Som znechutená zo života

Tak ja zase dakujem za taku temu .... prenes svoju depku na nas ... ked mas take pocity a myslienky tak vyhladaj profesionalnu pomoc ..naco je dobre to co si tu napisala ... to co je za zmyslanie ... asi nemas poriadne problemi ako vela inych ludi a preto riesis veci ktore sa nedaju poriesit... preber sa dievca chod si zacvicit alebo sa prejst do prirody ... a btw ani ja nepozeram spravy a vyhybam sa vsetkemu negativnemu nepomoze to k nicomu dobremu .....

@moll niekedy to dolahne...a ci veris alebo nie uz velakrat mi pomohlo, ze som sa sem vypisala.
tak prepac. ak sa ti nepozdava nazov temy, necitaj, nereaguj. pekny den

@sosanna88 Na čo máme žiť? No presne na to, čo si popísala. Cesta ktorou musíme prejsť a na konci, ktorej je smrť. Ja verím vo večný život a smrti sa nebojím, len umierania, či si zaslúžim peknú smrť, to nie je ľahké si zaslúžiť.
Ja chcem umrieť tichúčko, vydýchnuť, byť obklopená blízkymi, ktorí ma majú radi, umrieť keď už nebudem nikomu potrebná. Ja sa na to teším, len otázka je či si to zaslúžim.
Ja niekedy sa cítim na absolútny koniec a potom príde ráno a vstanem a idem ďalej. Bude asi nejaká debilná konštelácia, lebo dnes mám tiež ten absolútny koniec.

@oliverko5 a presne! myslim, ze 90% ludi ma na hovno psychiku...pre to, pre hento, pre tamto...
nie vzdy sa da nad vsetko povzniest. nie vzdy pomoze ist si zacvicit ako pisala moll.
a preco aj?preco sa clovek musi furt nad nieco povznasat?
sory. fakt som zrela na odstrel...mozno o mesiac zalozim temu ,,som stastna ako blcha,,
ale mne dost pomaha vypisat sa...nie som vykecavaci typ,tazko sa mi rozprava, dusim v sebe mnoho veci.

@sosanna88 nehovoríš o sebe ??? 😲 práveže áno... máš depku jak vyšitú, utápaš sa v nej... neviem, čo bolo jej spúšťačom, neviem vlastne nič o tebe, o tvojom živote... no ak si nevieš sama poradiť, vyhľadaj odborníka... toto totiž nie je "bežné" uvažovanie, nazeranie na život..

@sosanna88 to je len unava v kombinacii so vsadepritomnym vianocnym sialenstvom, neboj, prejde to 😉. niektore z tvojich pocitov zdielam, hlavne odkedy som sama matkou a musim riesit vsetky tie "dospelacke" starosti. tiez mi niekedy pripada neuveritelne, ze moji stari rodicia tu uz nie su, mama je na dochodku, a ja ficim tak, ako ona v mojom veku, mam to este v pamati..ale tak to ma asi byt, je to uplne prirodzene. a ze sa pritom musis pasovat s kadejakymi starostami..nuz, to tiez asi bolo vzdy, len sme o tom nevedeli, resp. sa nas to tak velmi netykalo.
zameraj sa na to dobre, co mas, a snaz sa z toho nacerpat energiu na preklenutie tych najhorsich dni. ked ta blba faza prejde, svet uz nebude len cierny, zase sa otrasies a pojdes dalej..lebo musis. aspon tak to robim ja 🙂

@natalym zeby?ta konstelacia je u mna cca posledne dva tyzdne...a hovadsky zla

@sosanna88 Inak aj u mňa a dneska to vrcholí.

@dejnas uz som nad tym uvazovala...ale ja psychlogom neverim..co vie viac?je to len obyc.clovek s ktorym si pokecas. ktory sa pozrie na svet ruzovymi okuliarmi a hlavne ta nepozna a je nestranny. psycholog si v tomto pripade aj ty a ostatne zeny

@sosanna88 telo je len fyzicka schranka pre duchovnu bytost, ktorou kazdy z nas je. mam pocit, ze nie si v kontakte so svojou, nazvyme to, dusou, uplne ju prehlusilo ego.Treba sa zacat viac duchovne rozvyjat, ziskas tym uplne iny pohlad na svet, na ludi, na zivot, ci smrt....

a hlavne mi zeny nevravte, ze vy o takychto veciach neuvazujete...nevravim, ze denne..ale ktora povie, ze ju toto v zivote nenapadlo...neverim!

@sisaka a ako?

Všetko tu má svoj zmysel. Aj utrpenie, aj smrť, aj choroby a starnutie. Našou úlohou asi bude pochopiť a prijať aj utrpenie. Nie je nezmyselné, vždy prináša niečo navyše. A Život má aj pekné stránky, ja ich nachádzam aj v maličkostiach a som vďačná za všetko. Okrem rodiny a pekných vzťahov v rámci nej, sú tu aj priatelia, blízki ľudia, ktorých som si vybrala sama (na rozdiel od rodiny). Nemať priateľov považujem za chybu. Nie je dobré fixovať sa na pár ľudí, nie je dobré príliš sa fixovať na nikoho. Netreba si pliesť lásku so závislosťou.

@alaguema nie je dobre fixovat sa?a povies mi ako sa to da urobit?
moja rodina su aj moji priatelia. lebo nam to tak vyhovuje. sedime si. vo vsetkom.
a taku rodinu som ziskala aj vydajom. proste som mala na rodinu stastie.
co sa o cudzich neda povedat...vzdy to boli priatelstva docasne. preco?neviem...tak nejak to prislo. neboli to silne väzby.

@sosanna88 mňa to nikdy nenapadlo, so smrťou nemám probém, nevadí mi, že zomrú moji blízky a ani, že zomriem ja, pretože je to normálne. Premýšľam nad životom, nie nad smrťou.
Psychológ študoval 6 rokov, aby mohol vykonávať svoju profesiu - naučil sa v škole asi to, čo sa tam naučí každý lekár a o to vie viac 😉 Byť tebou, tak to skúsim - vedia dať dohromady také súvislosti, že by si bola prekvapená.

@sosanna88 dam ti jednoduchu odpoved : mas dceru manzela rodicov proste ludi co ta miluju pre tych sa oplati zit aj keby ten zivot bol akykolvek a prepac mozno sa niekomu bude zdat co ti napisem ze som necitliva alebo pod .ale asi mas vela cesu a nudis sa a preto nevidis ze zivot je nadherna vec ktora mnohym aj mladym nie je dopriata

návod ti nedám, aj by som dala, keby som ho mala. Možno stačí, ak si to na začiatok uvedomíš. Je krásne, že vzťahy v rodine fungujú, ale dedko a babka odchádzajú ako prví a je to prirodzené, je to v poriadku. Moji starí rodičia už zomreli. Vyrastala som s nimi v jednom dome, babka bola ako moja druhá mama, rovnako, ako u teba. Ale nemala som problém nechať ju odísť. Neviem prečo a neviem ako. Ale vedela som, že to nie je koniec. Že sa ešte niekde, niekedy stretneme. A k tým kamarátom. Moźno na silné väzby nie je ani miesto, ak si tak naviazaná na rodinu a žiješ v presvedčení, že nikoho iného nepotrebuješ...Poznám osobu, ktorá tiež nepestuje blízke vzťahy mimo rodiny. Momentálne ale už veľa tej rodiny neostáva, okrem detí, ktoré vedú vlastný život a ona je zrazu sama.

@sosanna88 Nechcem to zľahčovať, ale asi by si nemala zakladať témy týždeň pred menzesom. 🙂 Ja mávam tiež takéto depky a ver mi že situácia (čo sa týka zdravia) je doslova katastrofálna v našej rodine. Myšlienky zaženiem prácou, peknou knihou, filmom, dám si kafčo s mužom....atď. Nerochním sa v tom, neanalyzujem...k ničomu to nevedie. Život sa snažím brať pragmaticky.

@sosanna88 z času na čas zrejme každému napadne, že je všetko na ho*no... mám pocit, že na teba to až príliš dolieha...
trochu ťa vyvediem z omylu - obyčajné ženy z netu, ktoré o tebe absolútne nič nevedia ti z depresie veľmi nepomôžu... psychológ je študovaný práve na takéto stavy, ale predpokladá to spoluprácu.... proste musíš sa mu naučiť dôverovať, otvoriť... navonok totiž u teba napr. nevidím žiaden spúšťač takéhoto smútku, znechutenia... a práve o to, ide, zistiť dôvod a snažiť sa problém riešiť 😉
máš okolo seba milujúcu rodinu, predpokladám, že zdravú krásnu dcérku ... už len to sú dôvody- pre väčšinu ľudí - na radosť zo života... ale toto ti tu my, obyčajné ženy z netu, môžeme písať dokolečka, napriek tomu si nemyslím, že ťa to povzbudí... určite nie dlhodobo
druhá možnosť je, že ti tu napíšu kočky, že to cítia podobne ... to povedie k čomu? budeš pokojnešia, ak zistíš, že aj niekto iný má podobné pocity... tým sa ale nič nerieši a predpokladám, že niečo riešiť chceš, keď si sa ozvala 😉
ešte sa spýtam - tvoj manžel pozná tvoje pocity? riešiš s ním tieto tvoje obavy alebo všetko dusíš v sebe?

@sosanna88 tak ja by som ti poradila ďakovať. Ďakovať za dobrú rodinu, za čas, ktorý si s nimi mohla tráviť, za to, že si mala šťastie na dobrú rodinu. Takéto šťastie skutočne nemá každý. Ďakuj za dobrého manžela, za zdravé dieťa - za to, že vôbec dieťa môžeš mať - ani takéto šťastie nemá každá žena. Ďakuj za to, že sa máš dobre, že máš čo jesť a úprimne to želaj celému svetu. Nevšímaj si na svete to zlé, to aj tak ty sama neovplyvníš. Ale môžeš ovplyvniť aspoň svoje okolie pozitívnymi myšlienkami, želaním všetkého dobrého všetkým dušiam, ktoré nemajú také šťastie ako ty. Máš toho veľa a ty nevidíš, aká môžeš byť šťastná. A cez teba a tvoje šťastie môžu byť šťastní iní ľudia okolo teba. Každý raz zomrie, vždy budú vojny, pretože ľudia sú nepoučiteľní, toto nemá zmysel riešiť. Nerieš a teš sa z toho, čo ti život doprial.
A na tvoju otázku, načo sme na svete, by som odpovedala: aby sme svet svojim konaním, myšlienkami posunuli kúsok ďalej k lepšiemu. Svet tvoria ľudia a len ľudia s dobrým srdcom a dobrými činmi ho môžu posunúť ďalej.

tiež som sa začala intenzívnejšie zamýšľať nad smrťou, keď zomreli v mojom okolí nejakí ľudia, nebola to dokonca ani rodina, len som si uvedomila, že zomrieť môžeme hocikedy akokoľvek, na smrť nie je nikto pripravený a ja dokonca ani neverím, že po smrti niečo je, a pravdupovediac, ani by som sa nechcela prebudiť v dajakom tuneli alebo niekde mimo reality, nevedela by som, čo si tam počať. Pre mňa je smrť konečná fáza. Predsa však rada žijem, mám tiež rada svoju rodinu a každý deň si robíme jeden druhému radosť. Ono nejaký dôvod na to je, že sme tu. Minimálne ten, aby sme tu boli pre ostatných, lebo ľudia jeden druhého potrebujú a mali by si pomáhať, nemyslieť stále len na seba. Moja otec je už roky chorý a od môjho detstva mám o neho strach. Ale napriek tomu si to nepripúšťam, budem to riešiť, keď k tomu dôjde. Moja mama verí, že sa v nebi stretne so svojou rodinou, ja jej to úprimne prajem. Moja dcéra sa ma minule pýtala, čo bude s ňou, keď už my, jej rodičia nebudeme. Tak som jej povedala, že bude mať svoju rodinu a nás už nebude potrebovať, ale v srdci si nás stále zachová a bude mať na nás len príjemné spomienky a o to sa treba v tomto živote snažiť. Povedzme si pravdu, nenarodili sme sa dobrovoľne, ale preto, lebo to chceli naši rodičia, museli sme sa naučiť žiť, prekonávať ťažkosti a zmieriť sa s tým, že tu nie sme donekonečna. Preto treba z každého dňa vyťažiť maximum a neplytvať čas pozeraním správ, telenoviel, reklám, ale chytiť sa každej príležitosti, aby sme potom nemali výčitky svedomia, že sme drahocenný čas, ktorý nám bol daný, premrhali.

@sosanna88 Aj ja mávam také pocity niekedy, hlavne ked som sama a ked stále makám a makám. No snažím sa užívať si život podľa seba, pre niekoho je dôležitá rodina, sú aj takí, ktorých rodina dosť sklamala napr. pri delení dedičstva. Každý má iné priority, nemôžeš brať každého podľa seba. Treba to asi brať tak v pohode, každý vyrastal v inom prostredí a často si ani nevážime, to čo máme a akí sme.

@sisaka ma uplnu pravdu.Ja to tiez tak vidim...je plno nestastnych ludi okolo mna ktori uz zabudli na svoju dusu a" krmia" len telo,neziju v harmonii a pokore.Ale je taka doba,blba doba☹

Ak ma niekto depresiu, rada pomozem, ak sa da.. dobrym slovom, vlastnou skusenostou (aj ked kazdy je jedinecny, takze osobna skusenost je len osobna..) alebo len tak empaticky poklebetim. Ale ked niekto ma depku a namiesto toho, aby sa z nej snazil dostat ofrfle vsetky moznosti a radsej sa snazi inych presvedcit, ze vsetko je s prepacenim na prd.. na to nemam. 😒 Smrtelnost je absolutne prirodzenou castou zivota. Narodili sme sa - umrieme. Neviem to inak vyjadrit, je to prosto prirodzene. Na druhej strane neverim ani ludom, ktori tvrdia, ze su s tym absolutne vysporiadani (teda okrem velmi duchovne zijucich osob, ako napr, mnisky alebo misionari). Je to neznama, nikto nevie ako, kedy, ani co bude po nej.. ALE.. sme tu na to, aby sme cas co mame vyuzili zmysluplne, takze @sosanna88 odporucam navstevu terapeuta, ktory rozhodne nebude viest len same slnieckove a pozitivne reci (osobna skusenost) a zelam vela stastia.

@sosanna88
ja to vnimam tak, ze smrtou nic nekonci. sme putnici na tomto svete, mame rozlicne zivoty, osudy, ale a putujeme si tymi nasimi skusenstami, vztahmi... je to len okamih, okamih vecnosti. A ja verim, ze existuje ta zaslubena zem, zaslubena Bohom, kde niet smrti, smutku, slz, nenavisti 🙂
A zas, snazim sa sustredit tu na tie pozitivne a krasne veci, ktorych nie je malo, len neraz pre strom nevidime cely les.
Kazdy moment, okamih ma svoje caro, taktiez aj clovek, vztah s nim, kazda dobra skusensot, smiech, ..to co mam rada 🙂 a v tom hladam to krasne, ale pritom nic z tychto veci nie je zmyslom mojho zivota, ziadna vec, ziadny clovek... toto vsetko prichadza - odchadza - straca sa 🙂

@sosanna88 čo si myslela, že niekto napíše, že aj on tak rozmýšľa? že nad tým rozmýšľa? každý vie, ako to je, ako sa život skončí, ale radšej na to nemyslí, lebo by ani nevstal z postele. načo?

@sosanna88 smrť je jediná istota v živote človeka. preto sa bojí človek smrti, lebo je to niečo neznáme, bojíme sa neznámych vecí. ale smrťou život nekončí, je to len prechod do večného života. ved načo by sme tu potom boli. Boh nás stvoril, lebo nás miluje, chcel aby existoval každý konkrétny človek. a život na tejto zemi nám dal preto, aby sme sa mohli slobodne rozhodnúť, či chceme byť celú večnosť s ním. vlastne chcel, aby sme boli, ale nikoho k tomu nenúti, každý si môže vybrať.

@sosanna88 nevidím dôvod pestovať v sebe myšlienku na mňa o čo nezmeníme... každý raz umrie...
Ak to čo si písala myslíš vážne,si naozaj adept pre odborníka.

@adeala len maly dotaz na upresnenie- psycholog nie je lekar, cize nestudoval 6 rokov..mozno si si to pomylila so psychiatrom. Su to aj dost odlisne profesie.