa s niekým iným porozprávať ... Prípadne sociálne zariadenie ...
Toto je uplne normalne spravanie starych ludi. Maju svoje maniere, vyzaduju aby boli veci robene podla nich. Nevidim konkretne na tom co si napisala nic take nevydrzatelne…. Ak sa starka dokaze este ako tak obriadit je to este ten lepsi pripad…musia sa rodicia obrnit trochu lebo aj oni taki budu🤷♀️
@jamimo samozrejme sme už premýšľali o sociálnych zariadeniach dokonca sme na obci vybavovali pracovníčku ktorá chodila 2x za týždeň sa s ňou rozprávať chápem je to malo. Chodíme tam vnucence s deťmi naozaj nie je sama vždy je s ňou niekto každý jeden deň a stále je zle. DSS či iné zariadenia odmieta to keď jej naznačime že či nám takým nechce pouvažovať tak to je koniec sveta 🫣
Vieš čo moc okolo nej skacete. Musíte, je to vaša povinnosť, žiť svoj život. Ja mám oveľa mladších rodičov tak som sa ich spýtala že či si želajú aby som sa vzdala prace a robila u nich na zahrade kúpim kravu a budem s ňou chodit na pašu ako oni chodili ako deti, či si toto želajú. Tiež som sa ich spýtala že keďže nebudem pracovat či im nevadi že nebudem mať žiaden dôchodok. Výsledok je že sa záhrada predala. Hocikedy im vmietnem do oci že som aj ja stara a jednoducho nevladzem, či to teda dokážu akceptovať. Bez problémov im vmietnem do oci že keď ma uštvu a zabijú tak sa budú musieť o seba starať sami.
@majamat problém je i v tom že ti ostatní členovia rodiny tam chodia tak raz za dva týždne na pol hodinu. Takže záujem minimálny a babka by chcela aby chodili častejšie a všetku svoju frustráciu si vybíja na rodičoch. A takto sa to celé točí dokola a máme pocit že z tohto kruhu sa nedá vystúpiť.
chapem, ake to je.. a to este vasa starka dokaze ist sama na potrebu, nakrmit sa, obliect sa, nesnazi sa v noci ujst z postele, pricom zakazdym spadne.. moja bola taka, bolo mi jej luto, mala som homeoffice, tak som sa k nej nastahovala, ze sa o nu postaram, o moju milovanu starku.. po mesiaci som s placom a depresiami utiekla! doslova! nedalo sa to psychicky zvladat.. cele noci hore, dvihat ju, pocuvat stazovanie, nadavky.. to ze som jej utierala zadok bola ta najjjednoduchsia cast z povinnosti.. ;) dali sme ju nakoniec do domova, kde samozrejme rychlo zacala chradnut a coskoro na to nas opustila.. ale tak ci tak, to, v akom stave bola, uz nebol zivot.. som rada, ze jej trapenie netrvalo dlho..
Rodicia by sa v prvom rade nemali nechat buzerovat, je to aj o nich, ze si nedokazu ustrazit svoju hranicu, presne, ako pri detoch. Starka si samozrejme zasluzi uctu a aj velku davku pochopenia. Ale buzeracia za hluposti, to by som stopla. Tie maniere s jogurtmi, tam to vyriesim tak, ze kupim 5 druhov, nech si vyberie a pocuvam, co mi komunikuje, ak nechce jahodovy, tak jej ho nabuduce proste nekupim a ak ma dodrbe, ze preco som jej nekupila prave ten, tek s kludom jej oznamim, ze vravela, ze ten rada nema, ze ju pocuvam, co hovori. Nebudem utekat po dalsi , bude si musiet vystacit s tym, co jej kupim. Vacsinu reci potvrdzujem, su to komentare, ktore z jej pohladu maju udrzat konverzaciu a ulavit jej frustracii. Rodicia sa musia naucit potvrdit a pustit druhym uchom von.. A opatrovatelka je urcite tiez dobry napad, aspon na par hodin odlahcit rodicom..
Vieš ale tu iné východisko ako domov dôchodcov nie je. Mali sme to rovnaké, ešte horšie by som povedala, lebo naša babka bola ležiaca a plienkovana. Rozumovo na tom bola dobre a tiez odmietala DSS ale proste dcéry na ňu tlačili a keď hrozilo, ze naozaj tam zostane sama lebo nikto tam s nou nemohol byť celé dni, tak v slabej chvíle podpísala papiere a teraz je tam. A môžem povedať, že spokojná. Chapem, že človek chce zostarnut doma ale nie vždy je situácia, že sa to dá. Rovnako ako u vás lebo babka tým ničí ďalších 2 ľudí. Čize za mňa byť nekompromisny a pokiaľ babka bude vidieť, že to ide, že sú pri nej 10 hodín denne a skáču jej okolo riti tak nemá dovod ísť do DSS ale toto si musia uvedomiť tvoji rodičia.
@zeldia Najhoršie je že tu už ťa komunikácia je vzhladom na vek už o ničom ak to tak môžem povedať. Avšak babka bola zvyknutá že okolo nej všetci skákali celý život no teraz už nemajú nato moji rodičia energiu aby to robili. Hlavne keď je babka bez empatie k ostatným ju nezaujíma nikto iný len ona sama aby jej bolo dobre a ostatní nech sa zodru k smrti....
MOzno budem ja za divnu, ale je to takto: ako si tvoji rodicia naucili, co dovolili so sebou robit = to maju. AK chce byvat sama, moze, nepotrebuje celodennu spolocnost ak nema vazne problemy zdravotne. Treba aby si to rodicia uvedomili, nam babka zomrela 98rocna, nikto tam cele dni nesedel, raz za par dni dobehli synovia, nosili jej nakup, zavolala komu chcela, zavolali jej atd. TO ze ostane sama = na tom nie je nic zle, nie je to trest. Z druhej strany babka, vyzadovala, hucala, kricala, ale kedze vsetci aj deti pracovali, vzdy jej vysvetlili ze bohuzial maju aj svoj zivot. Pritom zabezpecili jej vsetko. Nechcela sa stahovat nikam, ani k detom (150-300 a viac km mala k detom) ani domov, nakoniec si vybrala po rokoch domov, lebo stav mala zdravotny dost zly na to aby bola sama... a narobili s nou deti naraz vsetky krik, ze bud sa stahuje k nim, alebo ide do domova (kedze jej volali kazdy den niekto, a nevedeli sa dovolat, letel tam otec cez cele slovensko, a v hodine 12tej ju odviezol do nemocnice), lebo sama uz nebude... a musela si vybrat. Dokonca bola chvilu leziaca, co bolo uplne na nervy vtedy.
Je to normalny zivot. Nech si najde zabavku ona, v tom veku uz amla byt na to zvyknuta, mala mat rezim (ano ako male dieta), nie je doma na dochodku rok dva, ale desatrocia uz...
A ako z toho von, no len ju postupne oducit od celodennych navstev. Opratrovatelky su aj na cely den, ale predpokladam, ze jej stav to nevyzaduje, ked ju nema pridelenu. Ak ma vazny stav treba jej vybavit nieco ine.. Ona suhlasit nebude... s tym treba ratat.
Inak to spravanie= to ma vela starych ludi, usomrani, uhundrani, nic nie je dobre, vsetko je zle, nikto sa nestara, nechape a casto presne ako male deti vymyslaju. CIze to treba tak brat, nepripustat si to, urobit co treba, ak ma radost ze jej prepolia tablektu, tak nech jej ju prepolia..
Babka má už svoj vek. Jej správanie tomu zodpovedá. K Tvojim rodičom sa bude správať tak, ako jej dovolia. Asi by mali trocha zvolnit, neskákať vždy, keď babka zapíska. A možno jeden srdečný rozhovor o domove dôchodcov, keď sa jej nepáči starostlivosť, by mohol padnúť na úrodnú pôdu. A čím skôr, kým sa vaši nebláznia.
@radkaradix u nás to začína byť rovnaké. Babka sa síce oblečie ráno sama aj keď sa sťažuje že jej to dlho trvá aj si naloží jesť, nosí plienky no na wc prejde keď potrebuje napr na veľkú. Proste nie je ležiaca niečo okolo seba so porobi a ostatné robia rodičia. No tie neustále buzerácie, celodenné sťažovanie, frustrácia z toho že je stará a ona by chcela behať ako mi atď atď. A psychika tým trpí neuveriteľne. A nie len rodičia ale aj my ako deti už premýšľame ake riešenie nájsť. Či si ju vziať k nám i keď máme malé deti lebo nechceme aby rodičov psychiky zničila. No proste kazdodenne premýšľanie čo urobiť aby to bolo dobre pre všetkých.
Autorka - empatiu uz od nej ozaj cakat nemozes. Starka je frustrovana, urcite ju aj boli kazdu chvilku nieco, je zufala sama zo seba. Potrebuje sucit. Ale sucit neznamena, ze budu ostatni okolo trpiet. Konverzacia uz asi ina nebude, ona si bude hundrat, dodrbavat, a rodicia by to mali len potvrdzovat a nekomentovat, nepustat sa do hadok, neoponovat jej, proste brat to ako ked dieta blaboce, nic to neznamena..
Je možné že všetci budeme skôr či neskôr vo veľmi podobnej situácii. Co som si ale všimla tak starší ľudia sú veľmi sebecký, akoby im vymizla empatia a vrátili sa v tomto do detských čias. Tvoji rodia však musia myslieť v prvom rade na seba, babka môže pokojne žiť ešte 5 rokov a nechať sa takto vyciciavat nemá zmysel. Ja by som jej našla opatrovateľku ktorá by s ňou bola cez deň a zastavila by som sa na polhodinku obden z niekam na striedačku. Nikto nie je povinný prestat žiť kvôli staršiemu príbuznému. Určite si ju neberte k sebe, narusi vám to celý život a okrem detí budete skákať okolo nej.
Asi neostava nic ine, len ju dat do domova s tym, ze mozno tam skoro od zialu dokona, ale ak nechcete pochovat aj rodicov, musite to zial tak spravit
Tak ja asi nenapíšem, to čo chceš počuť. Ale to ,,buzerovanie" je jediný problém? Babka má 92, dokáže sa v rámci možností o seba postarať. Ja si myslím, že toto sú také problémy, ktoré sa dajú zvládnuť. Keby potrebovala 24-hodinovú starostlivosť, kŕmiť, prezliekať, prebaľovať,......čo by ste robili? Či dali by ste ju do domova a vybavené?
A áno, viem, o čom píšem, zažívam 24-hodinovú starostlivosť o mamu momentálne a toto čo píšeš je nič oproti tomu kam to až môže pokračovať.
Nájdi na doobedie opatrovateľku. Máme to doma už štvrtý rok, takže mám bohaté osobné skúsenosti. je to na psychiatriu. To, že niekto Ti tvrdí, že je to o Tvojich prioritách a ako sa on bude staráááť, keď to rodič bude potrebovať sú len kecy. Ak to v vživote človek nerobil, tak len kecá o niečom čo nezažil. Ja som tu cez koňa našla pani, ktorá chodila k mame dopoludnia. Stálo to peniaze, ale aspoň sme my neskončili na psychiatrii.
Nerozumiem,čo je treba riešiť? Je sebestačná,stačí drobná výpomoc a nech sa rozpráva čo chce...jedným uchom dnu,druhým von....stačí menej,resp.vobec neprezivat jej sťažnosti a "ponosy"
No vieš nič nie je zadarmo ak tvojmu otcovi prepísala dom s doživotným užívacím právom tak teraz sa musia starať. Ako píšeš otec má ešte 2 súrodencov. Tým že starká dala otcovi dom im odbudli jeho dvom súrodencom starosti .Vziať dar je jedna vec a starať sa je druha vec. Aj tak má krásny vek a že vie ako tak porobiť okolo seba. Starý ľudia sú taký šomrú nič sa im nepáči. Dar dom je niečo za niečo. Otcovi súrodenci určite vedeli že to nebude také ľahké tak radšej sa vzdali domu ako by mali sa o mamu postarať takých je veľa. Otec si myslel čo že to je len tak tu máš syn dom ja si tu dám užívacie právo však toto bola babkina jej poistka na starobu.
No nakoľko má babka už 92 rokov tak dlho tu už nebude . Takže asi aktuálne zaťať zuby . V takom veku sú ľudia horší ako malé deti . Za ďalšie mama mohla brať opatrovnicke na banku alebo zožeňte asistentku . Nejakú susedu po blízku ktorej by sa hodili peniaze není okolo? S bankou zájsť po doktoroch aby maká správy čerstvé alebo teda aby neboli staršie ako pol roka sa mi zdať . Podáte žiadosť o asistenciu . Asistent musí mať ale prechodný pobiť ten sa dáva na 1 rok. Zaniesť papiere na socialku A tá pani nech k nej chodí , zatiaľ na cca 4 hodiny podľa potreby a keď jej príde rozhodnutie koľko tam na byť tak toľko bude .do asistencií sa ráta aj čas ísť do obchodu .ona hej bude nakupovať, upratovať s hygienu pomôže, ak treba tak zakúriť , navariť a dosť by sa vyriešilo s týmto . Oni majú samozrejme čas 90 dní no peniaze výplata spätné
@jamimo suhlasim na 100per. Tiez si myslim, ze je to len zaciatok stareckej demencie. Autorka, tym ze rodicia dostali dom, tak sa od nich ocakava ze sa postaraju viac ako surodenci, napriklad oni mozu platit dss alebo opatrovatelku.
Moji rodicia sa starali o babku, tiez ocinovu mamu, 3 roky od potvrdenych priznakov. Uz je babka v dss, priznaky sa stupnovali, stale to bolo len horsie a horsie. Na dss su dlhe cakacie doby, skuste sa aspon informovat a prihlasit do poradia.
@alickapusinka z hľadiska domu a toho prepisu to není úplne jednoduché. Rodičia vyplácali súrodencov a aj iných ľudí keďže pozemok bol rozparcelovany na xy majiteľov. Takže není to že ho dostali darom len tak.
@alickapusinka mojej tete tiez surodenci prepisali dom, ale moj oco vzdy isiel pomoct sestre s mamou ktora mala alzheimera, kedze bol na dochodku, takze aj napriek prepisanemu domu, ked mohol odbremenil sestru, Alebo nech sa nejak s tym domov vysporiadaju a daju babku do domova, ked nikto nechce pomoct
Uprimne, co budu mat rodicia z toho domu, ked ich slak trafi skor ako sa doziju dedicstva?
Nechápem načo tam sedíte celé dni. Večer pri chystám niečo na raňajky, prídem na obed, pomôžem, porobím nejaké 2-3 hodinky. Prichystané na neskor večeru a idem.
Moja starká bola dokonca ležiaca a dcéry k nej chodili 3x denne, nikto to sekirovanie nemusí dobrovoľne znášať.
Alebo si spravte plan... Načo tam napríklad chodí aj mama a otec naraz? Jeden týždeň jeden, druhý ako sa mu dá Mama (popri práci), niektoré dni pokryť ty alebo aj ďalší tvoji súrodenci... Toto by nešlo?
Babku napríklad dat na dva týždne do odlahcovacieho zariadenia, oddýchnuť si a pokračovat ďalej. A nie či chce alebo nechce. Pôjde a hotovo.
uplne ta chapem, moja mama sa takto starala o svojich rodicov. Nakupi robila, prala im, varila im a vsetko bolo zle. Ked rano neprisla autobusom o 7 uz bolo zle a absolutne nechapali, ze aj ona uz ma svoj vek a musi vstat o piatej rano, aby isla od nas do mesta a ku nim autobusom. Nie je to k nim daleko, ale mama nesoferovala, takze musela ist dvoma autobusmi.....nebudem pisat, ved to poznas sama, ako to je u vas....stari rodicia nechceli ani pocut o nejakej pomoci, co by sme im nasli. Az nakoniec starka spadla, ked si sadala na stolicku a zlomila si stehennu kost. Nemocnica, operacia, nezrastalo sa jej to....cize vsetko sa "rucalo". Narychlo sme vybavovali DSS, kedze ona bola zrazu leziaca a starky mal uz 90 ten nemohol ostat doma sam....no co budem hovorit. Takze, lludia v tomto veku nechapu uz, ze sami to nedokazu a ze by pre nich bolo lepsie, aby sa o nich niekto staral bud doma, alebo v DSS, nie vsak rodina lebo k tej si dovolu vela a aj to, co si k cudziemu nedovolia. Tvoji rodicia by mali zavolat ostatnych surodencov a povedat, ako si to predstavuju. Nemusia sa starat iba oni. Ti ostatni maju tiez nejaku povinnost voci svojej matke. A ak to nemozu robit sami, tak musia niekoho najst. A ak to neurobia tvoji rodicia, musis si s nimi porozpravat o tom ty, ak chces aby tvoji rodicia mali aky taky zivot este...
to co pises je normalne pre kazdeho zdraveho ci choreho cloveka... aj ja niektore tabletky prehltnem v celku ine nie, jogurt jem len ten ktory mi chuti, ked som sama doma a niekto pride ties sa tesim a davam to najavo svojim sposobom (vasa babka hudravostou), ked ma muz takryje beriem to inak ako ked sa musim zakryvat sama a vynakladat na to usilie..... vsetko su to prejavy staroby netreba ich nejako riesit, proste stary ludia su taky. vsetko je o nastaveni tvojich rodicov. ja mam v plate ak otec ostane odkazany na opatrovanie ist byvat k nemu a bude si vybavim opatrovatelsky a budem s nim, alebo budem pracovat ale byvat u neho. vsetko je o prioritach daneho cloveka. ano starat sa o stareho choreho cloveka nie je lahke, ale tak ako sa oni starali o nas ked sme boli maly a tiez to nebolo lahke tak sa aj ja planujem postarat o otca (mamu uz nemam) drzim palceky aby ste to zvladli a nastavili si priority.