Spoločná budúcnosť - nevidím to ružovo
Ahojte idem si k vám poradu. Už 2 roky bývam s priatelom prenajatom byte. Rozmýšľame nad spoločným bývaním vlastnom. Byvame od jedných rodičov a celej rodiny 200 km a od druhej 100 km. Išla som sem kvoli VŠ vlastne prišla som za ním. Lenže na rok končim a otazka ako to bude ďalej je že mam hladat byt tu alebo pozemok. Milión krat som mu povedala že tam nechcem ostať žiť, nikoho tu poriadne nepozname ani on tu nema kamaratov Len kolegov, ja aspon spoluziacky. Nepaci sa mi to ze ked mu zacnem rozpravat ze by som sa rada vratila niekde medzi nemusime do mojho rodného mesta, hned zacne hukat ze co on tu bude robit. Dobre vie ze sa vzdy taham domov. Neviem ako mu to vysvetlit ze ked ostaneme tak daleko od všetkých tak že ked sa nieco vyskytne či už budeme niekde ist alebo dieťa postrážiť že nebude kto. Dako som sa v tom meste nenašla. Poradte mi ako sa s tohto vymotať
To sú aké mesta tu a tam? Však normálne napis aké ak sa chceš vrátiť na nejakú dedinu, treba uvažovať nad tým, ze si tam treba aj nájsť prácu
Keď sa presťahujete do iného mesta tiež tam nebudeš mať kamarátky a ani spolužiačky/kolegov to už ti vadiť nebude?
A teda prepáč, ale vracať sa domov len kvôli tomu aby ti o X rokov mal kto strážiť dieťa, dobre sebecký dôvod...
Na to neexistuje iné riešenie ako kompromis alebo prispôsobenie sa jednej alebo druhej strane.My pochadzame z Martina môj muž prijal jednu prácu v Šamoríne , bol by naozaj sprostý keby ju nevzal v tom čase som ale bola hrozne nahnevaná, išiel tu najskor žiť sám a ja som si v klude po vyplaveni emócii dala všetky pre a proti,že je Samorin hneď pri Bratislave takze najlepšie pracovne možnosti ďalšie čo zavážilo bolo,že som nemala žiadnu dobrú prácu len takú na výpomoc popri rodicacku a dokončovala som výšku tak som si preratala kto stratí viac keď sa prispôsobí tomu druhému a vyšlo mi,že donútiť manžela pustiť prácu ktorá nás živila a mala dlhodobé vyhliadky a zostať žiť v Martine kde nemal on prácu a ja len takú na nič by bolo veľmi hlúpe a sebecké.
Tak sme sa odsťahovali ,už sme tu štvrtý rok, ja už som sa aj zamestnala v škole som vychovávateľka ale už aj idem na materskú s druhým 🙂 a manžel stále v tej istej práci pre ktorú sme sem išli a dieťa nám tu takisto nemá kto strážiť a žijeme tu so synom už štvrtý rok cela rodina moja aj mužova je 220km od nás,pomáhame si navzájom a zachvíľku tak budeme s dvoma detmi nič strašne XY ľudí tak žije
@ninusa221 sama si si odpovedala: "dobre vie, že sa vždy ťahám domov". ak si si ešte neutrhla pupočnú šnúru, ukonči radšej tento vzťah, netráp chlapca. ak niekoho totiž skutočne miluješ, nemáš problém s ním ostať aj v totálnej cudzine a spoločne si časom vybudovať okruh spoločných známych.
Začne húkať po dvoch rokoch spoločného bývania? Veľmi mocne by mi blikala kontrolka.
Zalezi, odkial pochadzate. Velke, male mesto, dedina. Je tam dost prace? Ak nie je, z coho kupite ten dom a z coho to budete splacat? Ty pojdes na matersku, budes si uzivat deti, dom, rodicov, ale ked nebudete mat z coho zit, tak co potom? On bude chodit na tyzdnovky do zahranicia, aby si si splnila sen?
Najskor pobehajte zahranicie, ... zarobte si a potom sa vratte.
My sme odisli o 300km dalej. S troma detmi. Skus sa aspon zamysliet ci by vase stahovanie priniesll aj nieco ine okrem toho strazenia deti v buducnosti.
Ake su vase pracovne moznosti.
Nezatracaj hned moznost co ti navrhuje priatel. Takto ste niekde “uprostred. Ze do buducna nemate dalwko ani na jednu ani na druhu “stranu”.
presne tak. mozte ostat blizko pri niektorych , povadi te sa vztahy ochladnu a potom si budes hovort, preco ste neodisli. ono ked sa chce pomoct sa da zakazdym, aj keby teda byvali dalej od vas
@ninusa221 ak sa jedná o deti, zvládnes to aj sama. Mám rodinu pat minut peso a zvládam to sama, pomoc nepotrebujem ( máme zdravé deti).
Jedná sa skôr o to, že teba to ťahá bližšie k tvojej rodine a jeho mne. Tá myšlienka je pekná, ale každý človek je iný. Ak začne už teraz kvôli tomu hulákať tak by som volila rozchod. Je výhoda byť blízko rodiny, pomôcť si ale má to občas aj svoje negatíva. Ak tvoj partner nemá vzťahy k svojej rodine tak by som ho nasilu netahala inde bývať. Budúci rok dostudujes a keď sa to medzi vami nijako nezlepší a nenájdete kompromis tak viete ísť od seba.
100 a 200km je celkom dosť... Možno vás osloví iné mesto, možno dostanete prácu inde. Tam sa jedná o veľa faktorov ale neriešila by som len aby mal kto strážiť deti
@ninusa221 Ostante tam, kde ma muž dobrú prácu.
Ty budeš tak ci tak, teda ak chcete deti, pár rokov doma. Vtedy bude dôležité, aby mal dobrý príjem.
Rodina vás nebude živiť. Jeho práca áno.
Ak si dospelá a myslíš ten vzťah vážne, mysli na vás dvoch a na vaše deti v budúcnosti. Nie na kamarátky z detstva alebo rodičov. Tie sú už dospelé a dávno majú vlastné životy (nostalgia za strednou a kamarátstva mi ti bude v tomto ohľade nanič) a rodičia sa potešia keď prídete na víkend s deťmi na návštevu, asi viac než keď tam budete denno denne.
Prve nezhody…?A este nemate deti?…A neviete sa dohodnut…Urobit KOMPROMIS?…Sadnut si a porozpravat sa…Vyrozpravat(ako ty teraz sem-tak teraz smer k nemu…)My to neporiesime ale Vy medzi sebou ano…A ak uz teraz mate toto,co bude dalej?…Ked budete vo vlastnom(nie prenajatom)?…A ked budete mat deti?…Este ma zaujalo”mam hladat byt alebo pozemok?”Nie nahodou MAME HLADAT?Nie je to troska egoista?…Mysli na svoje blaho?…Ci?