Sťahovanie a vyčerpanie
Ahojte, asi sa len potrebujem vyrozpravat, do nedele potrebujeme vypratat byt, stahujeme sa do domu, tesime sa, len uz som na pokraji sil. Dom bol holodom, nebude tam vsetko urobene, trosku som z toho na nervy, ci to bol dobry napad, kuchynu uz mame, aj postele, stol... len kupelna nie je na 100% treba este dat zastenu, zapojit umyvadlo. Len mam pocit, ze sa komplikuje, co sa da. Byt mame na 80% vypratany..ale s detmi to nejde, tak rychlo, ako sme si predstavovali.
Mame male deti, prvacika a vyse rocneho. Rocnemu idu 4 stoličky naraz, do toho zacal chodit po vonku, je tyzden tomu, je zvedavy, vsetko skuma. Z rodiny, ani nik nam s nicim nepomohol, okrem par drobnosti. Pred dvomi dnami sa stal synovi uraz v skole, spadol na mokrych kachlickach na WC, ma 5cm hlboku ranu, museli mu to zasivat. Takze sme mali totalne stresy okolo toho.
Zajtra este chceme stihnut volby.
Maminy, prosim Vas, ako ste dali taketo zatazove situacie? O syna sme sa velmi bali, ja som s placom do skoly utekala s rocnym spiacim na rukach, predsa je to uraz hlavy, mali sme ho pozorovat v noci...pani ucitelka bola z toho dost v soku tiez, co sa udialo, lebo syn sa zlakol, ani nic nerozpraval, bol totalne bledy...no a do toho toto stahovanie, uz mam nervy v kybli uplne. Ale chceli sme pre deti zahradu... dve izby. Len vzdy sa musi nieco posrat.
Mame aj takych blizsich kamosov, nedavno sa vratili z dovci, tak som myslela, ze este nam trosku pomozu, aspon hodinku deti postrazit. Kedze kamoska mi to predtym sama navrhovala, ale ako sa vratili, sice sa mi ozvala, ale ohladom pomoci nepadla rec vobec a ked som jej povedala o synovi, neozvala sa vobec na to, ziadna reakcia. Je mi to velmi cudne, citim sa normalne kvoli tomu blbo, ze som sa jej postazovala. Citim sklamanie, ze ani ti ludia, co si myslim o nich, ze si blizsi, ani velmi nie su. My sme sa s manzelom nevedeli cely den na nic sustredit, lebo sme sa dost zlakli, aj nas sanitkou viezli na urgent, tak som cakala, ze ked sa niekomu zdoverim, aspon v takej chvili nas podporia.
Som z toho smutna 😞😞😞.
Mame takych fajn kamosov, len boli odcestovani, nedavno sa vratilo, tak
to sú asi takí kámoši - len ku káve...
však keď si jej povedala čo sa stalo tak keby bola čo k čomu tak sa aj sama ponúkne...😉
staré známe ..... V núdzi poznáš priateľa.
Nespomínaš rodičov, svokrovcov, súrodencov, švagrovcov... ja by som bez hanby požiadala o pomoc rodinu. Veď na to rodina je.
Stahovala som sa sama s malym(2,5 rocnym) pocas korony medzi 2 statmi … praca, obmedzenia a na Svk mi zomieral otec … stahovaci prisli 10 dni po nas, niektore veci nam nepatrili. Stahovaci zbalili moje kluce a zobrali aj veci co nemali 🤦♀️ prezila som aj dieta… stihli sme sa rozlucit … neboj, date to. Nespoliehaj sa na nikoho len na seba a na pomoc si zavolaj niekoho za €, podakujes zaplatis a je pokoj. Kamarati su fajn, ale tych naozajzajstnych je malo
Drzim palce. Ono je toho vela,ale prezijes☺️
Sťahovali sme sa viac x. Ani raz nám nikto nepomáhal, ale teda ani sa nikto neponukol. Záťažové situácie zvládame tak,že keď Maria zaspi,tak si lahneme aj my. A teraz máme toho ešte dosť, ale už to máme v hlave nastavene tak,že môže prísť aj neviem kto, proste keď Maria spi, tak si lahneme aj my alebo aspoň ja. A teraz nám taktiež nikto nepomáhal. Sťahovali sme sa z Mníchova. Muž mi pred týždňom doviezol plný vozík a aj auto veci... dnes manžel cestuje na SK za nami a víkend mame taky plný,že ja už mužovi hovorím,že Vianoce zamkneme bránu a oddychujeme. V noci chodím o pol jednej spat lebo mi treba robotu dorobiť a vstávam o 6-6:30...
Tiez som sa tahovala s dietatom. (cochvila sa budeme opat len uz 2 detmi) Ked uz mi padalo vsetko na hlavu, tak som si sadla a kaslala na vsetko. Na chvilu treba aj vypnut a nacerpat nove sily. Je toho vela. Radsej dokup krabice a nahadz to do nich. Vobec sa nebari s triedenim a ukladanim.
No základom pri takýchto veľkých veciach, najmä ak má človek deti, je dobré plánovanie a predvidanie komplikácií. My sme sa sťahovali s 2-rocnou, vypratávať a baliť veci som začala 3 mesiace pred termínom sťahovania. Samozrejme s úrazom dieťaťa sa počítať nedá, to je skrátka smola že do toho všetkého ešte taký stres.
Dobre sa vyspať a pomaly baliť a predstavovať si, že za chvíľu to máte za sebou.Stahovali sme sa 4 x nikdy viac mne sa zdalo horšie potom to vybalovanie, triedenie, zásobiť kuchynskú linku, kúpiť wc papier🙂ešte 2 m sme mali v jednej izbe krabice a pomaly vybalovali.Ked deti chceli nejakú knižku či hračku zo spodnej krabice som mala chuť utiecť
Dakujem Vam dievcata za Vase postrehy a to co ste popisali... este som studovala, kohol idem odvolit - myslim mena, stranu som mala vybranu uz davno a idem si lahnut, zajtra to uz dame 💪.
My sme len pred 2m zistili, ze ideme kupit dom a to holodom 😁 ale som neskutocne vdacna, ze tam mame krasnu kuchynu uz, s ktorou som neskutocne spokojna (pri prvej v byte sme sa sekli a pomaly sa nam rozpadavala)... tato vyzera, ze je aj kvalitna. A ostatne vsetko pomaly dorobime, ako sa bude dat.
A nie rodinu nespominam zamerne - vztahy su komplikovane a to by bolo nadlho. A naozaj to mame tak nejako uz roky, ze sa s manzelom spoliehame len jeden na druheho a pri detoch sa striedame. Ziadna pomoc s nicim, od nikoho. Sem tam nejake stretka, navstevy mame, ale to skor z nasej iniciativy. Asi je taka doba, vsetci toho maji vela, svoje problemy a podobne...
Tiez som sa stahovala s 9 rocnym a 9 mesacnym babom. Nikto nam nepomohol. V byte nebolo nic okren kupelne a kuchyne
Postel sme tyzden nemali len detsku postielku. Spali sme na perinach a syn na matraci. Vsetko sme stahovali s manzelom. Sami. Nik nam nepomahal. Boli sme na nervy, vycerpani ale stastni ze sa to deje. Vsetko sa utriaslo postupne.
@eliska13 no tohto sa desim, mame vyhradenu jednu izbu a hornu neurobenu kupelnu na "bordel" z garaze a krabice s oblecenim, hrackami a vsetkym moznym, kedze v dome garaz nie je... casom si planujeme urobit plastovu pivnicu na pozemku, ako ulozny priestor. Skrine zatial nebudeme mat, resp len jednu obrovsku dame urobit na chodbu a tam budeme mat oblecenie vsetci. Tak bude par mesiacov veselo, ale ked sme sa na to dali, musime bojovat. 😊
@mamelka videla som niektoré tvoje prispevky a aj ty si moja inspiracia, ze sa to da... prerobili ste si domcek krasne, klobuk dole, a este ked ste dochadzali z Nemecka. Parada. A s detmi. Waaau fakt😇
My sme mali stojan z IKEA na oblečenie, bez dverí v izbách, ale tá radosť, že sme vo svojom.Den pred sťahovaním smr boli kúpiť dočasnú posteľ, keď vidím fotky nechce sa mi veriť a k tomu mini dieta a ďalšie väčšie.Kojila som medzi krabicami a a nevedela čo skôr či oblečenie vyberať, či kuchyňu či utekať po nabytkarstvach a prvé noci som nevedela na novom spať celé noci som sa budila
Ked sme sa stahovali do domu,nemali sme este kuchynu a vela nebolo dokonceneho,ale vobec nam to nevadilo. Mesiace sme zili v krabiciach,postupne som zariadovala a vybalovala. Nejde o zivot,nejde o nic. Ukludni sa. Dolezita je postel a teplo domova. Nechci vsetko hned,tym si zbytocne pridavas nervy. Vykasli sa na ludi okolo,nemusis sa hned predvadzat v novom dome. Porobite si za pochodu. O pomoc musis poziadat. Ja necakam na pomoc,ale poprosim o pomoc,ak to potrebujem.
No ja mam za to, ze ked chcem pomic, necakam, ale poprosim. Mirka, nemohla by si v sobotu na 2 hod postrazit Simonka, potrebujeme posledne krabice preniest. Hotovo. Mrzia ma tvoje stresy, ale inac to nevyriesis.... zial.