Ahojte baby. Som akosi zúfalá. Žijeme v byte v meste, ja na RD s 1,5r synom, manžel pracuje. Naš vzťah už dlhšie prechádza krízou. Všetko v zásade pramení z toho, že muž doma skoro vôbec nepomáha. Telka a mobil to je jeho relax. Tvrdí, že je to stresom z práce. Už x krát sme sa rozprávali, hádali, že sa nám so synom málo venuje. Mne doma stačí, keď za sebou sprace riad, hodí špinavé veci do práčky, nech sa nepovaľujú kade tade a nech nám venuje čas. Ja som potom nervózna, lebo nepohne veľa krát ani prstom. Von sa mu s nami nechce chodiť. Vyrastal v dome a nebaví ho chodiť po sídlisku. Ja som vyrástla v byte a príde mi to ako normálna vec. V meste nikoho z rodiny nemáme. Sťahovanie bol kompromis kvôli jeho práci. Ja som sa vzdala lokality, on domu. No ubíja ma stále cestovať k obom rodinám a byť väčšinu času sama s malým, aj keď je on doma. Problém nastal teraz. Začali sme sa baviť o sťahovaní do mesta, kde bývajú moji rodičia. Bol to akýsi dlhodobý plán, ktorý sa páčil obom. No reality sú tam drahé a práce menej. Za posledný týždeň prišiel s tým, že v starej robote nevydrží, bol na pohovore, kde sa mu majú ozvať a firma sa mu veľmi páči a zjavne aj on firme. No práca je v inom meste. K našim by to bolo 80 km, k svokrovcom okolo 60 km. Bavili sme sa o blízkej dedine, kde by sme kúpili dom a presťahovali sa. Nemáme žiadny úver, byt je náš, tak hypo by bola s trochou šťastia a rozumu 60 - 70 tisíc. Má vyhliadnutú novostavbu, ktorú by sme mali ísť aj pozrieť, aby sme vedeli či je to reálna možnosť. Sľubuje ako s novou prácou a menším stresom sa bude venovať rodine a viac pomáhať. Naši zaručene budú proti takémuto kroku. Zo života bez hypo, by sme zrazu museli splácať, stále by sme neboli blízko ani k jednej rodine a sami vidia, že sa snahou nepretrhne. Ja nie som rozhodnutá. Idea je pekná, ale mám strach, že sa nič nezmení. Nechcem si narušiť vzťahy s rodičmi a potom plakať nad rozliatym mliekom. Bojím sa, že ich negatívny názor na vec ovplyvní ich vzťah ku mne. Je to síce náš život, ale desí ma to. Dajte mi kočky nejaký iný pohľad, ktorý ešte nepoznám. Išli by ste do toho? Tlačí ma do domu, že pre nás chce len dobre, že tam to bude iné. Mne príde, že mám len dve možnosti. Sťahovanie do domu alebo sa vrátiť s malým k rodičom. Napriek všetkým hádkam ho ľúbim, ale už je toho na mňa moc ako som na všetko sama. Nechcem žiť vo vzťahu, kde sa chlap poriadne nevenuje rodine a má pocit, že stačí priniesť domov peniaze. Ak ste výlev prečítali do konca, ďakujem. Snáď mi vaše postrehy nejako pomôžu. tohtohomocnenachádzame cestunového,
nič sa nezmení ...nešla by som do toho
teraz ako teraz...ale čo keď dieťa pôjde do škôlky? ty do práce? zoženieš tam prácu aj ty? lebo pre dieťa treba ísť do škôlky cca do 16-tej hodiny a ak nebudeš mať pomoc rodiny, čo nebudeš lebo bývajú ďaleko, čo potom? osobne by som skôr volila dom, ale bližšie k rodičom alebo svokrovcom, aby vedeli pomôcť s dieťaťom....veľkú pomoc od muža nečakaj, ak sa aj bude starať o dom a záhradu, treba rozmýšlať kto neskôr bude pomáhať s dieťaťom - či už vyzdvihnúť zo škôlky lebo musíš ostať dlhšie v práci, či ísť pre dieťa lebo mu ostalo zle, prázdniny.....ak rodičia bývajú hodinu cesty od vás tak veru oni nepomôžu.....
clovek sa nemeni .. a tvoj muz bude rovnaky ako doteraz ... s tym ze ty uz budes uplne sama s dietatom ... nesla by som do toho .. uz len to co pises- muz sa rozhodol, muzovi sa nepaci, muz nasiel dom , vsetko co pises je len on on on ...ale co ty? bol by ochotny on sa prestahovat za tebou a dioetatom niekam inam? najst si inu pracu niekde inde nikde kde by aj tebe bolo dobre a nielen jemu? nech muz vezme pracu ide do podnajmu garzonky askuste si dat oddych jeden od druheho ... a uvidis ci ti vobec bue chybat
Ja nechcem mudrovať, ale súhlasím s predošlými názormi. Ked robi teraz nic v byte, tak v dome kde je oveľa viacej roboty nebude robit uz absolutne nic. A stres sa da odburat aj prechádzkou s rodinou po sildlisku, alebo ked sa pohra s malým na preliezkach. Nie mobilovanim a telkou. Ja neviem, iba si myslim, ze ked raz nepomáha, tak dom to nezmení.
Baby, čo vám poviem? Z toho presne mám strach. Akurát, keď to nebudem chcieť, môžem sa vrátiť k našim a rozviesť sa. Je to fakt desivé rozhodnutie. Mal hľadať prácu v TN. Rozposlal životopisy no ego utrpelo, ide tam len na jeden pohovor. Tam by sme aj na byt museli brat hypo, ale naši majú chatu so záhradou, je kam chodiť. No už sa mu zapáčil dom. Je vlastne rozhodnutý. Tu zostať nechce, v TN je menej roboty a ak bude musieť hľadať ďalšiu, môže mať problém, lebo profesne klesnúť nechce. V súčasnom meste je to na trt ešte viac. Čiže keby hľadá inú prácu tu, klesne finančne aj profesne a to nedopustí
@mogaa mal by flexibilný pracovný čas, škôlka je v dedine. Takže tvrdí, že všetky veci ohľadne malého by vedel riešiť aj on.
Ako on sa vie aj zapojiť, s malým sa úžasne zahrať. Ale musí sa mu chcieť. Dnes vstal k malému ráno on a ja som si prispala. No mám pocit, že jemu sa chce, keď chce/potrebuje niečo odo mňa
Bála by som sa presne toho, čo spomínali už predo mnou...ak už teraz nepomáha vôbec, dom ostane tiež na tebe (možno okrem pár drobností). Čo keby ste nové mesto vyskúšali, ale nešli hneď do kúpy domu (hypotéky), ale možno na pol roka do podnájmu? Hoci aj v nejakej blízkej dedine si nájsť domček na prenájom...viacero známych tak riešili dlhé obdobie home officov. Aspoň bude mať čas zistiť, či mu tá práca naozaj tak vyhovuje, že vam bude stáť za presťahovanie, či sa vam obom bude v tom meste páčiť...ak nie, bude jednoduchšie posunúť sa ďalej.
ja nechapem preco to tolko riesis s rodicmi ? mas to riesit s manzelom ja by som sla do toho 60-70 tisiv hypo vobec nie je taka hroza
Inak rodičov by som tiež až tak neriešila, povedať svoj názor môžu, ale ak sú aspoň trochu normálni, tak ťa predsa neprestanú mať radi len kvôli tomu, že nebudú úplne súhlasiť s tvojim rozhodnutím... Skôr ale by som sa držala toho, že s tým rozhodnutím musíš byť aj ty stotožnená a nie, že manžel niečo povie a ty máš len poslúchať a nasledovať ho... Mala by to byť spoločná dohoda dvoch rovnocenných partnerov...
Treba si uvedomiť ze na dome je oveľa viac roboty ako v byte. V dome nezavres dvere a dovidenia. Tam treba stale makať okolo domu, ci v zime, ci v lete. Lebo ak sa na to vykašlete, ten dom vam to vráti. Ja som zástancom toho, ze kto nema vzťah k takej praci, nech je radsej v byte.
@kuko55
Choď do domu.
Sľuby sa sľubujú, blázni sa radujú. Ja by som povedala, že najskôr potrebujem vidieť reálnu zmenu tu a teraz, nie medové motúzy. Pokiaľ sa nedokáže začať viac venovať rodine hneď, nemala by som dôvod veriť nejakým rozprávkam do budúcna.
@loginexistuje s manželom to riešim stále dookola. Jeho odpoveď je, že sa bude venovať, že keď sa mi nepáči, mám vymyslieť niečo iné. Ale dať šancu robote v druhom meste nechce, zostať v súčasnom meste nechce. Rodičov riešim preto, že by mi vedeli pomôcť s malým, keby nebývam ďalekohľad od nich. Stále mám aj čipernú babku a uľahčilo by mi to život. Plus mám s nimi veľmi dobrý vzťah
Nerozumiem tomuto: "Naši zaručene budú proti takémuto kroku." ??? Áno, rodičia môžu poradiť a vyjadriť názor, ale predsa rozhodnutie je na vás. Hlavne to rieš s manželom a nie s rodičmi. Ja by som určite išla do domu, hypotéka 70 tisíc € vôbec nie je taká katastrofa (samozrejme záleží od príjmov a výdavkov).
ty mas nejaky zdravotny problem ze potrebujes pomoc k jednemu dietatu od babky a tvojich rodicov ? mozno je manzel taky ze mu prekaza privelky vplyv tvojej rodiny na vase manzelstvo
jednoznačne by som šla do domu, my sme tak urobili a nemenila by som, akurát, že okolo domu máš oveľa viacej roboty, áno muž je doma ale furt dačo majstruje, takže ho vidím akurát na záhrade pobehovať, a rodičov do tvojho rozhodnutia by som akože neťahala, je to tvoj život alebo život rodičov, možno si na nich viacej závislá, čo je to 60 km to si za chvíľu u nich ak šoféruješ, ale ak si naučená, že dávaš dieťa často rodičom to bude ťažšie, ja si všetko viem vybaviť sama aj pri dvoch deťoch len sa treba vedieť zariadiť, ale tak závisí aj od typu osobnosti, hypotéka 70 000,- Eur je úplná balada, ľudia majú oveľa oveľa vyššie splátky a tým myslím aj nás, keby som sa zaoberala čo ak čo ak tak ešte by sme nemali ani doteraz vlastné bývanie, buď vieš alebo nevieš čo chceš
@thoughtfulweirdo povedala som mu to. Ale tu to nie je možné, lebo ho stresuje robota a nevie od nej vypnúť...
@jazula v tom meste som študovala aj pracovala. Poznáme to tam obaja. Zbežne aj tú dedinu. V tom problém nie je. To všetko si viem predstaviť. Bojím sa, že jeho sľuby sa ukážu ako prázdne slová. Tak ako píšu baby, uvedomujem si, že okolo domu je viac práce a keď to bude lenivý robiť on, tak ešte aj to mi pribudne?
Sťahovanie bližšie k rodine malo byť aj o tom, že on môže v kľude chodiť na anglinu, do práce a napr keď potrebujem ísť k lekárovi, bude mi mať kto postrážiť malého. Bol to konsenzus oboch strán. Teraz s tým prišiel on, že proste výhľadovo to zmákneme. Keď videl, že sa mu ozvali z jednej firmy, začal pozerať iné mesto a zrazu ani v súčasnej robote už nevydrží. Bez ohľadu nato, ako sa rozhodnem, on tú novú prácu vezme, al ho budú chcieť
V prvom rade ste už rodina vy a nie vaši rodičia.. netreba sa pútať nato byť blízko, ak budete 60-80km to nieje vôbec taka vzdialenosť, aby ste si raz za čas nenašli čas na návštevu.. Mate úplne iný problém - on príde domov a nic nerobí je na mobile a tv, ty čakáš od neho podielanie sa v domácnosti a venovanie času vám - toto su veci ktoré ak niekto má v sebe tak ich robí či ma v práci problém alebo nie, či prežíva hektické alebo stresové obdobie, lebo to robí automaticky... Takže podľa mňa sa váš problém ani náhodou nevyrieši presťahovaním.
@zuzubb007 môj muž leží na gauči. Či je v byte, u rodičov v dome, u nás na záhrade. Poloha s mobilom v ruke sa nemení. Názor rodičov ma trápi asi preto, že povedia nahlas to, čoho sa ja bojím. Že on sa nezmení, budem zase na všetko sama, ešte budem mať na krku dom a ten nám nakoniec padne na hlavu, lebo sa on nebude mať kto starať. Baby som si plne vedomá toho, že je to rozhodnutie nás dvoch a naši by sa s tým skôr či neskôr zmierili, lebo ma ľúbia. Ale toto celé je viac jeho rozhodnutie, pretože na mojom názor evidentne už nezáleží a robotu vezme
Boháča a to je aký vzor je syna???s mobilom nonstop 🙅🙅🙅na gauči -ja by som rie-ši-la to-to!!!!!!!!!!!
@loginexistuje nemám zdravotný problém a predstav si zvládam to aj sama. Mimo rodné mesto žijem už dlho. Len mi príde pekné, keď si dieťa užije starých rodičov viac ako 1x za mesiac. Alebo keď chceme ísť s mužom do kina na rande, tak by ho mal kto postrážiť. Chápeš už, že manžel zhodil zo stola dvojročný plán, našiel nový a keď zistil, že mám z toho strach, stavia ma pred hotovú vec aj za cenu, že nesúhlasím? To ma serie. Rodičia môžu povedať, musia sa zmieriť, ale rozhodnutie musí byť NAŠE a to nie je
@kuko55 však ako nechcela som to takto na plnú hubu, ale ďakujem ti 😂 riešim to odkedy je malý na svete. V pravidelných intervaloch. Rozhovory, vysvetľovanie nepomáhajú. Stále je to o tom istom, že chvíľu je dobre a snaží sa a za týždeň či dva zaa riť z toho
preco neveris muzovi ze je to stresom z prace je teraz jediny zi itl vasej rodiny ja by som ho urcite podporila dnes uz nie je doba rvhp a 5 rocneho planovania
ty davas na prve miesto svoje potreby ale kym sa neporiesi problem tvojho muza s pracou tak neporiesis nic
alebo skus ist ty do prace a on nech je doma s malym a venuje sa mu
jediny zivitel rodiny mobil vynechava a teda dlhodoby stres v praci nie je sranda
Niektorí chlapi nemajú čo robiť v paneláku čo má upratovať?išla by som do domu tam sa bude môcť realizovať hrať futbal so synom..možno som naivná, ale väčšina mužov po robote v paneláku vyššia gauč😊jedine, že chodí behať, do fitka, vyvenči psa...podľa mňa dosť na vysokú latku dávaš názor rodičov píšeš, že máš 2 možnosti určite je aj tretia.Len pozor na to, aby nezmenil prácu tak skoro nedostane hypo, alebo mu dajú zmluvu na dobu určitú, prípadne o prácu príde...
V každom prípade zostaňte tam, kde budeš mať aj ty prácu
@loginexistuje pretože problém, že sa nám nevenuje riešime dlhodobo. Medzitým boli v práci aj dobré obdobia, kedy chodil spokojný s tým, čo sa mu podarilo. S tým, že v starej práci už nevydrží, prišiel vo štvrtok. Ešte týždeň predtým to bola robota, v ktorej si vie predstaviť byť do dôchodku. Tak čo si o tom mám myslieť? Chápem, prečo ti prídem sebecká, ale návrat do môjho rodného mesta bol od začiatku jeho nápad, mne sa len zapáčil. Nikdy by som ho nenútila sťahovať sa niekam, kam ísť nechce a kde sa mu nepáči. Snažím sa mu odľahčiť aj teraz, dokopy nič od neho nechcem. Nech vezme malého na hoďku von a ja zavtedy upracem. Alebo nech sa pohrá s malým v detskej, kým navarím. Ale nerobí to. Zakaždým sa o to doprosujem a tak polka pokusov vyjde.
@luccija nemá upratovať. Len vziať syna na ihrisko. Alebo psa von. Ale jeho nebaví ísť von so psom. Nebaví ho chodiť s malým na ihrisko. Keď chcem ísť cez víkend dakam na prechádzku do prírody, to ho nebaví. Povie, že by si dal kávu na terase, tak ja poďme cez víkend, sadneme na nealko drink a prechádzka ako vyšitá. Ani to sa mu nechce. Ako mám teda veriť, že v dome sa to zmení, keď ani u vlastných rodičov nepomôže otcovi na dvore, kde sa teda môže realizovať?
S tými rodičmi som to asi zle napísala. Keby som o tom presvedčená, bolo by to iné. Takto mi povedia len to, čoho sa bojim, že on sa nezmení. Keďže si myslím, že naše problémy si len odnesieme so sebou a nezmiznú samé od seba, chýba mi aj odvaha obrániť rozhodnutie pre zmenu, s ktorou vlastne nesúhlasím 😕 baby, vo štvrtok som povedala mužovi, z čoho mám obavy a že teda chcem asi zostať zatiaľ tu. On teda volal realiťáčke, aby sa popýtal na dom, podebatoval o tom s kolegami a keď v piatok videl, že ma asi neukecá, zostal už len hnusný, že ako si to teda predstavujem. A ďalej proste rieši veci tak, že sa budeme sťahovať
Na dome je omnoho viac prace. Ked nepomaha vobec teraz, aby si este nekosila a okolo domu nerobila.