Spomienková nostalgia
Vyrastala som na dedine, povedala by som v takej strednej vrstve. Veľký dvojgeneračný dom, so starými rodičmi, veľká záhrada, pár rokov môjho života ešte aj s hospodárskymi zvieratami. Teraz už skoro 10 rokov žijem v meste, bývam v byte, a pravidelne sa mi vracajú veľmi zromantizovane predstavy o živote vtedy vs živote teraz. So slzou v oku spomínam na letá, ktoré som tam zažila, stále tam bol ruch, ale iný ako zažívam v meste. Boli a síce stále sme veľká rodina, no dnes už má každý trochu iné priority. Uvedomujem si, že to bolo pre dospelých ťažšie a ja ako dieťa mám na to samozrejme len tie lepšie spomienky, no aj tak sa neviem zbaviť pocitu, že to bolo viac napĺňujúce ako život, ktorý žijem teraz. Doba sa však zmenila, a na dedine by som kvôli pracovným podmienkam ten dom neutiahla, navyše už je starý, horšie dochádzanie. Aj tá dedina sa koniec koncov zmenila. Hlavne teraz cez leto sa mi vynárajú spomienky na časy, ktorým sa žiaľ nevyrovná ani dovolenka na pláži. Dá sa to nejako potlačiť? Niekedy ma to dostáva až do ľahkej depresívnej nálady, lebo čas nevrátim, a mala by som byť rada za to čo mám. No je to ťažké, úplne inak sa nastaviť...
Tak skús namiesto dovolenky pri mori ísť niekde na dedinu, do chatky niekde blízko pri lese, večerami môžeš posedieť vonku, opekať, zrelaxovať...
Ja som teda na dedine nikdy nebývala, len som tam prazdninovala. My sme si skombinovali byt v meste a k tomu dom na dedine s veľkou záhradou a bazénom. Zvieratá nechovame, to už by bolo priveľa. Ostatní činžiakovi obyvatelia majú skoro všetci záhrady s chatkami a bazénmi, ja neviem, ako sa dá bez toho žiť, kúp si také niečo, to je najlepšie antidepresívum.
Samozrejme chodím vždy keď sa dá, aj do rodného domu. Len tá atmosféra je už iná. Stále v ňom žijú rodičia a stará mama, ale už je to také že každý si scrolluje na svojom mobile. Záhrada nevyužitá. To im nevyčítam, chápem že majú toho dosť, ale veľmi sa to celé zmenilo.
nemyslim, ze to musia byt nutne zromantizovane predstavy.. zivot na dedine je proste iny a ma svoje vyhody, urcite aj pre dospeleho, aj ked ten to uz preziva inak, ako dieta.. ja myslim, ze by si si mohla pripustit vo svojom zivote zmenu, ked citis, ze to, co zijes, nie je uplne ono a neodmietat to hned s x logickymi dovodmi, preco to nejde a preco by to aj tak asi nebolo ono
a teda necakaj, ze sa vrati to, co bolo, ked ludia sa uz zmenili, ale mozes si vytvorit podobnu atmosferu ty sama, so svojou terajsou rodinou
Tak si tam sprav nejaké úpravy, aby vám tam bolo dobré: altánok, gril, bazén, ... nejaké hriadky s rajčinami, kvety atď
@autor mali sme po 20 rokoch stretavku z vysky, presne na tom intraku, kde sme byvali. Lomcovali nami emocie, lietali pribehy, krasne spomienky, no na druhy den bolo potrebne vratit sa do reality nasich sucasnych zivotov. Neupinaj sa na minulost, najma vtedy, ked si sama uvedomujes, ze nie je realne, aby si sa na dedinu vratila plus je fakt, ze z pohladu dietata si veci vnimala uplne inak, brala si z toho zivota len pozitiva. Dalsia moznost je vzdat sa veci, ktore ti vyhovuju teraz a skusit vratit sa, to uz musis vediet ty, ako silno ta tam taha.
Úplne chápem, tiež mám krásne spomienky z detstva, ale sú také krásne práve preto, že som bola ešte dieťa keď sme sa naháňali so sesternicami a bratrancami po rozsiahlych pozemkoch, tešili sa z každého kosenia lebo sme mohli skákať na stohy sena, tešili sme sa z každého malého kuriatka či narodenej ovečky.. Ale deti z toho môžu mať len radosť a dospelí zas starosť.. preto je všetko iné keď dospeješ. Možno ti nechýba ani tak dedina ako ten pocit čo si tam prežívala ako dieťa - bezstarostnosť a pocit šťastia.
nemusis ich potlacat ale zacni budovat nove prijemnosti. aj keby si tam bola bude to ine ako sama pises. nie je to miestom. je to vsetkym dokopy.
zijes naplnujuci zivot? ak nie zacni. skusaj co by to mohlo byt. spominat je fajn ale toto ako to mas ty ti uz viac skodi. vezmi si ze o 10 rokov budu stare dobre casy aj tieto casy co teraz zijes. zameraj sa viac na pritomnost aby ti kvoli spomienkam neusla.
Vyrastla som na dedine. Od 18 rokov som byvala v meste, pred rokom sme kupili domcek a vlastne po 17 rokoch znova byvam na dedine( ina, nie ta kde som vyrastla) mozem konstatovat ze aj ked je tu viac prace-zahrada+prerabame, zivot je ovela krajsi, kludnejsi a ja som ovela stastnejsia. Susedske vztahy su vrucne ako si ich pamatam, doslova nas cudzoch vsetci prijali a spravaju sa k nam akoby sme sa poznali roky. Manzel je tu stastnejsi, aj deti hovoria ze lepsi zivot na dedine ako v byte. Za mna najlepsie rozhodnutie ake sme v zivote spravili. Prvu noc ked sme si lahli do postele tak vravim muzovi ci pocuje a on ze co? A ja ze no to ticho 🙂 Posediet si rano na zahrade/ terase, pocuvat vtacikov, alebo vecer pozerat na hviezdy-na nezaplatenie.
V rámci možností sa snažím žiť napĺňujúci život, ale to sú tie mestské možnosti. Dopriať si dobré jedlo, prechádzky v prírode, nákupy, dovolenku. Je to podstatne konzumnejší život, v práci som od 9-5, stále pri pc. Na jednej strane som rada za to, čo mám, že nemusím pracovať tak fyzicky ťažko ako napríklad starí rodičia, no na druhej si ich pamätám aj napriek tomu šťastnejších, ako som napríklad ja či ľudia, ktorých mám okolo seba.
Presne tieto veci, ako vypiť si kávu ráno v záhrade alebo večer cez leto grilovať s rodinou, ktorá sa vie u nás zdržať aj celý víkend, lebo máme miesto. To mi chýba, ale presťahovanie sa do domu to nevyrieši. Teraz mám iné možnosti, čas trávim inak, s inými ľuďmi, ale už to nie je tá jednoduchá úprimná radosť. Aj keď si to užívam, je to viac strojené.
toto poznám.Tiež som taký snílek🙂 ja som v bytovke vyrastala, ale teraz už bývam pár rokov v dome a už by som veru nemenila.Ved nikto vám nekáže namakať sa na dome.Ak už nechcete dom novostavbu, tak aspoň čiastočná rekonštrukcia aby bol hned obývatelný nie nejakú starinu úplne prerábať a búrať.A postupne teda čo to doladiť časom.A okrem toho, nemusite ani sadiť ak sa vám nechce namakať.Kludne mať dom skôr na relax.Raz za týždeň,dva pokosiť trávu a je to.Ja to tak robím.Záhradu ako zeleninu,ovocie my nemáme, iba sad je tu.A kvety som poriešila také tie popínavky všade.Ja nie som moc typ na robotu okolo domu a záhrady a aj tak som v dome a spokojná a tiež by som byt už nechcela ani
za zlaté prasa🙂
hm, ja som nenavidela chodit do školy a teraz cele hodiny fantazirujem, ake to bolo byt v škole..čas sa nevrati,je to krute, nie nadarmo sa hovori, že mame žit pritomnostou, nie buducnostou, budem štastny až ked,,,a človek si neuvedomi, že to šťastie a možno najvyšši bod svojho žitia ma prave teraz..potlačať to nemusiš, pride nova situacia, ktorej sa budeš venovat
Je to normálne.Sú veci ktoré by chcel človek prežívať stále.
Veci sa menia, ľudia dospievajú.
Aj ja keď prídem na nejaké miesto ktoré už vyzerá inak tak som z toho trochu smutná.
Stále mi niekedy nedochádza, že sme všetci dospelí, všetko je iné.