Som vyčerpaná
Volanie o pomoc…….
Taká som vyvčerpaná. Z bytia, z žitia.
Mám krásne dieťa, je síce veľmi energické a je to občas o držku, ale nemenila by som.
S expartnerom žijeme ešte stále v jednej domácnosti, kým si nedorobí svoje bývanie. Ja som na RD a bývame v podnájme. Nemám možnosť isť bývať inde. Ani finančne, ani inak..
Naša vzťahová disfunkcia už prerastá do výchovy. Otec dieťa ľúbi a trávi s ním dostatol času. Lenže ten čas trávia s ľuďmi a na miestach, kde som ho vyslovene požiadala, aby tam spoločne nechodili, keď chce, nech tam ide sám. Keďže celý čas, keď s ním je sú mimo domu, tak strava je hrozná. Je extrémny nejedák, ale ja mám aspoň snahu skúšať to s ním každy deň, čo otec úplne odflakuje. Zakazovať mu byť s dieťaťom nemôžem, ale je to tu už iba expolózia hádok. Reálne nevládzem. Neviem ako ďalej. Ako som sa vždy cítila byť silná, teraz dopadám na svoje dno. Vnímam na sebe zmenu, extrémnu. Bývala som veselá a spoločenska a teraz akoby som už stratila aj schopnosť socializovať sa, nevyhľadávam nové známosti ani priateľstvá, staré tiež neudržujem, veľmi sa mi zhoršilo sebavedomie a praská mi srdce z toho, že moja rola je len chyžná a pestunka. Tak ma ten chlap valcuje, že moja mienka o sebe je taká, že v hĺbke seba sa prepadám do priepasti. Osočuje ma na každom rohu. Aká som zlá žena, matka, bytosť. Rád sa chváli a pretvaruje v spoločnosti, aký je milý a priateľský, no keď zavrie doma dvere, tak tu vojde jeden chladný a arogantný človek. Dakedy ma stvia do pozície, že musím bojovať za svoje dieťa - akoby každy mal väčšie právo byť s ním napr. jeho rodičia ba dokonca kadejakí jeho známi a stále si myslím, že jeho vplyv ako otca je väčší než ten moj lebo je živiteľ rodiny, zatiaľ čo ja nemám ani vodický preukaz o čom vždy vedel a teraz sa tvári akoby to bola jediná merateľná hodnota IQ.
Niekedy som neprijemná, občas aj vulgárna, keď mám pretlak nespracovaných emócii, tak viem prejaviť svoj temperament. Keď sa toto náhodou stane, tam ma ide zniesť pod čiernu zem ako keby som nemala právo prežívať nič. Ako matka a žena mám toho kopec na srdci a denne musím riešiť, dotoho dennodenne boje s ním sú tak únavné, že niekedy nezvládnem situáciu a zložim sa. V takej chvíli bežne človek potrebuje potľapkať po pleci, podať pomocnú ruku, počuť pár povzbudivých slov alebo aj akceptačné ticho by postačilo. Miesto toho dostanem súhrn desiatok diagnóz len preto, že som človek, evidetné nešťastný a zlomený.
Áno, viem, že by som sa mala venovať viac sebe, robiť to čo ma baví a napĺňa atď.. ale ja už som v takej fáze, že ma nebaví nič.
A ešte by som chcela povedať, že som ochotná komunikovať, vždy. Aj keď sú mi veci nepríjemné, tak som vždy ja tá prvá, ktorá chce riešiť veci rozhovorom. Zatiaľ čo on vobec. Keďže moj názor ho nezaujíma, tak sa tvári, že nie som hodná, aby so mnou vobec stracal čas. Raz to bude mat nemile nasledky na nase dieta lebo sme mlcali, ked bolo potrebne sa rozpravat. Ach!!!
Fuu,to sa tazko cita😮💨,nemas rodicov alebo surodencov,ktori by ta podrzali?Kolko ma dieta rokov,kolko mas ty rokov?Ste manzelia?
Skus napisat sem:
https://www.modrykonik.sk/blogs/?query=Briezdenie
@tundra Mám rodičov, ale tí majú svoje trable, to by bolo ako isť z blata do kaluže. Sú pevným pilierom v mojom živote, ale nemajú doma ani také kapacity, aby sme tam všetci spokojne a pokojne mohli žiť. A taktiež mám aj súrodencov, ale tam tiež cesta nevedie.
Mám 28 rokov a cítim sa ako 57 ročná žena. Dieťa ma dva roky a manželia nie sme.
Nie som súca ísť žiť do nejako centra, úplne by bolo dostačujúce keby boli kapacity mestských/obecných bytov väčšie, poprípade keby neboli využívané a zneužívané ľuďmi, ktorí pomoc nepotrebujú. Som opakovaný žiadateľ, ale žiaľ mi zakaždým príde vyrozumenie, že aktuálne nie je nič k dispozícii. Lebo povedzme si, dať 450€ (a viac) na bývanie pre matku samoživiteľku je dosť reálne.
Odkial si?
@tundra Nechcem to špecifikovať, ale bývam v Žilinskom kraji.
Ved si anonym,mozno ma niekto prazdny byt alebo domcek a vedel by ti pomôct...my mame tiez,ale nie v ZA.
Ahoj, úprimne ti poviem si v takej situácii v akej sa nachádzať musíš. Všetko sa deje pre niečo. To neznamená ze v nej zostaneš. Ešte predtým nez sa pustíš do prvých krokov Treba načerpať silu a energiu. Keď už milovaný otecko toľko trávy s malou čas určite by mu nevadilo keby sa zoberies na noc dva preč. Musíš vypadnúť welness príroda masaz prechadzka byť sama a skúsiť sa na všetko pozrieť z viacerých uhlov. Veľmi dobrý nápad by aj bol keby si nájdeš terapeutku aby ti pomohla s tvojim vnútrom a sebavedomím. Nie psychologicku ale psychoterapie. Len čo samu seba dáš vnútorné dokopy potom už zvládneš všetko okolo. Začala by som tým ze podám ziadost na sociálny byť v nejakej dedinke pri vás. Samostatnú matku s dieťaťom by mali zobrat co chvíľa nehovorím ze hneď. Ex si dovoľuje na teba lebo vidí ze si slabá ze nedokazes mu poriadne oponovat ale verím ze keď spravis veci vyššie sa až lacne tvojej vnútornej sily. Každý z nás už si prešiel kadečim ale dôležité je to pochopiť co ti to ma dat aj keď je to ťažké a zmeniť pohľad na vec nájsť riešenia a veriť a myslieť pozitívne. Viem ze ľahšie sa to píše ale ver mi tiež som bola v podobnej situácii a bola na dne a silu pomôcť mi som nasla sama v sebe. Dokážeš čokoľvek na čo si dokážeš zmysliet. Skus hodiny meditacie jogy beh čítaj veľa kníh o sebapoznani...dcéra ta potrebuje...potrebuje silu matku
Chod k rodicom aj ked ti to nebude vyhovovat. Toto ta bude viac nicit, S nim mas toxicke prostredie kazdy den. A o rok mozes riesit skolku pracu a svoje byvanie. Mala by si odist od neho co najskor . Uz vcera .
Z toho textu čo si napísala, si myslím, že si vysoko inteligentná, cenná, a len Tvoj ex Ta dáva dole, lebo Ti nesiaha. Viem aké to máš ťažké, mám veľmi podobný príbeh, ak by si si chcela napísať viac, tak kľudne sa mi ozvi. Asi Ti nijak nepomôžem, ale možeme si byť oporou.
zena zena...dieta ma 2roky, zijete v podnajme, mas ho s "priatelom" z ktoreho sa vyklul idiot...mas 28...riesis hmotnu a financnu neistotu, ktoru ti zastresoval zrejme on, inak by si tam uz nebola...pred tehotenstvom si pracovala? mala si nieco nasetrene? predstava bola aka? ako dlho ste boli spolu pred otehotnenim? ono, bohuzial ta dobieha to, co si si zrejme pred tym vsetkym nevyriesila a to je tvoja vlastna stabilita...
Mne akosi unikol ten tvoj problém. Píšeš, že si unavená z jedného malého dieťaťa, s ktorým ale tráviš málo času, pretože otec sa mu príliš venuje a dokonca ho vodí po návštevách príbuzných a kamarátov, ktorých Ty nemáš rada.
Z čoho si teda unavená a čo vlastne robíš celé dni, keďže si na RD? Však upratať a navariť je minimum. To robí každá, ktorá má deti a neskôr k tomu pribudne ešte aj práca a učenie sa s deťmi. Navyše, dieťa je často s otcom, tak to využi vo svoj prospech. Niečo sa uč, brigáduj, urob si ten vodičák, športuj...
Píšeš, že si podráždená, vulgárna, hádaš sa, ničíš si vzťah a zároveň nemáš kam ísť, nedokážeš sa o seba sama ani postarať, rodina Ti nepomôže. Uzavretá do seba ako taký odľud riešiš blbosti - máloktoré malé dieťa je dobrý jedák, chlapi robia s deťmi iné veci ako ženy, sú viac odviazaní a dobrodružní, nevidia na každom kroku nebezpečenstvo -- a uniká ti skutočný problém.
Si psychicky labilná, nevyrovnaná, znudená, pochádzaš zrejme z nefunkčnej a sociálne slabej rodiny, nemáš dobré vzdelanie a prácu, možno máš aj depresiu - toto sú Tvoje problémy, nie spoločenský priateľ a náročné dieťa. A priateľ to vidí a radšej uniká pred Tebou a berie aj dieťa. Nevieš, čo so životom, nemáš žiadne ciele, máš problém vydržať sama so sebou, nič ťa neteší, zrejme si to nikdy nevedela ani predtým a možno si v dieťati videla východisko a niečo, čo dá Tvojmu životu náplň a smerovanie, ale takto to nefunguje. Je čas pozbierať sa a začať žiť ako dospelý zodpovedný človek. Dieťa rastie, skús si nájsť prácu, jasle, lekára, prídeš časom na iné myšlienky a zabojuj ešte za vzťah. Mnohé páry s malým dieťaťom majú krízu, ale kým nie je v hre niekto tretí, nevzdávaj to. Ak to nepôjde, potom sa rozídete, ale dovtedy môžeš byť v lepšej situácii, psychicky aj finančne.
@realny Prosím ťa a Ty o čom rozprávaš??
@heleninamama Ja nie som unavená zo svojho dieťaťa. Som unavená zo spoločného spolužitia s jeho otcom.
Prekáža mi, že naše dieťa vodí k jeho známym, ktorí holdujú tvrdým drogám a sú v štyridsiatich rokoch stále žijú život pubrťákov. Áno, nemám ich rada a nie je to pre mňa akceptovateľná spoločnosť.
Mám funkčnú rodinuz bežných pomerov, mám dobre vzdelanie a aj prácu do ktorej sa plánujem vrátiť. Nepíšem tu o fyzickom vyčerpaní a nude z dlhej chvíle..
Daj dieta do jasli skor a mozes sa vratit do prace, aspon nieco viac usetris kym budes sama a budes mat nove myslienky.
Ak máš dobrú prácu do ktorej sa môžeš vrátiť daj dieta do jaslí a chod pracovať... byt v takom bývani (nehovorím vzťahu) je toxické a cele to bude mať horší vplyv na dieta ako to kde chodí s otcom lebo dieta si skôr zapamata rodinné problémy ako také veci kde chodieva a koho stretáva... tvoje dusevne zdravie musí byť momentálne prvoradé a to ze ta vníma ako píšeš ta nemá čo zaujímať je to jeho názor tak mu nedávaj zámienku aby si to mohol myslieť... chceš sa s nim rozprávať? To informácie sú moc ktorú mu dávaš.... si silná žena ktorá porodila zdravé dieťa máš na viac ako chovať si doma de*la 😉 dieta je skúška vzťahu ale nemáš byť v tom sama mali ste byť na to dvaja...
1. Chceš s nim naďalej tvoriť par? Lebo ho ľúbiš alebo preto ze mate dieta?
2. Bud sama k sebe úprimná- ak je to jednostranne tak od neho odid aj keď len k tým rodičom
3. Nájdi si hobby alebo vráť sa k hobby ktoré si mala pred rodičovstvo v dobe keď si ešte neriešila vzťahy alebo dieta
4 . Ak je tvoj odchod podmienený finančným problémom popros blízkych o pomoc, ver ci nie keď budeš ticho nikto ti nič nedá ani ti nepomôže lebo nebude vedieť ze máš nejaký problém
Myslím ze si v podstate rozhodnutá ale potrebuješ počuť niečo ako ANO JE TO SPRAVNE ... to co spravíš je správne pretože iba tak budeš spokojná a to co sa teraz javí ako ťažké ta posilní a obrni vo veľa veciach (z vlastnej skúsenosti ti hovorím a svoj odchod od ex ktorý bol dosť podobný tvojmu nelutujem)
Keď sa s nim hádas vníma ze ti na tom ešte záleží tvoje ticho ho odrovna a keď sa túžiš cítiť mu rovná nebuď ako on ... BUD VIAC 😉
Jednoducho sa s ním nedá....skor či neskôr príde čas a budeš mat od neho pokoj.. Čo dodať....
Mam pocit, akoby som citala svoj pribeh tak cca spred 10 rokov.
ahoj, bola som v podobnej situácii ako ty. Treba sa pozbierať, nic ine ti neostáva.
- vráť sa do prace, dieťa daj do škôlky. Teraz kým mas rodicak zvládneš aj súkromnú a dieťa už mas veľké. Byt medzi ľuďmi ti pomôže aj psychicky uvidis
- zdieľané bývanie. Kľudne si môžeš prenajať byt ešte s ďalšou slobodnou mamičkou či pracujúcou ženou. Bývala som tak po rozchode, náhodou ovela lepšie než s debilom v byte alebo nejakom azylaku.
Áno bude to drahšie, ale chvilu to prežiješ. Všetko sa utrasie, zmení k lepšiemu. Len ty to teraz nevidíš, utápas sa v sebaľútosti, stagnujes na mieste. Musíš proste vykročiť aj ked to bude krok do neznáma
Ja neviem, ty si na rodicaku a tvoj ex si vodi k takymto ludom dieta? ani z domu by s nim nevysiel, rano vezmem dieta a pridem vecer, moze mi fukat praskovy cukor do zadku. Vy ste rozideni. Spolocne byvanie je len proforma, mal by sa tam doslova a do pismena prist vyspat, posielat ti vyzivne a vybavene. Na tovjom mieste idem aj ked len na par mesiacov k rodicom, kludne na gauc. Ake pohodlie? Nebud "krava"(bez urazky) a nedaj sa deptat, len si znicis zdravie, naber na tom gauci silu, dieta prihlas do jasiel/skolky a zacni pracovat, cim skor tym skor budes mat na vlastne byvanie a fungovanim. Pozbieraj dokazy o tom kam chodia s kym, co su to za ludia, v pripade boja o dieta sa mozno zidu. Ja nechapem tieto obetave postupy novej doby "nechcem mu odopierat... ". Ale on ti odopiera. Robi si z teba sluzku ked sa hodi predpokladam, ale ked ma respektovat anpr. to, ze dieta ma pravidelne jest a nema chodit do pofidernej spolocnosti, tak skutek utek. Vies, respekt a ucta musia byt obojstranne. Zbal sa a chod kam sa len da, alebo do prace a tohto exota vysmar, nech byva na stavbe.
A to si ani nechcem predstaviť do akých extrémov to vyeskaluje v čase, keď budeme riešiť samostatné bývanie a starostlivosť o dieťa. Už teraz má majetnícke maniere. Nikdy mu nechcem odopierať možnosť byť súčaštou života nášho dieťaťa, ale keď si predstavím, že jeho pofidérni kamaráti sú pre neho takí doležití, že už teraz si spoločne sadajú za nedeľný stôl, tak už teraz som hotová akým životom ho prevedie, keď nie je ochotný zriesť sa takých ľudí vo svojom živote aspoň na čas, keď sú spolu.