Som zúfalý

Ahojte.Som rád že som natrafil na túto stránku, dúfam že tu nájdem odpoved alebo aspon mi poradíte. Môj príbeh je dost dlhý ale skúsim to skrátit. S mojou manželkou sme pred piatimi rokmi vycestovali do Severného Irska za robotou. Po dvoch rokoch sa nám tam konečne narodila vytúžená dcérka.ktorú nadovšetko milujem.....problémy nastali asi pred dvoma rokmi....dal som sa na internetové tipovanie športových zápasov, manželka sa venovala pomali iba malej.....až to skončilo tým, že som všetko prehajdákal a odišla naspat (s pomocou ich rodičov) na Slovensko. Prvý týžden som si myslel že sa z toho pojaším.....ale konečne sa mi aspon vyjasnilo....nevydržal som tam byť dalej sám a do dvoch týzdnov sam sa vrátil tiež. Predtým sme spolu bývali u svokrovcov ale odtial som bol "vyhnaný", takze som odišiel k svojim. Od prvého dna ako odomna odišli som prisahal, že ničomu podobnému sa nikdy v živote nedotknem, platí to aj teraz prešlo pár mesiacov, mám super robotu, s malou som každý den a strašne plače ked musí odomna odíst (má tri roky), manželke som povedal nech sa rozhodne akokolvek, nech pozerá hlavne na malú.....len stále nevie ako dalej.....a ja už nechcem aby sa malá dalej trápila....ak viete poradte ako dalej.......