Správame sa ako deti
Mamičky, skúsim to zhrnúť.
S priateľom sme spolu 5 rokov, máme vytúženého syna, ja dcéru z prvého manželstva. Za tých 5 rokov máme trošku temperamentnejší vzťah, ale máme sa radi. Čo ma ale všeobecne trápi je, správanie, či už jeho alebo moje. My sa dokážeme pohádať na jednom zle povedanom slove, na jednom geste, pohľade... ako také deti doslova na úplnej blbosti. A keď sa pohádame, priateľ odíde do spálne, je skleslý, zavrie sa tam a je tam niekedy aj niekoľko hodín.
No čo je najhoršie pre mňa, sú tie prejavy ktoré nasledujú: zamyká sa predo mnou keď sa s ním chcem o tom porozprávať, povie mi choď preč, niekedy sa nahnevá bez vysvetlenia a neche so mnou hovoriť, dcéra sa spýta, kde je a čo mu je a ja neviem čo jej odpovedať. Proste také emocionálne kolísanie, niekedy ho dokáže vytočiť slovo, vec, situácia, ktorá je pre mňa úplne bezpredmetná. Potom mi povie veci ktoré strašne bolia.
Ťažko sa to v krátkosti píše. Ja neviem čo zmeniť aby sme boli normálna rodina ktorá si váži čo má a neháda sa pre totálne kraviny.
@mikitilik29 no, problém je že keď chcem viesť normálnu debatu, povie mi že všetko veľmi riešim a proste on sa rozprávať nechce, je schopný sadnúť do auta a aj odísť len aby sa rozprávať nemusel. A keď na neho tlačím tak ešte horšie.
Do manzelskej poradne. Psychologicka vas musi naucit, ako rozpoznat tieto knfliktne situacie a ako sa zachovat. Potrebujete ai zazit nove vzorce spravania. Aj ty, aj on.
@hml_lenka Musíš mu nechať čas, chlap keď niečo rieši "odíde do jaskyne". Potrebuje byť sám. Ty mu do toho nelez. Porozprávaj sa s ním až keď budete obaja v pohode, v dobrej nálade, deti spia a skús nadhodit túto debatu.
@hml_lenka mozno sa snazit ciest debatu v nespravnt cas, alebo nevhodnym otvorenim debaty...aj na tom zalezi.
Ak je muz clovrk, co potrebuje vychladnut, spracovat to najprv sam - na tom nie je nic zle. Ked ty si clovek co musi riesit veci hned a teraz, ani to nie je zle. Ale kwd sa taki dvaja stretnu, tak si vyhovovat nebudu.
@hml_lenka jedným slovom: chová sa ako chuj...
riešenie? Nepotrebuješ manželskú poradňu. jednoducho, ak to jedno zle povedané slovo vyriekneš a on sa toho chytí (lebo je skrátka taký), a začne mať litánie a kázne, neodpovedaj. nerieš, "neprovokuj", neozývaj sa. nechaj ho, nech sa vyrozpráva... ale že vôbec sa v ten deň na dané slovo a tému ani neozvi... nech sa uvedomí. a potom, o deň-dva, keď bude nálada fajn a budete sa rehotať, tak v dobrej nálade s úsmevom mu povedz, že sa chceš vrátiť k tomu, čo sa stalo včera /predvčerom/. veľmi stručne (1-2 vety) mu to pripomeň a stručne (1-2 vety) mu daj jasne najavo, že takto sa problémy neriešia a viac si neželáš takúto jeho reakciu. ale fakt veľmi stručne.
ver mi, dostanete sa do podobných konfliktov 10-15x, ale ak vydržíš a nebudeš okamžite reagovať na jeho prípadné slovné "útoky" a potom "úteky", tak máš vyhraté.
pri 16.konflikte po 2 minútach ticha ti sám od seba povie, že ťa miluje a že si skvelá 😀
chce to ale fakt veľmi, veľmi veľa trpezlivosti a hlavne použiť rozum namiesto srdca. a viem, je to veľmi ťažké... 🙂
@panelacikova trefa do cierneho
@lenkapresov1 Ďakujem. celoživotná prax a nejaké základy psychológie 😀 😀
@hml_lenka Tak spravate sa obaja ako deti alebo len on? Lebo z toho opisu sa zda ze len on?
Napis konkretne situaciu kedy ste sa pohadali a koli comu a ako to bolo potom.
my sme spolu už veľmi dlho (vyše 30 rokov) čiže už vieme čo a ako, ale u nás sa najviac osvedčilo, že keď je nejaký konflikt, tak si v kľude sadneme, a najskôr povie jeden svoj pohľad na vec a druhý je ticho a potom opačne, čiže každý z nás si povie ako to vidí bez toho, aby ten druhý odchádzal, kričal proste bez emocií a potom si to vydiskutujeme, častokrát zistíme, že danú situáciu vidíme úplne odlišne, vysvetlíme si to, a ideme ďalej (ale teda aj na začiatku nášho vzťahu boli aj prudké hádky, kedy si každý išiel svoje, aj sa jeden ofučal a bola tichá domácnosť... až časom sme zistili, že takto to nepôjde)
Píšeš, že sa veľmi lúbite... A keď tebe sa má dieťa na toho blbosť, tak podľa mňa ste iba na seba zvyknuti, respektíve sa ty sa bojíš odchodu, keďže máš dve deti. Podľa mňa už máte ponorku a leziete si na nervy, máte spoločný záväzok, tak jeden druheho trpite. Neviem koľko má to vase spoločná dieťa rokov a či ste nevhupli do neho príliš skoro.
@hml_lenka Mala som podobný problém. Chýbajúca komunikácia, hádanie sa za "prkotiny". Nám pomohla jedna kniha (nebudem tu písať názov, aby to nevyznelo ako reklama. Pošlem do IP). Bola určená pre manžela, ale čítala som ju aj ja. Od nej sme sa odrazili. Začali o tom diskutovať a pomohlo nám to pochopiť jeden druhého. Vo veľa situáciách sme sa k tomu vracali, že "...vieš čo bolo v tej knihe..." Pravdupovediac, my sme sa vždy hádali tak, že každý sa snažil vyjsť z hádky ako víťaz, teraz som schopná povedať : prepáč, nevedela som, že to tak vnímaš, budem sa viac snažiť. Osobne musím povedať, že chce to veľa pokory a niekedy sa mi slová prepáč nie ľahko hovoria, ale viem, aký to má dopad na naše manželstvo. Ani partnera nebude viac baviť sa s tebou hádať, keď uvidí zmenu u Teba. Budeš preňho motiváciou.
@hml_lenka riešim doma niečo podobné a ver mi ze ak do seba on nenašiel do hĺbky tak sa nezmení.
Toto bude robiť stále.
To isté mam doma ze sa nedá viesť debata ale urazanie, plač a dookola.
Bud sa uvedomí ak sa porozprávate a ak nie tak to do budúcna nebude jednoduché nech je akokolvek dobrý.
@hml_lenka porozprávaj sa s ním o tom. Nech aspoň deti nevidia hádky medzi vami