Stará mama. Ako by sa mala správať k vnúčaťu?

zuzujo a neskúsila si sa s ňou porozprávať? Povedz jej ako čo cítiš,že to nemyslíš zle a aby sa neurazila,ale ona keď ho rozmazná tak vám tým robí zle,lebo malý to bude čakať aj od vás.Povedz jej že si rada ak príde,ale nech sa nebojí malý ju bude poznať,ale aby si u vás aj oddýchla a niektoré veci nechala na teba.Moja mama býva tiež ďaleko a ke ´d príde chce byť tiež s malou čo najviac,ale nepreháňa to.My sme sa už na začiatku dohodli že ja vychovávam a čo sa mi nepáči s malou tak jej rovno poviem.Nie drzo ani krikom ale tak medzi rečou a ona to pochopí.Ak ma niečo zaujíma alebo potrebujem poradiť tak sa jej spýtam,takže aj jej názory beriem a tak to celkom funguje.My sme jej z mužom na začiatku povedali že nechceme rozmaznávať a mama to aj chápe.Iné je to so svokrou,ona síce prikívne ale robí opak,ale to je už zas o inom. 😉

Zuzujo, mas vyhodu, ze je to Tvoje mamka - tak ji normalne povez, jak se citis a bud to vezme a nebo ne. Za to nic nedas - a hlavne se nebudes uzirat kvuli tomu, ze si se ani nepokusila nic udelat. Moje mama mela vzdycky svoje mouchy, ale nastesti, co se nam narodila mala, chova se uplne suprove. Nejdriv se vzdycky zepta, co muze a co ne, jak chceme malou vychovavat, aby ji neucila nejakym zlozvykum, ktere jsem ji sotva odnaucila - treba to chovani na rukach, pokazde kdyz zaknoura. Zato s tchyni je to kriz - jeste ze Kacka, ac ji neni jeste ani rok, uz je osobnost. Tchyni dokaze klidne cely den ignorovat 😀 a protoze uz chodi, tak kdyz ji zacne "otravovat" tak si klidne odcapka jinam. Ale komentare o tchyni patri do jine diskuse .... 😝

zuzujo, presne tak, ja mám takúto svokru a nemôžem nič robiť. moja mama je už ok, lebo jej môžem povedať, čo si myslím. zväčša sa na chvilu urazí ale potom je to vždy o niečo lepšie. tak vela šťastia. takto nejako je to u každého, tak len hlavu hore. ja som sa skoro o nervy a manželstvo pripravila, tak sa pouč z chýb druhých. niektorí starí rodičia sa o svoje vnúčatá vôbec nezaujímajú, viď téma svokry, tak to máš dobré. len sa milo a bez výčitiek s maminou porozprávaj a bude dobre 😉

joj, ťažká téma, my sme po svadbe s manželom zostali bývať u mojich rodičov, narodil sa nám synček... všetko prebiehalo v pohode, kým nemal Niki asi 4 - 5 mesiacov, odvtedy som ja tá najhoršia, lebo mu nič nedovolím (napríklad búchať vidličkou po tanieri, otvárať sporák... a také ´´obyčajné veci´´.), moja mamina samozrejme mu všetko dovolí, stále ho nosí na rukách a tak... ved v podstate kvôli tomu som začala znova fajčiť, už to bolo úspešne za mnou, ale po dennodennej dráme (a hádkach) s mamou som to vzdala a išla som si kúpiť cigarety... niekedy by som ju .... jaj, ani nemám na to slov... chválabohu, že nemám svokru 😀 (nemyslím to zle, ale dve dobré babičky by sa rovnal môjmu pohrebu) 😅

ked bola moja prva dcera malinka, tiez mala svokra tendenciu rozpravat na nu maznavym hlasom. Vtedy ale zakrocil moj manzel a okrikol svoju matku, nech na to dieta rozprava normalne, lebo bude dementne. Svokra sa trochu urazila, ale co je dolezite pochopila. Ale babky su take, na zaciatku sa idu zblaznit z vnucata, rozmaznavaju ho, potom ked ma dieta obdobie vzdoru, tak si s nim uz nevedia tak poradit a stiahnu sa trochu. Asi by si jej mala na rovinu povedat, ako mienis svoje dieta vychovavat, urcit pravidla, aby neprichadzalo k zbytocnym nedorozumeniam a nebol tak naruseny ani tvoj denny rezim s dietatom. Ked jej vysvetlis, ze ked ona dieta nauci napr. na nosenie na rukach, ty uz potom nevies nic cez den spravit a mas s tym problemy. Drzim palec.

ja som stará mama a chcem ti povedat len tolko,že aj ty budeš taká ista ku svojmu vnúčatu,chápem ta že sa ti to nepáči ale snaž sa aj ty pochopit,že láska k vlastnemu dietatu je niečo iné ako láska k vnúčatu,Ja som svojho syna velmi lúbila aj ho stále lubim,ale láska k mojej vnučke sa s tým nedá porovnat.je to prosto tak

Souhlasím s tím, že je lepší taková babička, jakou popisuješ, než ta, co nemá zájem nebo vůbec žádná. Moje maminka i tchýně jsou obě super babičky maximálně nadšené ze svého vnoučka 🙂 a když slyším, jak jsou na tom mé kamarádky, kdy jejich babičky skoro nemají zájem :( Jinak třeba tchýně je "poslušná", snaží se přistupovat k malému, tak jak to děláme my. Moje maminka je hodně rozmazlovací, dříve jsem ji často opatrně "kritizovala", ale dnes vidím, že syn dobře ví, že co může u babičky, neplatí prostě u maminky. Má to své výhody, hrozně se vždycky na babičku těší a vůbec ho netrápí, když odejdu a je s babičkou sám, protože ta pro něj udělá první poslední 😀 A já nemám výčitky, že se synem nejsem, protože si čas beze mne s babičkou krásně užije 🙂

veru radsej takato stara mama ako ziadna ....a to viem co hovorim 😒 Ona Vase dieta miluje a asi sa od samej lasky ani nekontroluje 🙂 neboj ako bude rast babo aj ona sa bude inac chovat loebo ked jej na to nepovies nic Ty tak ju na to za chvilu upozorni vnuca 🙂

teodorka, že ..... upozorní ju na to vnúča 😀 , ...som si spomenula na jeden vtip.

Babka uspáva svoje vnúčatko a láskyplne mu spieva uspávanky.
Po chvíli vnuk otvorí oči a unavene povie: "Babi, môžeš byť už ticho, rád by som zaspal..." 😀 😉

jankajs 😀

jankajs,
vsak na to som myslela 😀

zuzujo ja mam tiez stvormesacneho synceka a miestami akokeby som citala o mojej svokre 😀

Ja som mala tiež takéto problémy s mojou mamou. Keď sme k nim prišli s malou na víkend vytrhla mi ju z rúk. Malá plakala odušu lebo to pre ňu bolo nové prostredie a ľudia ktorých videla po 3-4tyždňoch. A moja mama len oddychuj, oddychuj. Ale ako môžeš oddychovať keď počuješ ako ti bábatko plače...A ked som si ju vzala, už boli komentáre, že ju nechcem pustiť z rúk. Neznášam a mama to robí doteraz, že ešte len dofajčí a hneď sa vrhne na malú a bozkáva ju. Keď som ju ešte neprikrmovala tak stále hučala ža by som jej mala dávať čaj a toto a hento. Keď som ju začala prikrmovať tiež všetko komentovala a poza môj chrbát do nej pchala čo ju napadlo. Nechala som jej malú, lebo som potrebovala odbehnúť a dohodli sme sa, že keby plakala zavolá mi. Neskôr som sa od segry dozvedela, že malá jačala 3/4hodiny kým som neprišla a mama zakázala aby mi volali. Neviem čo si chcela dokázať. Liala do nej Nutrilon, bez toho aby sa mňa opýtala - ja som jej dávala pred hodinou. Jasné že malá ho ani nechcela ale nevedela čo s ňou a mne z trucu nezavolala. Keď som malú večer dala spať a zamrnčala, nie aby mi to povedala ale ju vytiahla z postieľky a našla som ich pred telkou o 22. Ja som bola vo vani, stačilo mi povedať. Skúste potom znova po troch hodinách uspať dieťa keď ho niekto takto preberie. Raz si vzala do hlavy, že mala je urieknutá, lebo mala taký uplakaný deň tak ju samozrejme za mojim chrbtom kadila či čo. Ja na také drísty neverím. A takých vecí bolo xy.Už som jej aj povedala, že ja keď budem niečo potrebovať sama poviem aj to že ona sa realizovala pri svojich deťoch ale teraz sa bude robiť ako ja poviem. Tak kývala áno áno a potom si zas urobila po svojom. Dosiahla len to, že k nej nemám dôveru a malú jej strážiť nenechám. Veľmi ma to mrzí a naozaj som si to takto nepredstavovala ale čo už...Inak moja svokra pravý opak, plne ma rešpektuje. Malú jej nechávam s kľudným srdcom a dôverou.

Ahojte, tak ja mám dnes podobné trable ako mufo... Ja bývam s mamou v jednom byte. Moja mama sa síce na začiatku dušovala, že mi do výchovy nebude zasahovať, že vždy podporí moju autoritu a tak. Dnes to nejako nevyšlo: najprv ju dala na nočník, hoci malá to teraz odmieta a chcela som jej dať "pauzu", aby nechytila averziu... potom jej dala líznuť pivo... potom som dlho uspávala, musela som si odskočiť. Ja som počula, že malá plače, ale tých 4.5 min by ju nezabilo - samozrejme mamu som našla pri nej. Tak po tých nezhodách, aby som mamu potešila, hovorím, nech jej zaspieva. No ten repertoár - od majora Gagarina cez ľudovky a spravidla rýchle rytmy až po kostolné komentovať nebudem - ale potom hovorím Ďakujeme babka. Dala ešte jednu. Ja že Ďakujeme už stačilo. Dala ďalšiu. To už vo mne vrelo. Malá by už aj spala, presne ako v tom vtipe, ale ozaj sa mi to stalo pred pol hodinou 😒 . Tak jej hovorím hlasnejšie a dôrazne UŽ STAČILO! A ona "prosím?" Že vraj ma nepočula... tak neviem. Skrátka spolužitie generácií, to sú samé kompromisy. Držme si palce, aby sme to zvládli.

Macocha ja s mamou na šťastie nebývam, to by som bola asi permanentne v strese 😀 Keď ideme k našim na víkend tak predýchavam, nechcem byť ani ja sviňa veď babka sa chce tešiť z vnučky a vnučka potrebuje babku. Ale proste to nieje tak ako by to malo byť a mama to má u mňa nahnuté a nerada jej malú nechávam, lebo jej neverím že urobí to na čom sa dohodneme.

Mufo chápem. Tiež občas riešim, či ustúpiť, aby som neurazila babku a cítim, že to nie je ako má byť. Je to ťažké, ale nevzdávaj to. Vždy je šanca, že sa to utrasie, aspoň ja som večná optimistka.

macocha, mufo, to je smutné, že máte také maminky ... my bývame s mojou mamou a neviem si vynachváliť ... začiatky boli trošku ťažké, ale stanovili sme si niake pravidlá ... ked sa mi niečo nepáči, požiadam ju aby to viac nerobila a myslím že vychádzame dobre ...

Hasleerka super, ze si tak rozumite. Ale ja tiež nemôžem povedať, že by sme mali zlý vzťah. Obe sa snažíme, ale niektoré dni to nevyjde. A len niektoré veci sú permanentný spor. Ja by som sa skrátka rada znovu odsťahovala, ale v súčasnej ekonomickej situácii to tak skoro nebude... (už som bývala 5 rokov sama, ale v malej garsónke, tak keď prišlo dieťa, nasťahovala som sa späť).

Moja mama mi teraz zobrala syna na dva týždne,lebo som poriadne chorá a on tiež.Povedala-robím to kvôli tebe,aby si si oddýchla.A malý je u našich šťastný,elbo sa môže hrať s mojimi dospelými bratmi🙂Mama je špeicálna pedagogička a vždy malého niečo užitočné naučí. Absolútne jej verím a kľudne jej ho nechám. Svokra sa o neho starala rok počas doobedí.Okrem toho, že som jej za to platila, radšej o tom pomlčím.

ahojte ja mam mamu uplne skvelu super,aj ked mame svoje rodiny sme stale v kontakte,pomahame si jedna druhej navzajom a odkedy mam dievcata,ta by im dala aj posledne....babka miluje vnucky,vnucky miluju babku,my dve sme v telefonickom kontakte za den si volame aj 2x,aj teraz je u nej starsia dcerka a som si ista ze je v poriadku,ze je o nu postarane,aj aj sa mi zda ze u babky sa vedia najest,a doma za nimi beham s tanierom.a aj ja vidim na detoch ked sa pochvalia ze co nove dokazu co ich babka naucila,tak napriklad minuly tyzden prisla starsia od babky a hned spustila ja viem ako sa vola americky prezident,ostala som vyvalena neviem co preberali alebo to pochytila z telky,ale povedala spravne barak obama,wwauu 😕 je mi luto ze nie vsetky mate taky vztah s matkami,zelam vam vsetko dobre trosku sa zamyslite mama je len jedna a nebude tu navzdy,

adriana prepac, veta trosku sa zamyslite bola trosku prisilna. som si ista, ze zienky svoje mamy lubia ale to neznamena ze budu slepo suhlasit so vsetkym co spravia. ja mam podobnu situaciu, mamu by som sice nevymenila za nic na svete, je to moja mama a ako taku ju lubim, lenze ona akosi nedokaze pochopit ze som dospela a ze mam svoj zivot a stale sa donho miesa, ja napriklad musim vzdy zavolat, ked niekam idem, ze som v poriadku dosla domov, co mi leze totalne na nervy, uz som sa s nimi tolkokrat vadila a povedala som ze nezavolam (tak to teraz robi moj muz a ja sa mu smejem, ze je idealny zatko 😉 ) stale mi vsetko nakupuje, co je sice fajn, ze usetrim peniaze, ale niekdy by som si ja kupila nieco uplne ine, co si nemozem uz kupit, pretoze zas nie som taka rozmarna, ze si kupim dve rovnake veci, no a tak potom sice vnutorne nespokojna, ale uzivam tu vec od mamy (napriklad sa mi velmi pacil cerveny overal pre malu v C&A, aj som jej to povedala, a ona mi za 2 tyzdne doniesla odinakial ruzovy (pricom vie, ze na ruzove veci som uz alergicka) tak to som sa s nou uz povadila a vratili sme jej ho, ale to je prvy a jediny pripad, kedy som jej dokazala vzdorovat)...irituje ma, ked si ona stale mysli, ze iba ona ma pravdu a nikto iny (napr. sa so mnou hadala, ze na tehelnej v poliklinike nie je pediater, lebo jej to jedna znama, co tam v okoli byva, povedala, a ja som zrovna sla z ordinacie tej detskej doktorky, ale jej som to proste nevysvetlila)

naposledy ma vytocila,ze som 5 minut rozdychavala, ked zadrela, ze si mam druhe tehotenstvo planovat, az ked bude ona na dochodku...to uz je prisilne, nemyslis? viem, ze to myslela v dobrom, ze aby sa mal o malu kto postarat, ekby som nebodaj muselal lezat ako to bolo pri malej, ale predsa rozkazovat, kedy otehotniem mi nebude nie?

a napriek tomu vsetkemu ju lubim. len proste kazda mame iny nazor na zivot....

co sa tyka vztahu k malej, dost som sa toho obavala, na zaklade skusenosti, co ma brasko, ma o 2 roky starsiu dceru ako ja a tiez sa strasne vadili, hlavne ohladom jedalnicka, tiez ze ju prilis oblieka a pod. zatial je to v pohode, no obcas ma tiez svoje muchy - napr. sla kocikovat a povedala som jej, ze v taske su susienky, keby bola mala prilis nervozna, moze jej dat. no byvaju na 7. posch, takze prva sla ona s kocikom von, kym som sa stihla obut, zavolat vytah a zist dole, mala uz tlacila susienku, vraj bola nervozna...a to, ze by ju furt len obliekala jak na severnom pole, a ze bolo vonku 7 stupnov a ona uz horekovala, preco nemam fusak (a co budem robit az bude vonku minus 5?) no su to sice prkotiny, ale ak sa neustale opakuju tie iste situacie, kedy niekto robi nieco, co ti nie je po voli, nech mas toho cloveka akokolvek rada, po case ti to zacn eliezt poriadne na nervy...

sorry, ze som sa rozpisala, ale nedalo mi to. kocky, drzte sa!

kacenqa,tak teraz prepac ty,aj ja volam mame ked niekde idem a zavolam rada,vies ze vzdy si jej dieta a boji sa...
aj mne mama kupuje pre dievcata,a som rada tiez ze usetrim ja,a vzdy sa mi to paci....tak my mame rovnaky vkus asi ....ja som s mamou na jednej lodi,tak sa maj len tolko som chcela.....potom sa ozvi ked budeme babky my ja si myslim ze budem ako moja mama a ty?

adriana, to je v poriadku, ze sa boji, aj ja sa budem bat o svoje deti, ale budem sa bat sama pre seba a urcite im nebudem vyvolavat...nemusim vediet predsa o kazdom ich sprepacenim prdnuti ci grgnuti...
co sa toho vkusu tyka, tak ona kupuje malej velmi pekne veci. len, zial 90% je ruzovych, ja nie som proti ruzovej, ale existuje tolko krasnych inych farieb - zlta, zelena, cervena...ze mi pride strasne jednotvarne, ked otvorim skrinu a ta ruzova na mna pada z kazdej strany. a pritom som uz tolko krat jej povedala, ze uz dost ruzovej...a to je to. ze aj ked poviem nieco, ona to nerespektuje a urobi tak,a ko sa paci jej...

u nej je generalny problem ten, ze NIE nie je odpoved pre nu. a v tomto sme diametralne odlisne. ked raz niekto povie, ze si nieco nepraje, ja to respektujem. a nebudem robit nieco len preto, aby som sama sebe nieco dokazala. moja mama nie. napriklad teraz pred vianocami zomrel svokor a moja mama mi kazala, ze za nasu rodinu (mna a muza) mam dat urobit veniec. manzel sa pytal svokry a ona ze si to nepraje. tak som povedala, ze ok, budeme to respektovat. ze ona da urobit jeden veniec, kde bude ze za celu rodinu. a moja mama? napriek vyslovnemu prianiu svokry, ktore sme jej povedali just dala urobit extra zardinieru. chapes? pre mna je velmi dolezite respektovanie inych. ona nerespektuje nikoho okrem seba. to je len jeden priklad za miliony, zial ma v rychlosti ine nanapadaju. a ked raz budem ja babkou, tak stopro viem, ze taka ako ona nebudem. ked raz gretka povie, ze chce cerveny overal, tak dostane cerveny a nie ruzovy (a to este povedala, ze iny tam nebol, a potom vysvitlo, ze bol este aj belasy-no ale vraj chalansky?? pritom to bola taka nebickovo belasa, ze vobec nie chlapcenska modra...).

tolko k mojej mame, ktoru napriek vsetkym tymto mucham lubim. blahozelam ti, ze ty mas taky fantasticky vztah, ze ste viac kamosky mozno ako my, je to mozno aj vychovou, u nas vladla vzdy tvrda drezura.

len mi prislo prilis moralizujuce pisat tu kockam aby sa zamysleli nad sebou, pretoze som si ista, ze kazda jedna svoje riadky poriadne zvazila a keby ich to netrapilo, urcite sa tu takto nevypisuju...

adrianamickova naozaj sa zamýšľam ale v záujme zdravia môjho dieťaťa nedovolím NIKOMU! ani mojej mame napchávať ho marinovaným grilovaným mäsom v štyroch mesiacoch. A ďaľšie podobné veci. A keď jej stručne a jasne poviem čo si neprajem a ona prikyvuje áno, áno a len s otočím a robí si zas po svojom tak som naozaj nasr.... Za svoje deti budem bojovať ako lev, hoci aj so svojou mamou. Každý má právo vychovávať podľa svojho najlepšieho vedomia a svedomia.

Kacenqua, Mufo - tak nejak. Mamu milujem, ale aj svoje dievčatko a to ma potrebuje, takže myslím že je na čase aby moja mama "prestrihla pupočnú šnúru". Dokonca už som sa naučila prehltnúť také drobnosti ako ružovú farbu, kvôli nej, hoci mňa to tiež vie vytočiť. Ale ustúpiť zo svojich zásad, kde už skutočne ide o niečo - zdravie, život - nemôžem. A myslím si, že aj v tých menej vážnych je to tak, že ak by som v mojom veku nemala žiadne vlastné predstavy o tom, ako chcem žiť a čo chcem ako robiť, bolo by to znakom, že som nevyspelá.

Adi, ono je to asi tak - sýty hladnému neverí, keď nemáš takú skúsenosť. A to je dobre, Tvoje šťastie, buď rada. Ale už si videla 1ročné dieťa behať po kuchyni so sekáčikom na mäso a svoju mamu tvrdiť, že ho zabudla dať do horného šuflíka, ale že predsa nemôže kvôli tomuto dieťaťu všetko schovávať???? A keď niektoré maminky nerešpektujú názor alebo prianie iných, treba ich to učiť, nie si zakrývať oči pred skutočnosťou s odvôvodnením "veď je to moja mama". To je už iná diagnóza, myslím tej dcéry, popýtaj sa psychológov. Neviem, či budem raz aj ja ako moja mama, ale snažím sa zobrať si z jej dobrých vlastností a vyvarovať sa chýb.

prepacte ak som niekoho urazila,ja som vam len chcela povedat ze nam skvelu mamu,nerobi mi napriek,rozumieme si, nevidim na nej ziadne chyby,aj ked kazdy ma nejake ale ja nemam dovod bojovat s vlastnou mamou a uz vobec nie kvoli detom,tiez sme nemali lahky zivot,som od vas o trochu starsia a mozno mam taky pohlad na svet,ze dolezite je uplne nieco ine ako farba overalu....a beriem aj to ze sa treba navzajom respektovat...u nas to funguje.

Ahojte, ak mozem, pridam sa aj ja k vam. Ja mam tiez velmi dobry vztah s mojou mamou, ale aj tak to niekedy zaskripe. Ked jej poviem, aby hned ako k nim prideme nepustala malej rozpravku, ved nemusi to stale pozerat. Alebo im okamzite dava piskotky, bez toho aby sa opytala. Samozrejme, ja viem, ze to robi v dobrom, ale niekedy nepocuva. A ako tu pisala kacenqa, ze jej kupuje veci, ktore sa jej moc nepacia. Ja mojej mame ukazem, co sa mi paci a ona ked uvazi tak to kupi. V podstate sa dohodneme spolu. Ja samozrejme vie, ze aj keby ste mali neviem aky super vztah, vzdy sa nieco najde. Tak sa neculte a predychavajte.

adriana...ty si to nepochopila. mne neslo o farbu overalu. mne slo o respekt. ze ked raz poviem, ze sa mi nieco paci alebo nepaci a ona spravi nieco uplne ine, tak tym vobec nerespektuje moj nazor. alebo tebe by sa pacilo keby tvoja mama za kazdu cenu robila to, co chce ona a vobec by sa nepozastavila nad tym, ze ty chces nieco uplne ine???? skus si to vobec predstavit, zeby sa take nieco stalo v tvojom idealnom vztahu s mamou. ako by si sa citila??? ty si si z toho mojho prispevku evidentne vybrala to najpovrchnejsie...budiz. zrejme nema vyznam tu nieco vysvetlovat.

to je presne o tom, ze to dokaze pochopit len niekto, kto ma podobne problemy, ten kto nema, tak len odsudzuje.