Sťahovanie do iného domu
Zvažujeme s manželom sťahovanie. Bývame 5 rokov na dedine v dome, ktorý sme svojpomocne postavili, vybudovali sme si to tu celé zvonka aj zvnútra. No muž sa tu necíti dobre, on je z mesta a vadí mu život na dedine. Nemáme tu za tie roky ani žiadnych bližších kamarátov, len sa pozdravíme so susedmi. Každý si tu rieši veci za svojím 2m plotom, ako to už v dedinských novostavbách býva.
Máme dve deti, chodia do škôlky. Zvažujeme, že sa presťahujeme do mesta, 15km od dediny, v ktorej teraz bývame. Išlo by o starší ale kompletne zrekonštruovaný dom s o niečo menším pozemkom. V tom meste máme rodinu aj priateľov a aj lepšie možnosti pre deti a aj pre nás s ohľadom na prácu.
Mne je to však ľúto, pretoze by sme museli predať náš dom, ktorý sme vybudovali a do ktorého sa nám narodili deti. V tejto dedine som.vyrastla, poznám to tu, je tu pekná príroda, mám tu otca.
Ako ste znášali sťahovanie? Neľutovali ste?
Keby ste mali ísť z domu na dedine do byty v meste, ešte by som to chápala. Ale ak máte ísť do domu, tak nie je o čom. Veď píšeš, že v tej dedine máš otca, takže tam máš ku komu ísť. A je to len 15km, veď to je nič! Chápem tvoj sentiment, tento dom ste si vybudovali podľa predstáv, máš tam spomienky... ale to by si mala všade, kde by si žila. Ak to, že ti to je ľúto, je jediná prekážka z tvojej strany, tak choďte do mesta, ten "smútok" ťa časom prejde.
Mesto je mesto, uplne ine moznosti. A dom v meste? Luxus
Ja by dom bola rada keby sa môj muž chcel presťahovať....vnímala by som to ako zmenu...novú etapu....a deti sa prispôsobia....na dedine je fajn na dochodku
Ale treba uznať, že tvojmu mužovi to fakt vydržalo veľmi dlho na to, že sa tam necíti dobre. 5 rokov pracovať na niečom, s domnením, že tam neviem žiť, by nedal hocikto.
Akože z dediny do mesta, to znie fajn. Ale aj v meste si ľudia môžu riešiť veci za svojim plotom. To nie je o mieste, ale o ľuďoch. A je fajn, že chceš vyhovieť mužovi, ktorý sa tam necíti dobre, lebo je z mesta. Ale ešte porozmýšľaj nad sebou. Ako sa budeš cítiť ty v meste? Aby ste o 5 rokov neriešili ten istý problém, len v opačnom gardé, že sa v meste necítiš doma ty. Je jedno, kde budete, sústreďte sa na to, aby to bol pre vás oboch domov a cítili ste sa tam dobre obaja.
Viem asi ako sa tvoj manzel citi, my sme sa tiez prestahovali z domu Ba do domu na dedine kusok od Ba. Ja si tu nedokazem zvyknut. Vsetky kamosky a zivot mam v Ba a stale som tam. To cestovanie je za trest. Tiez skoly pre deti su v Ba. Nepozname tu nikoho a ani nechcem. Tiez na manzela tlacim,ze som tu nestastna a chcem ist prec. Neviem si tu zvyknut aj ked sa snazim najst v tom viac pozitivneho, stale je pre mna toho negativneho viac.Takze ak mate moznost ist z domu do domu tam kde vam to bude viac vyhovovat urcite nevahajte.
@h2 tak je to v úvodnom príspevku uvedené, ako jedná z nevýhod dediny. Aspoň tak to vnímam, keď je to spomenuté. Keby to nebolo podstatné, tak by to autorka asi neriešila. Neviem, o aké mesto ide, ale aj v meste môže nastať pocit vzdialených kamarátov, ak nebývajú blízko. Ale to nič nemení na tom, že autorke tá dedina môže časom chýbať a v meste sa nebude cítiť ako doma. Tak ako sa teraz jej muž z mesta necíti doma na dedine.
@gab1sol Autorka to spomenula asi preto, že v meste tých kamarátov majú, na dedine nie a myslela si, že si tu nejakých nájdu, napríklad aj medzi tými susedmi. Nemyslím si, že by to bolo pre ňu dôležité aj v tom meste, respektíve, že by to bolo dôležité na dedine, ak by tu už mali kamarátov predtým. Ak sú pre nich kamaráti dôležití a v meste ich majú, kým na dedine nie, tak jej tá dedina z tohoto hľadiska nemá prečo chýbať. Myslím, že jediným problémom je ten dom (spomienky).
Pozri ja som vyrástla v peknom mestečku obklopená horami a keď som odchádzala na vysokú, tak stále som si bola istá, že sa vrátim. Nuž, nestalo sa. Máš tam otca, ale je to iba 15 km. Ja mám rodičov od seba 270 km. A posledné. Kúpili sme starý dom, na kompletku podľa našich predstáv prerobili, aj deti sa mi tu narodili, dokonca aj susedov poznáme a máme super vzťahy, ale keby sa čokoľvek zomlelo, prišli príležitosti, niekto z nás tu nebol šťastný, tak idem ďalej. Je to len dom. Spomienky budú všade, ale v novom možno krajšie, lebo muž bude spokojný, kamaráti u vás budú, možnosti pre vás a pre deti. Máš proste viac za dom dom v meste ako tam kde ste teraz. Teba drží iba nostalgia. Ja to chápem. Každý má k nejakým miestam taký vzťah. Ale nemôže tá nostalgia premôcť rozumné dôvody.
autorka neporadím, ale tiež by mi bolo ľúto...
Mam dom v meste, je to super. Byvala som aj v dome na dedine, ked som do UK prisla ako mlada AU-pair. Bolo to katastrofa, clovek len stale cestoval.
Bolo by mi luto predat dom, ktory ste si postavili, tiez tu mam dom, co manzel zrekonstruoval, su tu vsetko spomienky. Ale zivot treba zit v realite a nie spomienkach.
Ten novy dom si vzdy mozte prerobit (co ja viem vymalovat) podla svojich predstav.
A mesto ma velmi vela moznosti.
Deti chodia do škôlky v dedine?na čo si nevie muž zvyknúť?aby to v tom druhom dome nebolo to isté...s kamarátmi sa možno budete stretávať cez víkend každý má svoj život...ale, keď píšeš, že by to bolo lepšie kvôli práci deti pôjdu za chvíľu do školy asi v tom meste?ty si zase doma na dedine tam si vyrástla, máš otca...každý máte svoje puto.Samozrejme, že by mi to bolo ľúto, ale dajte si plusy, mínusy.My sme sa sťahovali 3x a vždy sme išli do lepšieho, takže som neľutovala, ale pocity boli vždy rozporuplne
@luccija presne tak, my sme si do lepšieho jednoznačne a tiež tie pocity boli rôzne, zvykala som si 9 mesiacov, ale potom to už prišlo. Keď človek niekde zasadi korene, proste je normálne mat zmiešané pocity, práve naopak, je divne, keď človek ani okom nemihne.
Takže autorka rataj aj s procesom zvykania, ale čas potvrdí správnosť rozhodnutia.
Na čo by som si dala ja osobne pozor je “starší dom”, stavali ste, vieš, aké to je a že veci sa časom opotrebuvavaju, aj technologicky ide svet dopredu, tak aby ste neprišli a nemuseli postupne kadečo hasiť. A platiť a platiť. Ale to asi viete.
Píšem z vlastnej skúsenosti - utekajte odtiaľ. Akonáhle sa jeden z 2 necíti dobre tam, kde je, treba odísť. Ja som takto roky zostávala v dome, ktory nemám rada, tiež sme si ho pracne prerobili, vrazili do toho veľa energie, času a podobne ako vy, nemáme tam žiadne vzťahy max sa pozdravíme so susedmi a teraz zvažujeme co ďalej, ale ja mam už odpor sa tam vracať. Neznášam to tam a postupne to začal vidieť aj manžel a najhoršie je na tom to, že roky som si myslela, ze je chyba vo mne a chcela meniť veci a to ma len pripravovalo o energiu. Jednoznačne choďte odtiaľ preč a skúste to inde. Napokon, v každom dome je dostatok práce
@luccija deti chodia do škôlky do inej dediny, tu u nás ani nemajú kamošov, lebo každý sa tu hrá na vlastnom dvore. Školu tu máme hroznú, takže tiež by chodili inde a boli by sme odkázaní na robenie taxikárov. Mužovi sa tu nepáči hlavne tá dedinská natura, do krčmy a domov, on si tu s ľuďmi nemá čo povedať. Nie je tu žiadne kultúrne vyžitie, keď niekam chceme ísť, musíme cestovať. Mne sa tieto veci tiež nepáčia, ale žila som tu celý život a je to tu môj domov. Máme to tu naozaj krásne, do detailov vyšperkované, narobila som sa aj na záhrade, okolie je tiež krásne. Keď sme stavali dom, predstavovali sme si to inak, že tu budeme spokojní a zo začiatku to aj bola idyla, ale postupne padli ružové okuliare. Ja som teraz rozpoltena, objektívne to tu nie je bohviečo, ale subjektívne to tu mám rada a nechce sa mi znova minúť toľko času a peňazí na budovanie niečoho ďalšieho.
autorka ty si taká typická dedičanka, zodriem sa na záhrade, len nech mám najkrajšiu záhradu na svete...Kašli na to, stačí jeden strom alebo kvet a tešiť sa z neho, dať si von nejaké sedenie a tešiť sa zo spoločných chvíľ. Ako vidíš na mužovi, pohodu nevyčarí ani záhrada roka, je to o niečom inom... Určite dom v meste oceníš hlavne do budúcna, ked deti budú školáci a budú môcť chodiť na krúžky, športovať, do kina, s kamarátmi von a nebudú zatvorený na dvore alebo im nebudeš robiť taxikára vkuse.
Ja by som išla do mesta.jasneze ti to je ľúto.ved je to etapa života rodiny a nie mala.
Ale!nebudete taxikári deťom.
A keby som nemala na dom v meste,tak isto idem z domu do bytu do mesta.jednoducho pre mňa je mesto,mesto.vsetko na skok aj pre rodičov,aj pre deti.
Ruch mi nevadí.
Tebe bude asi viac smutno za tým domom ako za dedinou však?
Dom v meste ma svojich milión výhod, lebo mesto. Co fakt ocenis ked budú deti staršie, nebudeš musieť robit taxikára, všetky krúžky, školu, v lete denný tábor môžu chodiť samé, to je fakt pomoc.
Horšie to bude asi s tým domom, človek ked tam vloží úsilie je to taká pridaná hodnota k bývaniu, poznáš každý kút toho domu, záhrady, všade sú stopy tvojej práce.
Ak vas stavba bavila nechcete si postaviť alebo zrekonštruovať niečo v meste? Pripadne kúpiť holodom kde sa môžete ešte realizovať a bude to znova taká “vaša práca”
Ja osobne by som bola veľmi opatrná pri zrekonštruovanom starom dome, ľudia vedia byt občas hrozný fušeri, neopravia poriadne, len naoko a potom sa vedia objavovať problémy
Vôbec sa mužovi nečudujem, bývate na zaostalej dedine ,mňa by ani nenapadlo v takej stavať. Zjavne aj tvoji priatelia z detstva odtiaľ odišli, keď píšeš, že tam nemáte žiadne vzťahy.Ja by som neváhala a išla do mesta.
Autorka podla mna chod do toho domu do mesta, casom si to tam tiez vies vsetko porobit aby to bolo krasne a utulne. My byvame tiez v dome v meste, je tu klud, ziadne zvery, ziadny rachot a je to na nezaplatenie. Je to sice na okraji ale pesi som v meste za 15-20 minut, autom mi trva dceru vziat do skoly 5 minut, taktiez na kruzky, vsade som do 5 max 10 minut, ziadne taxikarcenie, cestovanie, dochadzanie. Velmi to ocenis ked pojdu deti do skoly a zacnu aj rozne kruzky a aktivity. Ten dom je v dobrej lokalite? Ak vam je trocha vyhovuje tak neni o com👍
Keď sa tam muž neciti doma a nemáte tam priatelov, tak to domov asi nie je. To,že v tej dedine býva otec tiež nie je argument,ked ten druhý dom je tiež "co by kamenom dohodil" 15km... mesto budeš strasne vdacna,že si sa tak rozhodla - kvôli práci, krúžkom pre deti, vacsi vyber skol...ten dom,ktorý máte vyhliadnuty znie fajn, ma aj pozemok, nic nestratite... Nam sa narodili deti kade-kde dalo by sa povedať, rodné listy majú z troch rôznych krajín. Doma sme tam, kde žijeme my,zvyšok sú len 4 steny.. ale tak to vnímam ja..