ahojte dievcata...
v prvom rade sa chcem priznat ze tento nick je vymysleny, na MK posobim pod inym, len.... nechcem aby ma zeny ktore ma poznaju odcudzovali za to co tu teraz napisem...
v podstate ani neviem ci pisem do spravneho okienka, pretoze ja nie som sama... som vydata... ale citim sa hrozne sama - ako slobobna matka...
mam skoro rocne dietatko, ktore neskutocne milujem, ale som na nu sama... moj manzel si vyslovene hlada robotu len aby nebol s nami...len aby som mu malu nedajboze nedala do ruk na viac ako 10 minut... cely den sme same, rano vstavame o 6tej, cez den mi spinka len 1 hodinku a vecer zaspava p pol10tej... co spadnem od unavy aj ja...a v noci sa tri krat budime... manzel ma nechape, nevie sa vzit do mojej koze, on potrebuje vybavit toto, potom este hento, potom este musi ist tam a neskor aj tam a potom este musi spravit toto a este aj toto... a tak to ide dookola kazdy den... cele dni sme same... a mne z toho v poslednych dnoch uz vazne sibe!! nemam ani 1 hodinku sama pre seba, niekedy ani neuvarim pri malej... som agresivna a kricim... NA MALU... :( ona za to nemoze ale ja ...uz prestavam vladat...a tesit sa z materstva.. vcera som od nervoveho vycerpania a celkovej unavy a neustaleho skakania okolo nej -SAMA... vybuchla tak, ze som na NU skricala a rozbila som ovladac o zem...az ja som sa zlakla sama seba... bezpecne to pocula cela ulica... a ja som sa rozplakala vedla nej a nevedela som prestat....neskutocne sa hanbim, ze sa ako matka nedokazem ovladat a zaroven sa bojim ci sa tie emocie vo mne nebudu stupnovat.. neskutocne ju milujem a chcem byt dobra matka... ale mam pocit ze to ide inym smerom ako by malo.... neviem ci je to pre to ze nechodim nikam, a stale sme len my dve spolu a doma mame stereotyp..niekedy sa s manzelom ani nerozpravame...vlastne my sme sa este nikdy o nicom vaznom este nerozpravali... on jednoducho caka ze doma je navarene, upratane, vyprane... ale... pochvaly aspon za obed sa ja nikdy nedockam... citim sa nedocenena....
DIEVCATA PROSIM... VYJADRITE SA MI K TOMU, LEBO JA SA SAMA S MOJIMI MYSLIENKAMI ZBLAZNIM.....
podla mna to asboslutne nie je tvoja chyba ako sa citis,. na dieta maju byt dvaja a jeden clovek nemoze sam tahat nielen domacnost, dieta ale aj vztah a starat sa o pohodlie druheho! 😠 ked som to precitala, tak ma napadlo (okrem klasickej rady, ze sa mas porozpravat s muzom a vsetko mu to vysvetlit) ze sa urob chora;) hoci sa aj tresni o zem, zavolaj si sanitku a nechaj sa na 2 dni v nemocke (samozrejme je to haluska, a musis mysliet, ci malu mas kde nechat) a potom lez 2 tyzdne v posteli a naozaj NIC nerob, aj keby bol bordel po clenky - ide o to, nech si milost pan skusi to co robis ty.. a ked je normalny, tak rychlo mu to dojde... 😉 ale istoiste by si skor mala zvazit rozhovor, lebo jemu takyto stav ze akoze nic od neho nechces a vsetko zvladas vyhovuje, chlapi su od prirody lenivy a pohodlny 😉 😉 😖
@monicka159. Skúsila si sa s manželom o tom rozprávať? O tvojich pocitoch a potrebách. Predsa dieta nie je iba tvoje ale aj jeho, mal by sa starať. Nevycitaj si, že si vybuchla. Mne sa tó tiež stáva. Som tehu, cakame dvojicky, dcérka teraz mala 11 mesiacov, sama este nechodí, pri nej sa nedá najesť, osprchovať, nič. Stale pisti, málokedy má deň, kedy je v poho. A tó tiež občas už puknem. Jednoducho som unavená z tehu a nevladzem toľko s ňou, v noci spavam tak 2 hodiny a potom funguj. Ale môj manžel je ukážkový, pretozed ked príde z práce hneď si berie malú na starosť a ja si aspoň porobim okolo domácnosti. Neviem si predstaviť, že by som bola iba ja na ňu sama. Aj ked ju akokoľvek miluješ, potrebujes mať pre seba aspoň chvíľku. Skús si vybojovať aspoň hodinku denen, aby sa o malú postaral, alebo jeden deň z víkendu. Čo tak keby ju večer on ukladal spat? V každom pripade tó s ním budeš musieť riešiť a ak bude mať nejaké problémy, skús mu navrhnúť, že ho necháš s dcérkou celý víkend samých, aby si tó vyskúšal aké tó je. Sám a bez pomoci. Snáď sa niekam pohnete, si skvelá matka, ale tiež nie si stroj, kazdy potrebuje mať čas aj sám pre seba.
@monicka159 Neviem, proste si predstav, že ste skutočne len vy dve, že manžel neexistuje a začni to zvládať tak, ako to zvládajú iné slobodné matky. A keď už si na tú predstavu zvykneš, dvihni kotvy 😉
Ahoj, ty si určite skvelá mamička a určite nie je chyba v tebe, ale v partnerovi. Pamätám si obdobie, keď dcérka nechodila ešte do škôlky a manžel bol v práci. Bola som vynervovana, cítila som sa sama, vycitala som manželovi, ze ako mu je dobre, ze pracuje, ma zmenu prostredia, je medzi ľudmi a ja len dookola kojim, som s dieťaťom s ktorým normálna konverzacia nie je mozna atd. A to chudák chodil domov o tretej a plne sa nám venoval, braval nás na výlety a tak.. Vždy mi vravel, nech idem na ihriska, do detských centier, nech zavolam kamosky...mala som vtedy pocit, ze mi vôbec nerozumie. No a v 2 rokoch šla bambulka do škôlky a ja som po pol roku na to šla do práce a život sa dal do normálu. Bola som aj medzi ľudmi, dcérka i manžel mi chýbali a tešila som sa z práce na nich a odvtedy to bolo znovu super...si teraz proste doma a máš úplne normálne pocity, len zlost si vybijas na dcerke a ja zas vtedy na mužovi, co som rada...malicka ozaj za to nemôže, ťažko ti poradiť..ak máš blízko niekoho (rodinu,kamosky), skús malicku na chvíľu požičať im a chod ku kadernicke, na nákup, alebo si skús nájsť kamosku-mamicku a stretávaj sa s ňou a aj deti sa zahrajú...čokoľvek,rob sebe i malej program aj mimo domu. Keď muž na vás kasle, prečo ty máš trpieť a doma sedieť?a hlavne ho nejako prived k vzájomnej komunikacii a všetko toto co cítis mu vysvetli...a uvidis, ako sa zachová a ma vaše manželstvo smeruje.
@materina_duska 🙂 ved to, ze vsetky slobodne matky obdivujem ako to zvladaju!! klobuk dole pred vsetkymi... ja ale verim, ze az tak daleko aby som zdvila kotvy to nezajde...
ahoj, nie som žiadna psychologička, ktorá by ti vedela dať možno lepšiu radu, alebo pomoc, ALE... skús sa o tomto porozprávať aj so svojím mužom, ako vidíš, sama to nevyriešiš, tak je načase, aby sa chlapík aj zapojil do diania okolo vás. Predsa dieťa ste chceli obaja, či nie? Aj keď si na rodičovskej, ešte to neznamená, že sa o malú máš starať sama. To si tvoj muž nevšimol zmeny na tebe? Veď, ak si podráždená, tak musíš tak reagovať aj na neho, nemôže byť predsa taký hluchý a slepý. A ak sa nebude chcieť s tebou rozprávať a trocha ti s malou a domácnosťou pomôcť, tak pouvažuj o tom, či sa ti oplatí zostať vo vzťahu, kde nie si spokojná a máš pocit samoty.
Inak, celkom chápem tvoje pocity, aj ženy na materskej, či rodičovskej potrebujú na chvíľu vypadnúť z toho stereotypného kolotoča, takže je to úplne normálne. Ja som na materskej tiež občas mala pocit, že tie dni sú rovnaké a opakujú sa, ale moja polovička sa vždy po príchode z práce vždy začala venovať malej a ja som mala chvíľu oddychu. Tým nechcem povedať, že ten môj je vzorový typ manžela, aj on má svoje muchy, ale po tejto stránke by som mu krivdila.
Takže, určite sa s tým svojim porozprávaj. A to nemôžeš dať nachvíľu malú rodičom, aby si mala trocha času na seba?
v tom co pises presne vyjadrujes v com je problem, co ta zerie a nici ti nervy... je to spravanie tvojho manzela. Musis sa sama posnazit sa s nim porozpravat, povedz mu co ta trapi a ze je to uz vazne a asi to nezvladnes ked sa on nezmeni... Ty ho poznas najlepsie, tak skus porozmyslat z coho prameni tento jeho nezaujem, ci to bolo aj predtym take, alebo len po narodeni malej... Skus dat malu k babke a urob si urcite cas pre seba, aj cez mrtvoly, inak sa naozj zblaznis...Ziadne vyhovorky, proste to urob. Mne pomohlo ze som zacala 3x do tyzdna cvicit, teraz uz budem chodit 5x a manzel si zvykol a podporuje ma lebo vidi ze mi to naozaj pomaha...Mala som podobny problem ako ty, ale on je pracovne naozaj vytazeny, nie ze by nechcel... A inak ja som sama na troch...
Tak ti radim jedine aby si to co najskor vyriesila, dala sa do poriadku kvoli malej, pretoze ta si to cele odnasa chudatko. Uvedom si ze ked ti doteraz nikto nepomahal aby si sa citila ako matka dobre, tak to okrem teba samej nikto nespravi... Nikto nepride a nepovie "pocuj moja si nejaka vycerpana, chod si ku kozmeticke, ja budem s malou" Su aj take stastlive, ale ja do tej kategorie tiez nepatrim. Preto si trea urobit program, oznamit im ze ides a proste ist...Drzim ti palce 😉
@monicka159 ahoj ja mam to iste, muz vstava rano o 5tej prijde vecer o 9tej, po-so, volno len v nedelu, rodicia daleko svokra tiez, tiez mavam take stavy ako ty, maly ma 2 roky a je strasne zivy :( niekedy mam pocit ze z toho mamaaaaa vyletim z koze... :( ale jedneho rana po takom mensom zachvate som si uvedomila ze nechcem aby moje dieta spominalo na svoje detstvo ako na neho jeho matka stale revala za vsetko.. ja si pisem listy A4 viem ze to vyznie blbo ale vsetko tam vypisem uplne vsetko.... a potom to spalim... a velmi sa mi ulavi... neboj vsetko to prejde, mala pojde do skolky a ta hektika sa trosku ulahne.... este mam dni pre seba 😉 pondelok (lebo je navarene 🙂)) ) a piatok ( vana vecer... ked bol maly mensi tak aj s nim 🙂 a zacala som chodit von, neuzatvaraj sa do seba lebo uplne citovo vyhoris, malujte si spolu alebo kreslite alebo kopte futbal... my mame doma balony ( take tie obycajne sa 1evro) a maly sa pri tom vyblazni a ja sa nasmejem..... drzim velmi palce, neboj vsetko sa utrasie... aj ja v to verim
@ monicka159 mňa napadla iba jedna otázka. Bol taký aj pred spoločným bývaním resp. dieťatkom? 😒 ak áno tak on sa nezmení...ak nie, treba hladať problém v tom čo sa mu nepáči, či zásadne delí robotu na mužskú a ženskú.ak áno ani s takýmto mužom sa to nezmení... moj exmanžel bol taký istý ako tvoj ale chvalabohu sme nemali dieťa... všetko selektoval..on bol za chudiatko a ja za ženu čo nič nerobí, lebo domácnosť nie je robota ale relax 😀 tak som sa po tyrani pozbierala utiekla a po dlhom súde rozviedla...teraz mám muža čo robotu nedeli vo všetkom mi pomáha... neviem si predstaviť ze by bola domácnosť len na mne.. 🙂 snažime sa o bábo a ja len dúfam že bude aký je aj potom... A v sexe vám to klape? 🙂 vieš prepáč za uprimnost ci len nema milenku a "domov" ma ako istotu jedla a sluzky... Ja som po 9mesacnom súde zistila ze bývalí posledný rok mal aj milenku.... 🙂 kazdopadne drzim palce aby si bola konecne stastna
@monicka159 Ahoj! Ja navrhujem rozhovor ( ako ti uz aj ostatne baby napisali). Aspon tak to funguje v nasom vztahu s manzelom. Mame 14-mesacnu dceru s ktorou som sama doma (manzel prichadza domov o 18.30) a tiez mam dni, kedy mi tecu nervy...a ja mu o tom vzdy pekne krasne porozpravam, teda niekedy sa aj vyrevem 😅...Ved komu inemu by som to vesala na nos...Poviem mu o tom ako sa citim, ake stresy, uzkost a pocit frustracie som v ten den mala...a on ma chudak vzdy pekne vypocuje...uz mi aj par krat povedal, ze on by asi nedokazal byt takto cely den s malym dietatom. A ja som mu velmi vdacna a vzdy sa mi velmi ulavi - plac lieci 😀 A tiez je to vacsinou tak, ze mm sa s malou hra kym ja chystam veceru, potom ju aj okupe a da spat. Povedz svojmu muzovi ako sa citis a ze to takto dalej nejde, ze uz nevladzes, povedz mu o rozbitom ovladaci, povedz mu ze potrebujes JEHO pomoc...manzelstvo a rodicovstvo je predsa timova praca..
@xevulax klobuk dole!!! 😵
a monicka159 myslim ze ti baby dobre radia - obratit sa na mamu, svokru, sestru, kamosky, susedy, ine mamicky.. zeny vedia ako sa citis, a pomozu ti spestrit program aj zrusit stereotyp a mozno si urobis aj chvilku pre seba a urcite sa budes citit lepsie 😉
@monicka159 No, mozno ma tu na diskusii zozeriete, ale moj nazor je, ze prevdepodobne sa tvoj manzel dietatka boji...a mozno je nan aj trochen nasraty....Boji preto, lebo nevie, co by mal s tym dietkom robit /kopat do lopty a pustat videohry sa este neda... 😝 /, ked place, je zmateny, nechape preco, co mu chyba..a celkovo muzi dost zle znasaju plac, a to nielen deti..teda aspon vacsina.
No a nasraty preto, lebo dovtedy, kym babo nevykuklo na svet, ta mal len pre seba, pravdepodobne mal doma full service, usmiatu kocku, ktora dokonca mala chut aj na sex. Je mozne, ze v hlave mu viria otazky, co sa zmenilo, ked pride domov a vidi vynervacenu a zurivu manzelku a cosi male a strasne krehke, o com nevie , co s tym... Mozno prave preto sa z tej prace az tak neponahla.... 😒
Tazka rada, ale ver, ked ked to nejako - neviem ako ustojis, ked bude mat dietatko zo dva roky, bude cosi vediet rozpravat, kde-co si vypytat, najde si urcite manzel k nemu cestu, teba odbremeni a bude to ok...Mozno by nebolo od veci na cas a na vypomoc zaangazovat obcas starych rodicov, popripade kamosku....
@monicka159 ...neviem ci ta to aspon trocha upokoji,ale aj ja som mala stav,ze som bola totalne K.O.....manzel bol mesiac na sluzobke,nemam nikoho,maly mal tri mesiace...a aj ja som sa na neho rozkricala v postielke,nech uz nereve... ☹ a potom som plakala s nim ☹ ....vies,mas toho vela....a manzel sa "stratil"v rodine.....radu nejaku spaecialnu si nedovolim...snad len taku malu....je mozne,ze manzel sa este babatka "boji"...mozno nevie co a ako...skus ho nechat s dietatkom ...najprv hodinu,potom dlhsie...ak sa len trosku da...a neskor aj cely den,dva....iba tak zisti...co vsetko musis zvladnut 😉 ..ja som bola parkrat v nemocnici a moj sa musel postarat o domacnost,maleho,mna....a aj ked od zaciatku si navzajom pomahame...viac si vazil moju pracu...a obdivuje niekedy,ked nie len navarim,operiem,ozehlim,ale stihnem aj do zahrady zabehnut...atd.....my zeny toho jednoducho musime zvladnut vela a naraz 😉
len muzov na to musime nejako upozornit,ze to nie je automaticke...ze aj my by sme niekedy mozno tiez odpracovali osem hodin a doma si pockali na veceru,otvorili skrinu plnu cistych veci a ku kave si odhryzli z kolacika-samozrejma domaceho 😉
vies,ono niekedy plati...ako si ho naucis....taky bude
@monicka159 no a toto je jeden z dôvodov, prečo ja nie som zástancom troj a viac ročnej materskej... okrem ekonomickej nezávislosti vďaka vlastnému platu sa žena vyhne "odumieraniu" mozgových buniek, keďže v kolotoči "mlieko-plienky-navariť-oprať-ožehliť-upratať" sa nejak extra mozog používať nemusí, v kolektíve, kde s najväčšou pravdepodobnosťou sa nájde aj niekto slobodný a bezdetný, príde na iné myšlienky a v neposlednom rade si aj pán otec bude musieť plniť svoju časť zodpovednosti... plus samozrejme odpadajú starosti typu "čo preboha budem robiť po materskej?"
ja som klasickú nekonečnú materskú neabsolvovala, síce z iných dôvodov, ale ako vidím, zas až tak na škodu to nebolo...
(teraz očakávam vlnu kritiky, že ako som to mohla svojmu dieťaťu spraviť, ale už som si zvykla 😎 )
tebe odporúčam ak už nie návrat do práce, tak aspoň obnoviť okruh kamarátok, prípadne si nájsť nové, zapísať do nejakého kurzu (hoci aj esperanto), proste nesedieť doma a čakať pána manžela s teplou večerou... zapojiť babky dedkov tetky strýkov do stráženia dieťaťa keď už otec sa k ničomu nemá, a urvať si ten čas len a len pre seba... malej to neublíži, ale naopak, tiež potrebuje poznať aj niekoho iného ako mamu 😉
@monicka159 možno to bude znieť hlúpo, ale pokoj musíš nájsť sama v sebe 🙂 problém si si uvedomila, keď sa upokojíš, skúsiš ho vyriešiť sama 😉
@sissy27 Absolutny suhlas s odumieranim mozgovych buniek...bola som na materskej 10 mesiacov /zla, zla matka 😔 😝 /, ale ked som prisla po materskej do prace a okrem kavicky, obediku, som sefovi zahlasila, ze si idem umyt rucicky.... 😕 ..doslo mi, ze na navrat do prace bol najvyssi cas.... 😎
@maria1989 Teda neviem, ale ja mam pocit, ze tento problem by mali riesit ako dvojica...nie je to len problem monicky ale aj jej manzela a myslim si, ze k pokoju sa asi tazko dopracuje, ak sa aj jeho postoj nezmeni..
@bublinka23 jaj veď to hej, jasné, lenže keď muž nechce... dá sa to zobrať i tak, že "muži sú takí", a byť spokojná v rámci možností ... a mužom sa nechce riešiť problémy, oni sú radi, že všetko beží ako hodinky, a často vôbec nechápu, čo nás trápi... skôr tu majú pravdu ostatné baby.. a teraz trochu zasrandujem - ja dieťa nemám, len psa, o ktorého sa starám ako o dieťa, vkuse je so mnou, doma sám neostane... proste stále na krku. a tiež keď sa mi stane, že sa na neho vykričím, tak mi ho je ľúto že až 🙂
@monicka159 Este mi napadlo, ze podla rozhovoru s nim zistis ako to s vami vlastne je...s cim ma on problem, ak sa babatka 'boji' ( co si vsak nemyslim, kedze ma uz rok, tak si mal cas zvyknut)... Ak vas ma rad a nie je chrapun tak sa aspon posnazi zmenit svoje spravanie...urcite by som potichu netrpela a necakala, ze mu do dojde...niekedy musime tym nasim chlapom pekne 'po lopate' vysvetlit co a ako, lebo im to fakt nedojde 😀
@maria1989 Ved presne, muzi su ako z inej planety niekedy 😀
ak pride muz z roboty, ponukni mu obed, pockaj kym sa napapka a daj mu jednu otazku: ci mu mozes nieco precitat...a pekne mu precitaj toto co si pisala v uvode a popros si od neho par rad,ako by to riesil on v tvojej situacii. Moja rada: komunikovat stale a o vsetkom..proste, rozpravajte spontanne o tom co vam prebieha v hlave. a ak to nedokaze on, nauc ho to alebo ho o to popros.a pomahaj mu tym, ze sa ho budes stale pytat, nad cim premyslas drahy? netrap sa uz tolko-aj ked zjavne nemas ten pocit aby sa trapil. jednoducho musis sa to naucit! potom to budes zvladat ovela lepsie!
@monicka159
aj mna napada otazka, ze ako to bolo predtym ako ste mali dieta? lebo toto urcite nie je normalne, zrejme okrem toho, ze prinesie vyplatu ani nevies, ze mas doma muza.....,
ja zvyknem niekedy zartovat, ze moj muz je mi dobry na dve veci, hlavne vtedy to hovorim, ked sme pohadani, ale ja som odjakziva velmi samostatna, nikdy som nepotrebovala od neho pomoc s nakupom, alebo s pomocou v domacnosti, on nevie kde co platime, kolko co stoji, vsetko mam pod palcom ja....
ale keby som zazivala to, co Ty, tak urcite by som na to bola psychicky este horsie...., viem, Ta asi pochopit ako sa citis, musi t byt strasne, ale takto to nemoze pokracovat, lebo skodis dcerke aj sebe, z Teba bude neurotik a vychovas si aj take dieta☹
porozpravaj sa s muzom, trebars mu nahraj s kamerou jeden den, ked on tvrdi, ze musis vsetko stihat, aj navarit, aj oprat aj vsetko...., Ty vlastne takisto pracujes, len pracujes na vychove dietata a plus mas k tomu domacnost a veci okolo....
je velmi malo chlapov, co to chapu, co pomahaju, co si povedia, ze trosku odbremenia manzelku, pomozu, ja takeho chlapa nemam, ale ja si viem veci inak zariadit a psychicky ma to nikdy nepolozi....,
@monicka159 ahoj, nečítala som si, čo ti radili, ale ja viem ako sa cítiš..... u nás je to trochu lepšie, ale je to vlastne podobné..... malý sa budí medzi 6-7ráno, chodí spávať o 20.00 a po obede spí 1-2 hodinky. Niekedy mi celé doobedie piští pri nohách, keď varím, keď vysávam, tak mi vypína vysávač, keď umývam zem, tak sa mi máča vo vedre a pod.... tiež som často z toho všetkého nervózna. Manžel príde domov je síce rád s malým, ale na dvore je veľa práce (máme postavený dom, ale ešte treba zatepliť, plot postaviť a všetko robí sám), tak po polhodinke ide tam a je tam až do večera. Mám síce kamošky s ktorými sa stretnem pokecám, deti sa pohrajú.... ale odkedy je malý, tak nemám čas na seba, na svoje záľuby. Teraz ma nadchlo pečenie tortičiek a na to mi manžel povedal, aby som robila tak, aby som nebola nervózna, že nestíham.... tiež mi z toho všetkého šibe (do toho svokra a manželova "família" a zbytočné problémy, kvôli ktorým sa hádame my dvaja). Naozaj mi chýba väčší kontakt s ľuďmi, zmeniť stereotyp.... Takže nie si v tom sama..... a čo sa týka tvojho problému, tak asi sa viac rozprávať.... riešiť, čo cítiš, čo cíti on, neriešiť len prevádzku domácnosti a okolo malej.... v prvom rade ste manželia a až potom rodičia - nie je to jednoduché, ale nám to pomohlo.
ahoj, podla mna potrebuješ oddych, vypnut na chvilu, s manzelom by ste mali viacej spolu komunikovať aby ste sa lepsie chápali, myslim, si že kazdy obcas zazije niečo podobné, že nevie ako dalej ale vsetko sa dá vyriešiť a po čase ked sa človek obzrie tak sa na všetko pozerá inymi očami.
najprv si skoč do lekárne pre niečo prírodné na ukľudnenie, alebo si daj čokošku
potom sa zamysli či to jeho správanie je len kvôli malej alebo bol taký už skôr. Ak je to kvôli malej tak dobrá správa je že časom ho začne baviť viac, bude viac parťáčka na hru a nebude vyžadovať toľko starostlivosti. Muži majú niekedy z malých detí strach alebo sú leniví aktívne deti zabávať resp. ani nevedia čo by s takým malým dieťaťom robili. Povedz mu že Ťa to mrzí že sa takto malej vyhýba a opýtaj sa ho kde on vidí problém, nech kľudne povie "neviem ako by som sa s ňou hral", "nechce sa mi o ňu starať", hlavne nech povie pravdu. A na tom potom môžete stavať. Nech si uvedomí že Ty potrebuješ každý deň nejaký čas hoc aj malý pre seba. Vtedy si ju jednoducho zoberie a bude s ňou.
Ja som obidve deti mužovi strčila hodinu po príchode z práce cca o 19:00, dala som mu čas najesť sa, natiahnuť chrbát a potom dostal dieťa, zahlásila som že kým nepotečie krv nech ma min. 2 hodiny nevolá a išla som sa osprchovať a ľahnúť si. Plne to akceptoval. Deti chodili spať okolo 21:30 takže sme stihli ešte okúpať a potom šup všetci do postele. Ja po dvoch hodinách oddýchnutá pripravená na nočné vstávanie. Cez víkend ma nechal buď v sobotu alebo v nedeľu dospať a deti zobral dolu. Ale to som mu tiež musela jasne povedať čo chcem. Našťastie veľmi rýchlo pochopil že ak chce mať doma spokojnú usmievavú manželku tak pre to niečo musí tiež urobiť a nestačí len zarobiť peniaze.
@monicka159 mne pomohla v podobnej situácii jedna vec- raz do týždňa v presný deň a hodinu som vypadla z domu/mohli aj traktory z neba padať,ja som šla/ šla som s kamoškami,na masáž, do obchodu,do kostola,a manžel MUSEL byť s dieťaťom,žiadne výhovorky mu nepomohli,ak volal,že nestíha? tvoj problém,ja odchádzam,decko bude samé a je to na tebe 😠 /jasné,že som počkala,on dobehol a ja už na dverách,že majte sa,prídem o 3 hod. 😉 a ešte jeden poznatok-tak malé dieťa nie je pre otca partner,nevie sa s ním hrať,nevie čo má s ním robiť /ak mu dá jesť bez matkinho upozornenia,tak to je zázrak chlap/,čím je dieťa staršie,tým je to lepšie,ale treba im dať priestor na vzťah otec- dieťa
@monicka159 na tvojom mieste by som manžela postavila pred hotovú vec: od šiestej do siedmej mám hodinu pre seba, idem von, na bicykel, prejsť sa, hocikde - a ty sa postaráš o dieťa - uvarené, upratané máš, nemusíš robiť nič iné, iba dať pozor na malú, zahrať sa s ňou.
tú hodinku zvládne, a tebe neskutočne pomôže vyvetrať si hlavu - môžeš zájsť prípadne s kamoškou na kávu/do fitka... a nemusí to byť každý deň, aby si ho na začiatku nevydesila 😉
no a ešte jedna vec ma napadla: môžeš požiadať aj svojich/alebo manželových rodičov, aby ti s malou pomohli - zobrali ju pokočíkovať, na hodinku-dve von, ty sa odreaguješ, a uvidíš, ako nedačkovo sa budeš pozerať na dvere, kedy sa ti už tvoj drobec vráti.... prípadne môžte požiadať rodičov o stráženie na večer, a zájdite si s manželom na večeru, a konečne sa porozprávate.
@monicka159 pozri ja som pri tretej dcere isla skor do roboty a manzel bol viac menej so vsetkymi tromi sam cele dni,lebo som robila na letisku a tam sa tahaju 12hodinovky ☹ ,[popritom som robila kazdy druhy vikend,ked som prisla domov,vacsinou som sa naozaj len najedla a zaspala,ked som robila tri dni za sebou,uz som ani nevedela cia som a moj manzel to musel vsetko doma zvladat sam 🙂 ,mala mala vtedy iba rok a pol,starsie uz chodili do skolky,no proste ukazkovy manzel,navaril,upratal,postaral sa o vsetky tri nase princezny 😀 ,teraz som zase doma ja,lebo cakame dvojicky,manzel si nasiel inu robotu,ktora mu casovo velmi neumoznuje mi pomahat,takze sa situacia vymenila,teraz to budem zase ja kto bude behat vsade s detmi sama,ci uz na nakup,starsie odniest a priniest zo skolky a najstarsiu zase do a zo skoly 😀 ,ja osobne sa na to tesim,ty mas zatial len jednu princeznu doma,ale s osobnych skusenosti viem,ze okolo jedneho dietata je viac roboty ako okolo dvoch ci viacerych,nemusis sa ani citit zle ,ze si vybuchla,jednoducho potrebujes PAUZU a tu by ti teda manzel mat dopriat 😠 ,vela muzov si stale mysli,ze je to fkt ako dovolenka ked sme na materskej 😝 ,moj si to vyskusal a dal klobuk dole 😀 ,ked si predstavis ze si s malou sama,nebudes toho Tolko od tvojho manzela ocakavat a budes to aj lepsie zvladat po fyzickej aj psychyckej stranke,ziadne manzelstvo nie je dokonale,vsetci mame dake chyby a je len na nas ci sme ochotny na nich popracovat,ci sa spravanie tvojho manzela zmeni a tiez jeho pristup k malej ukase asi cas,mozno nevie ako sa s nou ma hrat 😉 ,napriklad moja starsia sestra ma zase doma problem,ze sice manzela ma doma,ale ten sa miesto deti venuje pocitacu 😖 a tiez si neda povedat,na zaver-skus to s manzelom riesit a ked ani to nepomoze,nuz potom je to len a len na tebe ako budes postupovat dalej
@aadulik2110 ..toto je ako by som citala o mojim vztahu 🙂) dom, svokra, familia 🙂 ja sa vsak moc s kamoskami nestretavam, pretoze nebyvam v meste ale 10km od mesta, tak ak mi neprideme niekde ony nepridu.
tak, nedavno som nasla v jednej internetovej poradni podobny problem, tak ti ho sem skopirujem
"Vážený pane doktore, můj manžel pracuje do úmoru a každý den se nevrací dřív, než v 8 hodin večer. Máme 18 měsíčního syna. Je to standardní scénář již od jeho narození. Snažila jsem se po dobrém i po zlém přimět manžela, aby chodil domů alespoň o hodinu dřív. Dříve to bylo hlavně kvůli mně samotné, nezvládala jsem sama ten zápřah, teď především kvůli synovi. Ale nepochodila jsem. Prý to nejde. Známí mi radí, že ho mám nechat být, sám prý bude litovat. Ale nejsem schopna se s tím příliš smířit. Můj postřeh z mnoha společných let je ten, že můj muž dělá všechno neúměrně dlouho, poctivě, ale dlouho. Ale tento poznatek je mi jaksi k ničemu. Mám se na to skutečně vykašlat? Nějak se mi ještě nechce rezignovat na partnerský život.
Vážená Olivie,
vy jste to, co označuji souslovím: praktická vdova. Zde nebývá otázka, zda se rozvedete, ale spíš kdy. Bohužel tito muži, i když udělají opravdu vše, co je v jejich silách, aby rodinu rozbili, přesto po případném rozchodu pláčí, že je rodina to nejdražší, co mají, a že si bez ženy a dětí nedokáží představit svůj život, že ta léta chodil domu pozdě, aby vydělal peníze a zabezpečil rodinu atd. Obecné doporučení pro muže je jasné - věnujte rodině alespoň dvě hodiny plné pozornosti každý den. Ten Váš, ale asi taky bude muset dovést rodinu do hrobu, aby si ujasnil žebříček hodnot, protože jak známo muži řeší rodinné problémy zásadně čtyři hodiny po dvanácté.
Nicméně z Vašich řádek nejsem schopen určit, jak jinak funguje jako partner, co víkendy, co jeho chování k Vám atd. To je mnoho otázek, podle kterých bych dimenzoval své rozhodnutí. Každopádně ten poznatek o jeho malé flexibilitě a pomalosti nasvědčuje, že z jeho strany to není naschvál ani jiná žena. Proto bych se zamyslel nad tím, jak Vaši samotu prohlubuje tento zápas s ním. Čím více se ho snažíte předělat, tím více se vedle něho budete cítit osamělá. Nemá totiž cenu převychovávat kozu, aby nedělala bobky, kudy chodí. Čím více energie do takového marného počinu investujete, tím víc pocitů zmaru budete mít, které samozřejmě budete připisovat jemu. Čím víc se bude cítit vinný, tím později bude mít sklon se vracet z práce domů. Takže je nebezpečí, že soustavným tlakem a výtkami to ještě zhoršujete. "