Sťahovali sme sa a dcérka každý deň plače za kamarátkou
Ahojte prišla som si po radu ohľadom dcérky pred dvoma týždňami sme sa presťahovali do nového mesta kôli práci dcérka samozrejme musela zmeniť školu do ktorej chodila a bola na ňu zvyknutá mala tam veľmi dobre kamarátky a jednu dá sa povedať najlepšiu každý deň plače že jej veľmi chýba som s toho nešťastná keď vidím že sa trápi na sťahovanie sme ju pripravovali vedela o tom veľa sme sa o tom rozprávali trhá mi to srdce 😢😢veľmi ju ľutujem dcérka má 8 rokov a je tretiačka poraďte čo spraviť aby sa tak netrápila bývame 300km od bývalého bydliska .
To je strašné. Mrzí ma to, ale tiež si myslím, že to skutočné priateľstvo prežije všetko, aj takúto obrovskú diaľku. Písanie listov je fajn, teraz sa to už vytráca, a to je veľká škoda. Či jej to bude stačiť, neviem, ale stále je to lepšie ako nebyť v kontakte vôbec alebo len cez internet. Je to rozhodne oveľa osobnejšie.
Oslov rodičov kamarátky, či by súhlasili s tým, aby raz do mesiaca mohli dievčatá tráviť víkend spolu. Kamarátka by prespala u vás, spravte im program - výlet, pozeranie filmu, plaváreň, cukráreň... druhá strana možno navrhne, že sa môžete striedať - raz budú u vás, raz u nich. 300 km nie je tak veľa, aby sa to raz do mesiaca nedalo absolvovať.
Po pravde pri takej vzdialenosti s tým len tak nemáš čo spraviť. Ono to musí celé nejak vstrebať, začleniť sa do nového prostredia a isto si aj na tomto novom mieste nájde nové kamarátky, len to chce proste čas
Navrhni dcere, nech si dopisuju a takto udrzuju kontakt na dialku. Aspon do casu, kym si nezvykne na novej skole a nenajde nove kamosky.
Aj ja som mala kedysi taku kamaratku, ale v mojom pripade odisla ona, resp. sa odstahovala s rodicmi mimo republiku, isli skutocne daleko a odvtedy sa uz na Slovensko nevratili. Dllllho sme si pisali, vyrabali sme aj vlastne obalky vzdy z tych najkrajsich obrazkov z casopisov, kupovali sme najkrajsi dopisny papier. Nas kontakt sa vytratil az po rokoch, kedy asi nas obe uz zomleli skoly a kopec povinnosti. Avsak pomerne casto na nu myslim a este stale je mi smutno a obcas jej meno len hladam na internete (ale stale zije mimo SR a predpokladam, ze sem sa uz naozaj nikdy nevrati). Ak by tu bola ostala a neodisla, asi by toto priatelstvo vydrzalo aj doteraz. Ak to tak je, tvoja dcera bude spominat este dlho. Ked si najde nove priatelky a kolektiv ju prijme dobre, bude to postupne lahsie. Ale teraz na zaciatku je to urcite pre nu tazke, pretoze stratila vela zo svojho vlastneho komfortneho prostredia.
Tiež mám doma takýto typ, má 10 a napriek tomu, že nemenila školu, ani nič, chýbajú jej kamošky z ihriska a to sa už dosť socializuje v novom prostredí (cez víkend spala u susedky).
Budeme to riešiť tak, že raz týždenne pôjdeme na staré ihrisko a stretneme dievčatá.
U Vás je to asi nereálne, možno by som dohodla s kamoškou návštevu na pár dní u vas cez nejaké prázdniny. Prípadne v lete opäť stretko a medzitým ju posmelovala k novým vztahom.
Časom to prejde. Držím palce ✊✊.
Ale úplne chápem Tvoje zúfalstvo vidieť nešťastnú dcérku, tiež som vtedy bezmocná 😔.
To mi je ľúto:( Aspoň sú spolu dievčatá v kontakte? Ak by mamička druhej slečny súhlasila, tak nejaky čas videohovor denne. Alebo obdeň. Skutočne priateľstvo vydrží aj diaľku. Môžu si písať listy, to má ohromné čaro, pre dnešné deti, klasickou poštou. A len vydržať, nekarhat ona si zvykne a nájde aj nové kamošky.