Starosti s bratmi, ktorý sú poznačení detstvom.
Veľmi sa trápim kvôli bratom. V detstve si vytrpeli svoje, od rodičov, príbuzných aj od okolia, cudzích ľudí. Všetci traja sme od prírody introverti, citliví. Oni od detstva počúvali toľko nadávok a urážok, ponižovania a dnes z nich vyrástli nezodpovední jedinci, ktorí visia na krku rodičom. Absolútne žiadna zodpovednosť, život žijú zalezený v izbe pri videohrách. Nemajú vôbec žiadnych kamarátov, nikdy nemali dievča, rande ani sex. Majú 27 rokov. Jeden brat pracuje, druhý vôbec nie. Boja sa ľudí, nevedia komunikovať, ani sa pozerať do očí. Mám pocit, že celý život budú len prežívať, nebudú vôbec žiť. Sú len pre srandu celej rodine. Moja rodina má o nich tú najhoršiu mienku. Neviem si predstaviť, keby rodičia zomreli, čo s nimi bude. Zostanú na krku mne. Asi je už neskoro toto riešiť, ako sa hovorí, starého psa novým kúskom nenaučíš.
Ja toto všetko dávam za vinu rodičom, rodine. Pschologickú pomoc odmietli. Ja ale viem, že by im to mohlo pomôcť. Nemajú žiadne sebavedomie, aby aj, veď po nich celý život niekto dupal.
Ja som sa z toho dostala pomocou psychoterapií, všetci traja sme "zdevastovaní" prostredím, v ktorom sme vyrastali. Ja som našla silu to riešiť, oni nie. Žijem si svoj život, normálný život s manželom a snažím sa zabudnúť na to peklo, čo bolo často doma. Rodinu navštevujem čo najmenej.
Trápi ma, keď vidím, čo z bratov vyrástlo a aký život vedú. Možno sa ale trápim len ja a im to vyhovuje, to neviem posúdiť. Ale komu by vyhovovalo žit ako potkan niekde zalezený? Byť sám a nikoho nemať?
Neviem vôbec čo robiť,
toto už nie je o rodičoch ale o pohodlnosti . Píšeš že rodičia boli naprd , napriek tomu ich majú doma a v podstate živia , zostali m na krku . Prečo by mali tebe zostať na krku ? Sú postihnutý , zrejme nie . Musia sa postarat sami o seba.
@maminuska To áno, ale nie sú toho schopní. Ja si fakt neviem predstaviť, keby rodičia zomreli a my by sme dedili.. veď by ma nemali ani z čoho vyplatiť, keby tam chceli zostať bývať.. budú z nich bezdomovci.
A uz je po laske. Ked bude treba dedit a Ty vies ze nic nemaju budu bezdomovci aby Teba vyplatili. Moj brat je tiez uveseny ako pijavica na rodicoch aj s jeho nikdy nepracujucou zenou a synom.. a ked pride na dedenie nech si necha dom. Nechcela by som od neho nic, lebo viem ze nic nema.
@asfodelka Ja som to tak nemyslela, jasné, že by som ich nevyhodila z domu. Nie som svinňa. Len som chcela poukázať, aké zlé to je. Sú to moji bratia, nikdy by som ich nevyhnala na ulicu. Asi to bol blbý príklad.
Myslim ze riesit by ich mali rodicia. Najprv odpojit internet a zaviest im najomne aby boli nuteny hladat si pracu a zmysel zivota. Ak s nimi nebyvas nemas na nich dosah. Ty neporiesis nic. Ja mojho brata tiez neriesim lebo mna sa to nedotyka a zbytocne by som sa pohadala.
@asfodelka Rodičia to vyriešia tak, že im budú pár minút hnusne nadávať a nič sa nezmení. Veď mama za brata platí zdravotné poistenie, len preto, lebo on je lenivý ísť na ÚP. A mama sa bojí, aby k nám neprišiel exekútor, tak platí za neho. Keď som jej povedala, aby ho odhlásila z trvalého pobytu, odmietla. Takže asi tak.
Neurobis s tym nic,iba trapis samu seba.a zrejme obom stranam pupocna snura vyhovuje
Poznam niekolko takych prikladov kde su bratia lenivi prizivnici. Ty s tym nic nenarobis a zatazujes sa tym. Venuj sa svojej rodinke a neplytvaj zbytocne energiou.
a čo robia celý deň...nie sú vyučení, alebo z akého dôvodu nepracujú...rodičia s tým súhlasia?
Tak ja neviem, mne pripada, ze ti Vasi rodicia asi nebudu taki zli, ked bratov zivia a riesia za nich veci ...
Ahoj.Chcem najprv ti napísať,dievča klobúk dolu,že si sa dokázala vyslobodiť z takejto rodiny,určite to stálo veľa psychických síl a energie...pozri,ty asi už nič s tým nenarobíš,bratia sú určite poznačení detstvom a výchovou,pre mňa je nepredstaviteľné čo ste museli zažívať...prečo sa aj bratia sa nesnažili vzoprieť životu,nájsť v sebe vnútornú silu a odhodlanie začať budovať nový život...možno im to takto vyhovuje a berú to ako prirodzenosť a súčasť ich života...prečo sa nezamestnajú?majú psychický alebo zdravotný hendikep?ty sa drž svojho života a manželstva,viem,sú to tvoji bratia a trápi ťa tento fakt,ale zrejme ho už nijako neovplyvníš.
neviem sa rozhodnut ci bratov lutovat, ci tvojich rodicov hanit, ach napis viac. vyzera to velmi zle. je mi vas luto. ale ked si napisala, ze sa nevedia pozret do oci, este viac mi ich je luto, lebo ludia s poruchou autistickeho spektra tiez nevedia... ale to uz zrejme ulietavam v inych vodach. dofrasa strasne ma serie ako tolko rodicov nici zivot svojim detom..
Tvoji bratia by potrebovali terapiu... prehovor im do duse... ze su tienom toho, cim by mohli byt, poznaceni z detstva. Krok za krokom sa musia naucit socialnym zrucnostiam, ktore su teraz zrejme na urovni malych chlapcov. Musia zacat vychadzat zo svojej bezpecnej,komfortnej zony. Cielene sa musia vystavovat socialnym situaciam, z ktorych maju stres, ale pekne pomalicky. Mali by si vsimat, ako sa spravaju ini, ucit sa spolocenskemu spravaniu. Musia sa naucit nevnimat vsetko ako hrozbu. Potrebuju povzbudit, le nie falosnou chvalou. Pojde to. Nie su strateni, ale musia chciet zmenu. Nejak ich treba zburcovat. Nemozu byt uzitocni u vas doma? Co tak dat im dat nejaku brigadu? Naucena bezmocnost - vyraz z psychologie. Da sa aj z nej vymanit...
Ja vôbec nechapem z tohto príspevku, čo ste si zle prezili a hlavne od koho. Keby predsa bolo u rodicov tak zle, tak s nimi predsa nežijú, či? A niekomu proste vyhovuje byt doma, nič nerobiť, u niekoho to môže prerásť v sociálnu fóbiu, u niekoho strata pracovných návykov práve môže sposobit to, že sa už nevedia začleniť..
U mojho muza v rodine bol pripad, dvaja chlapci. Otec hovado, od mala nadavky, ponizovanie. Matke trvalo xy rokov sa rozviest ked uz trpela tazkymi depresiami. (O par rokov nato sa obesila). Cele zle. Jeden z chlapcov sa odstahoval zalozil si rodinu a pracuje a druhy sa nedokaze zaclenit do spolocnosti. Rodina sa mu snazila pomoct ale dlhodobo to nemalo zmysel. Teraz zije v nejakych socialnych bytoch (aspon nebyva na ulici), nepracuje. Mne je ho velmi luto, lebo otec ho zlomil. Nedokazem si predstavit ako sa jeden rodic takto moze chovat . Kazdy sme iny, niekto sa pozbiera a niekto sa nepozbiera nikdy. Mozno by pomohla dobra psychoterapia, len oni musia chciet. Ale ako vyzera oni si zvykli nato ze je o nich postarane. Skusala si sa s bratmi porozpravat o tom ze preco neodidu? Hranie pc hier im tiez nepridava na zdravej psychike.
Je to tazke, ale myslim ze ty tej situacii velmi nepomozes. Sustred svoju energiu na seba a svoju rodinu.
No lenže, takto nebudu platit v byte najom a elektrinu, po case im zo zobere exekútor.
Chápem, že ta to trápi, ale musíš si uvedomiť, že to nie je tvoja zodpovednosť. Lenže. ....si si istá, že bratia nemajú nejakú psychickú poruchu? Boli niekedy u psychológa? Nepíšeš čím ste si prešli, každý zvladame hraničné situácie inak, závisi od bojovnosti. Pokiaľ nie sú zdravotne postihnuti, su schopní pracovať, dvaja zdraví chlapi si musia vediet na seba zarobit, keď aj hneď z domu. Toto je ich rozhodnutie, napriek ich detstvu, musia zaň prebrat zodpovednosť iba oni sami, nie ty. Zbytočne sa tým trapis a valas si to na plecia. Zatazujes tým aj svoju vlastnú rodinu a jedného dňa by si o ňu takto mohla prísť.
U nás sa stalo to, čoho sa obávaš. Mamin brat žije v rodinnom dome s matkou, mojou starkou. Mama sa ku nim presťahovala. Veľký dom, on nepracuje. Teda nejaké fušky, to hneď aj pre pije, starkej nedáva peniaze, roky neplatil odvody. Začali chodiť exekúcie, pod hrozbou odobratá domu. Moja mama to vyplatila cca 7000€. Dom však dali prepísať ceý na ňu. Čo však bude keby sa mame a starkej niečo stalo? Som jediný dedič. Domu aj s tým ožranom... Takže, treba myslieť na všetko...
By si bola prekvapena koľkým ľudom vyhovuje zit zalezeny ako potkan