Splnili byste nejlepšímu příteli poslední přání před smrtí - mít dítě?

moc silné na zamyslenie... sama neviem, čo by som v takej situácií robila, ale určite by som nad tým strašne dlho premýšlala 😒

@elzu a nemá priateľku? ak nie a chce dieťa s tebou je rozhodnutie na tebe či to chceš aj ty ako sa k tomu postavi tvoj muž, ale je tu možnosť že by bol anonymný darca spermii (samozrejem závisi od diagnozy) ja osobne by som to nespravila prečo? práve preto že su určite veci cez ktore neprejdem.

no podla mna je toto skôr na diskusiu.
a on chce mať to dieťa s tebou? alebo ako? nerozumiem tomu. ved ak má ženu tak asi ho bude mať s nou, či nie? a vy sa chcete o to dieťa starať?

A kto mu vynosi dieta?
No z mojho pohladu,ja myslim,ze ak by sa skutocne jednalo o ozaj dobreho priatela,sla by som do tohomuz len z dovodu,ze aj ja by som si mozno priala ,aby mi po nom nieco zostalo...ale je vela,vela otazok okolo toho,neda sa nato odpovedat par vetami...Obrovska zodpovednost.

Taketo prianie by som urcite nikomu neplnila,kazdy ma svoju cestu, svoj zivot.Mne sa to zda z jeho strany trochu sebecke,ako keby si upokojoval dusu,"ze no aspon toto po mne ostane" a okolie co s nim nesmierne suciti a lutuje ho,si mysli, ze aku uzastnu vec robi...
Ja by som do toho nesla...

@elzu

Pokud se za sveho zivota choval jako "cetsny obcan" , zbyde tu po nem krasna vzpominka na jeho prikladny a uprimny zivot...
Coz je maximum, kdyz i po odchodu, jsi ZIVY ve VZPOMINKACH. 😉 v srdcich tech, kvuli kterym jsi tu byl a ktere jsi mel rad..
"Zij tak, aby na Tebe nebylo v srdci zapomenuto" , to by melo byt KREDO

Umyslne zplodit dite, a s vedomim, ze tu bude samo ..je SOBECKE.

Zrejme se jedna o cloveka, ktery vice hresil nez pomahal, clovek ktery vice bral nez byl schopen dat...

Podle meho jde o cloveka, ktery na posledni chvili touzi svou dusi vykoupit a vidi v tomto jednani spasu sebe samotneho ...
pokud je tomu tak, zrejme se nezachoval dobre za sveho pobytu zde...a chce, aby to nekdo "po nem" napravil... ☹

nie..ak by mal uz dieta, postarala by som sa, tu problem nevidim....ale dat si * vyrobit * dieta , pricom viem, ze tu budem malo a neuvidim ho rast..to by som tomu dietatu nemohla urobit..kazde dieta si zasluzi oboch rodicov..je ine, ak ten rodic ochorie pocas jeho zivota a odide..aj tak je to pre to dieta velmi tazke..tazka rana osudu....ako takto...byt on mojim priatelom, tak by sme to urcite rozobrali, vysvetlila by som mu svoje dôvody..a myslim, ze by ich mal pochopit..u mna by v tomto neuspel..mozno by sme spolocne vymysleli nieco ine, co by po nom zostalo, co by nieslo jeho meno, co by ho kazdemu, ked sa na to pozrie, ..pripomenulo..ale dieta urcite nie..

Urcite nie! On umrie a zodpovednost za svoje dieta necha na inych?Keby som ja bola na jeho mieste,vobec by som svojich blizkych priatelov nezatazovala takymto niecim..pride mi to sobecke a cisto pudove.Dieta je dar,nie nieco co tu po sebe zanechame ked umrieme...

A mozes nam napisat, ako ste sa rozhodli, ked pises, ze mate s manzelom jasno? Neviem, ci by som taku obrovsku vec dokazala urobit pre svoju sestru, ci brata a nieto pre kamarata, aj ked sa poznate tak dlho. Ja by som sa o to ani len niekoho neodvazila ziadat. Dieta je predsa zavazok na cely zivot. Ja by som sa bala asi aj genov, proste v tom dietati budu ine geny nez len moje a mojho manzela, z toho vyplyva, ze bude mat ine fyzicke aj psychicke vlohy, aj ked vychovou sa da vela zmenit, predsa len, genofond sa zmenit neda. Ked vyrastie, poviete mu pravdu o otcovi? Ako sa k tomu postavi vasa rodina, ci to chcete robit na "tajnasa"? Tiez si myslim, ze tato tema je skor na diskusiu, nez len na otazku 😕 Kazdopadne drzim palce, nech sa uz rozhodnete akokolvek 🙂

AK máte taký blízky vzťah, ako popisuješ a môj muž by súhlasil, Išla by som do toho. Chápem pocit a bezmocnosť , zúfalstvo a prázdnotu človek, ktorý zomiera a má pocit, že tu po ňom nič neostalo. Pribudne na svet jeden človek...sú aj horšie veci v živote. Neviem, ako by som sa postavila k tomu, že mu to raz poviem/nepoviem/kedy to poviem (dieťaťu).

Myslím, že tento pohľad mám aj pre to, čo si ja osobne myslím o smrti, živote po smrti a podobne. Myslím si, že smrťou všetko končí, amen, tma a že jediná "forma nesmrteľnosti" sú naše deti. Ani tie veci - dobre si žil, bude po tebe pamiatka a podobne - nebude. Svet, život sa točí ďalej, človek sa obráti na prach, pamätať si bude možno jedna, dve generácie..potom už nie...postupne prestanú chodiť na hrob, rodina sa rozrastie, vždy bude niekto "mladší po smrti"...ani ja vôbec nerozmýšľam nad nejakým svojim pra pra pra dedom. Je to svinsky kruté, ale je to tak.

A čoho by som sa bála? Či to dieťa by mal rád ako vlastné môj muž.

Podla mna dost zalezi aj na tom, na aku chorobu umiera. Lebo predat nieco vlastnemu potomkovi vedome, len aby zil urcite nie je spravne. Na druhej strane chapem jeho tuzbu. Ale kladiem si tiez otazku ci sa to nedalo riesit uz skor a so zenou ktoru by miloval. Dieta z takehoto vztahu by urcite v zivote netrpelo tak ako dieta "vyrobene na objednavku", o ktore sa len niekto stara aj ked s laskou. Raz pride do veku a bude chciet vediet preco su veci ako su. Neviem ako ste sa rozhodli, ale ak mu tuto tuzbu splnite, tak mas moj velky obdiv a respekt, pretoze ja by som to nedokazala.

neviem ako by som premýšlala v danej situácii, ale skôr nie ako áno, treba sa na to pozrieť aj zo strany toho nevinného dieťa, ktoré ešte neni ani narodené a už v podstate nemá otca, i keď v podstate budú dvaja rodičia ale predsa len ten genetický nie. Prečo nechať po sebe dieťa, veď aj tak ho neuvidím rásť, nebudem vychovávať a tvarovať podľa seba najlepšie ako viem. Nevidím v tom zmysel, veď je na svete najkrajšie mať dieťa ale so ženou ktorú milujem a pozerať na neho ako rastie ako sa vyvíja ako mi hovorí tata. A nie zomrieť z vedomím že budem otcom 😠 . Čo by malo to dieťa po ňom, len pocit že niekto chcel aby som sa narodil ale pritom nikdy nestál pri mne, nikdy nevidel moje úspechy, to je podľa mňa dosť kruté pre dieťa. Kde bol doteraz keď si to uvedomil až teraz, buď je moc mladý alebo to predtým neriešil a užíval si život osamote. Nechcem ho súdiť lebo nepoznám jeho život, či bol chorý dlhodobo celú mladosť alebo náhle. Možno by som súhlasila v tom prípade že môj muž by bol neplodný a chcel by aby sme mali spolu dieťa a vybral by si toho priateľa.

..ja len chcem vedieť,čo robil doteraz...ja by som do toho nešla..úplne súhlasím s irriss, osobne,nikdy človek nemôže vedieť,kedy tomu "môjmu"prepne a začne mi vyhadzovať na oči,že som ho podviedla s najlepším kamarátom aj keď je to tak,ako je..krv nie je voda..a spať so skoro bratom,nie... 😔

A ako mu to chces splnit? 😉 Kazdy sa bojime smrti, a tento napad vychadza cisto zo strachu zo smrti. Tym ze tu splodi pred smrtou dieta, mu jeho zivot nepredlzi. Je to psychicka slabost, co viem samozrejma pochopit a tolerovat.
Chudiatko dieta co sa musi narodit s udelom aby zanechalo DNA bunky po svojom otcovi, deti sa rodia z lasky a nie takto nasilu 😕 Neni to vobec pekne ze takto uvazuje tvoj kamarat, to si pis ze to dieta si to bude niest cely zivot zo sebou ze preco tu je. A druha vec je ze ani spolodenie dietatka neni take jednoduche. Ja osobne by som sa neodvazila do takeho niecoho , je mi to priam nechutne, je to odporne. Prepac, ale to dieta si to bude niest cely zivot so sebou. Ten udel. To je hrozne, to mi je naozaj tak odporne takto uvazovat. Sorry ale je to moj pocit. Kamarata mi je luto. Ale tymto hlupim napadom sa naozaj ale naozaj nic nevyriesi. Radsej nech zostane po nom pekna spomienka a dieta co sa muselo narodit za to ze jeho otec musel zomriet.

Tiez nie...
Ja by som skôr vynosila babetko tým čo nemôžu mat svoje...

...urcite nie, genetika je genetika...a po dalsie, neviem, ako by som sa s tym vo vnutri vysporiadala,
vynosit dieta, ktore bolo splodene len aby bolo ako dalsi geneticky material, aby mal priatel potomka?
preco si na to spomenul az ked je na smrtelnej posteli? je to naozaj trosku egoisticke zmyslanie, lebo na to ako budete vychovavat dieta, co s nim bude dalej uz nepomyslel...mne to pride trosku scestne 😔

Nejdem odpovedat za vas, ci to urobit alebo nie. Ja proste tomu priatelovi nerozumiem. A to akoze ty mas mat s nim dieta? Asi si mala dat diskusiu. Keby som isla umriet, zelala by som si, aby nebol nikto, kto by trpel mojou smrtou, nie to este "vyrabat" pozostalych. Mozno som to napisala hnusne, ale su veci, kt. ked clovek neprezije, nepochopi. Keby mal partnerku a ta si praje jeho dieta, aby v tom dietati ten pozostaly partner zil, tomu rozumiem, ale tomuto vobec nechapem. Mozno som len na MD osprostela. A tym padom by ma asi ani neukecal. Je to nefer aj voci tomu dietatu, teda najma pre to dieta. A vlastne naco mu bude dieta, kt. nikdy neuvidi? Alebo bude vidiet ako sa trapi jeho dieta lebo straca otca? Podla mna ludia maju deti, aby si ich uzili (aj tie starosti) ale nie nato, aby si to uzil niekto iny. Nerozumiem, ale vy mozno poznate dovody....

stotoznujem sa s nazorom prvych dvoch mamin.. pridam k tomu len.. ze deti privadzame na svet preto, aby sme im odovzdali vsetko co vieme.. co mame.. od vychovy.. lasky.. az po tie hmotne veci.. a nie preto.. aby sme mohli spokojne umriet a nech ho vychovaju ini dobri ludia.. pride mi to fakt sebecke a postradam v tom zmysluplnost..

Určite nie,nejak mi to je "proti srsti" neviem prečo 😖 A hlavne nechapem prečo tu chce niekto dobrovolne nechat sirotu a on v klude "odist" .Ja sa bojim čo budem s mojim dietatom ked zomriem a nie ešte s tym umyslom urobit dieta aby som si ja ulahodila a spokojne zomriet. Pre mna je to divne.

urcite nie neviem aku diagnozu ma kamarat ale spravit dieta s niekym kto je chory co ked je to dedicne predsa nikto nechce aby jeho dieta trpelo nejakou svinskou chorobou mal na to mysliet uz skor na dieta ked chcel nieco po sebe zanechat urcite NIE

1.) Nikdy by som taku vec neziadala ani od sestry alebo mami, nieto este od niekoho prakticky cudzieho. On to asi nedomyslel do konca, lebo prvotna myslienka "chcem dieta" je sice pekna, ale co ten zvysok???

2.) Nedokazem si predstavit, ako by som to dietatu neskor vysvetlila. Otec ho chcel vidiet narodit sa, ale vyrastat uz nie??? Nestihol to??? Rozdiel by bol, keby sa mu narodilo dieta a POTOM by ochorel, takto urcite nie. Ako by to mohlo dieta vziat a pochopit? Toto nepochopi ani dospely...

@elzu ahoj, neviem presne, z coho vyplyva jeho choroba. ak je to dedicne a je predpoklad, ze dieta bude trpiet, alebo bude umierat v dospelosti pomerne mlady-mlada, tak by som nechcela toto dieta vychovavat, pretoze by som ho pokladala za svoje, milovala by som ho a vedela by som, ze pravdepodobne on pridem a ze budeme trpiet vsetci.
ak choroba nie je dedicna, ano, vyhovela by som takemu zelaniu, pokial by som vedela, ze moj vztah s partnerom je pevny a dobry 😉

Nie,nespravila by som to.Jedným z mnohých dôvodov je,ze si neviem predstavit "proces oplodnovania" ....akoze by si sa s ním vyspala? alebo cez umelé oplodnenie,alebo ako?...
sama píses,ze ste milujúci pár s muzom,ale miloval by ta aj potom?keby si sa vyspala s jeho najlepsím kamarátom? a keby sa to nepodarilo na prvý x ,tak by ste spolu spali opakovane?
a teraz mozno budem hnusná,ale napadlo mi,ze ci si kamarát nechce este trosku uzit ?fakt sa ospravedlnujem,ale mne to proste tak príde....
záver-nie,ani muzovým ani mojím najlepsím kamarátom by som toto nesplnila.

urcite nie. je divne domnievat sa, ze tu po nas nic neostane. ved su to spomienky, zazitky, ktore tu po nas ostavaju. a ak sa na to pozriem aj z druhej strany, nic tu nebude vecne... ani on, ani jeho potencialne deti... dieta ma byt splodene z lasky, nie z nutnosti.... navyse, kazdy z nas je o den blizsie k smrti, ani zdravy clovek nevie, kedy ho zastihne

pripadá mi to celé chorejšie ako on sám....a to ako si predstavuje,spať s Tebou,muž pôjde na pivo?????a keď to nevyjde na prvýkrát/čo asi ani nie,tak ako pravidelne sex s kamarátom môjho muža???????/ak má takúto potrebu,nech dá spermie do spermobanky,alebo nabúcha prvú ktorú spozná...viem,že to znie asi hodne tvrdo odo mňa,ale teda fakt už na toto nemám slušnejších slov,ako tie ktoré tu píšem..a čo ak by sa tebe následne niečo pri pôrode stalo,...kto by sa staral o to dieťa? tvoj muž?,,,,,,,??????? a ak by neumrel,čo potom????????tu je toľko otázok a človek na ne nevie s istotou odpovedať,taktiež už sa to tu spomínala,spravili by ste to potajmä alebo by to vedeli všetci?????dieťa sa môže narodiť aj choré...a vlastná krv je vlastná krv?starali by ste sa oň aj potom?????????????????????bože,ži si svoj život a on nech Vám doň takto nezasahuje...........na to nemá nárok,ani ako umierajúci...sorry za názor

nie, nesla by som do toho ...vseobecne mi ,, posledne priania" prijdu dost vydieracske..keby som umierala ja, priala by som si len aby sa moja rodina mala rada medzi sebou a aby boli vsetci zdravi.. ziadne iny ,, poziadavky" mi neprijdu spravne..len to sposobuje pocit povinnosti u toho, kto ma toto prianie splnit / hlavne ak mu to ma nejak zmenit , alebo ovplyvnit zivot a nestotoznuje sa s tym celkom ale ako zavazok voci niekomu tak urobi/
A priat si dieta s manzelkou niekoho ineho? sorry, ale umriet si kludne s tym , ze urobil som dieta a niekomu som mozno rozbil manzelstvo..to nie, prilis silna kava..

ja som svojho otca nikdy nepoznala... zastrelil sa keď som mala 9 mes. nechal tu matku s tromi detmi... celý život mi otec chýbal aj keď mi ho tak trochu nahrádzal mamin priateľ... už som mu odpustila,že nás opustil, ale stále mi chýba... ja by som to možno dokázala (starať sa o také bábo, ale veľmi by záležalo od toho, akou chorobou trpí dotýčný otec a jedine umelým oplodnením), ale MM určite nie....

dievčatá už napísali všetko, ale ak by ste toto prebrali reálne a detailne, tak, ak netrpíte dajakou duševnou chorobou , logicky vám musí vyjsť, že nie (rozumovo aj citovo)
- a ako toto chcete riešiť právne? chce mu zanechať majetok? a za akých podmienok pre vás?
- muž s vážnym ochorením môže tomu malinkému darovať taký genofond, že hrúza...ak sa narodí a bude vážne choré aj ono, ako to budete riešiť? necháš malú mužovi, ten nechá prácu a zostane doma a ty budeš tráviť x týždňov s dieťaťom po nemocniciach? alebo v duchu, "veď nie je naše", ho tam chúďatko malinké necháš samé, opustené a trpiace až do konca? toto mu chcete vy traja vymyslieť?
- ak sa kamarát vylieči, bude si potom dieťa od vás právne vymáhať, bude ťa vláčiť po súdoch, genetických testoch a brať ti niekoho, pre koho si ty jediná blízka osoba? a čo ak časom aj on stretne nejakú partnerku a jednoducho budú chcieť vytvoriť rodinu?
....a biologickí starí rodičia (tety, strýkovia), nebudú si nárokovať osvojenie?
...napadá ma toho veľa, žiaľ, nič s odpoveďou "choď do toho" 😔

Urcite nie, nedokazem si to ani len predstavit..Poziadavka Vasho kamarata je podla mojho nazoru sebecka a nezodpovedna, aj ked v situacii, v ktorej sa nachadza zrejme pochopitelna..
A coho by som sa najviac bala?Toho, ze nedokazem zit s tym,ze sa dietatko nedozvie pravdu o svojom povode (ak by som mu to nepovedala), alebo, este viac, ze bude trpiet tym ako na svet prislo ak sa to dozvie (a to isto bude, ako aj sama vidis podla reakcii,je to tazko pochopitelne pre cudzich ludi, nie este pre toho, koho sa to bytosnte dotyka)..A bala by som sa aj toho,ze by po tom,co opadnu emocie a pocti povinnosti splnit umierajucemu posledne zelanie, mohol niekto z Vasej dvojice toto rozhodnutie olutovat (a zase by si to odnieslo najma to dieta..)
O genetickych aspektoch (mozny prenos predispozicie na chorobu, ktoru priatel trpi) a procese "splodenia" nech uz je prirodzeny (pre mna nepripustny), ci umely (nesuci aj urcite rizika) a pod. ani nehovorim..