Som výbušná a kričím po deťoch
Ahojte, neviem či mi budete vedieť poradiť ale snáď aspoň trochu
Mam strašne vybušnú povahu,, kričím po deťoch, potom mi to je ľúto plačem,, ako to mu predchádzať?
Mam pocit ze to vyplýva z mojho detstva, nakoľko to bolo bežné u nás, alkohol, bitky
Ale ja nechcem ísť touto cestou, vždy si poviem ze nebudem kricat po nich, že to budeme riešiť v kľude,, a vždy keď niečo príde tak to aj tak skončí pri kriku,,
Včera som zas vykročila staršieho syna a potom celú noc nespim a plačem co mi to je ľúto..
Za chvíľu deti začnú kričať na teba, len tak ich učíš, budete po sebe vrieskat ako opice v pralese …..to ešte len bude zábava…..ľutujem susedov
Že plačeš,…..čo tak ísť k psychologické a naučiť sa nejaké techniky ako ovládať svoje nervy
@monika07142019 U nás síce alkohol nebol, no krik áno aj bitky a bohužiaľ niečo som si z toho odniesla aj ja, ale je pre teba dobrou správou že si to sama uvedomuješ a to je hlavné. Ja viem že je to ťažké, no skús sa v tej chvíli zastaviť, poprípade úplne odísť z celej situácie niekam inam alebo len na balkón a prehodnoť si v hlave či ten krik za to stojí a nedá sa to vyriešiť inak.
Pocit viny a výčitky svedomia, potom ako mama kričí na svoje deti, je hrozný, radšej sa treba naučiť spracovávať svoje pocity a nevybíjať si zlosť na deťoch...ľahko sa píše, ťažšie realizuje, tiež som si tým prešla a dodnes ma niektoré veci trápia, naozaj to nestojí zato...treba hľadať všetky možné spôsoby, kľudne aj psychoterapia, deti si zaslúžia, aby sme sa kvôli nim snažili pracovať na sebe...aj keď jedna psychologička mi hovoria, že dieťa, ktoré vyrastá v prísnych podmienkach nervóznych rodičov, dostane do života viac ako to, ktoré vyrastá ako v bavlnke, ja s tým nie úplne súhlasím...niekedy tie deti, na ktoré rodičia kričia, sú utiahnuté a poznačené na celý život.
A co take robia, ze kricis? Ja som si uz tiez povedala, ze nebudem, ze to dieta za to nemoze.
Iba razne zvysim hlas ked uz je to nutne a treba daco robit
Nepoznám mamu ktorá nekriči po svojich deťoch 🤣 ja som tiež vybusnej povahy. Za 2x upozorním a poviem v kľude .. na tretí krát zvýšim hlas a keď nezaberie ani to dostanu výchovnú. Žiaľ. Ja mám dvoch chalanov a rozdiel medzi nimi je len 2 roky a niekedy je u nás dobrá divočina. Takže to musím mať pod kontrolou nakoľko nebyvame v paneláku sami aby robili v byte drevaren.
@monika07142019 tu je dôležité sa naučiť sám seba zastaviť včas. Najťažšie je práve to rozoznanie toho momentu. Teraz idem do rozčúlenia. Druhý moment je, že v tom rozčúlení ak ho nezastavíš ťa niečo neznáme núti konať automaticky krikom. A aj ked ten moment rozoznáš nevieš v tej danej chvíli ho zastaviť. Možno o minútku by si už vedela. A práve tú minútku je to hrozne ťažké vydržať. Preto tie dýchacie techniky pomáhajú že ty po predýchaní sa na to inak pozrieš. Povedz si: ja nie som povinná reagovať, noe som povinna to a to, len pozorujem nemusim zasahovať nemusím nič meniť riadit ovplyvňovať.
@candii len rozdiel je, keď mama kričí na deti, lebo neposlúchajú a keď kričí z dôvodu, že sa nevie ovládať
@salamistka tak to áno.
@salamistka Asi to bude o tom, kolko tej nervozity a zvyseneho hlasu a kriku je. Viem si predstavit, ze ak je to cez unosnu mieru, vyjde z toho utiehnute a poznacene dieta. Taktiez si viem predstavit ten opak, ze dieta robi z bytu kolnicku, ale nikdy sa na neho hlas nezvysi, ze sa potom "strati" v beznom zivote a bude dost frustrovane, ked nebudu vsetci z toho paf, ked si bude robit len vsetko podla seba. Nejaku zdravu mieru treba, urcite nie na nich si vylievat zlost, ale niekedy jedno doraznejsie upozornenie asi aj treba, ak to nejde normalnym stylom ako s dospelymi. Ako priklad mi napadlo, ked sme boli cez vikend na bicykloch a syn sa nedrzal napravo a ostatni tam chodili fakt rychlo, co mohlo byt nebezpecne.
da sa to naucit - google poradi vselijake techniky a urcite najdes taku, co ti sadne. ale ak mas nejake nespracovane veci z detstva (krik, bitky, alkohol a pod.), neviem, ci to sama das, a mozno by bola vhodna terapia.
Čo ta zájsť za psychológom? Cele je to o zvládaní vlastných emócii a prevzatí kontroly nad našim konaním. Na internete su samozrejme dostupné všetky techniky, ktoré ti psychológ povie, ale mne osobne terapia veľmi pomohla si mnoho veci uvedomiť aj čo sa napríklad toto kriku týka.
Si najlepšia matka akou dokážeš byť, to si pamätaj. Vieš, že máš problém a hľadáš cestu, to je dôležité
Daj si neurol a nebudeš vykrikovať
Zvyknu to byt vzorce spravania prebrate od vlastnych rodičov. A predávať ich dalej svojim deťom. Skus ísť za psychlogom a aj sama sa vzdelat v tejto teme. Je naozaj kopa uzasnych knih a podcastov, które by ti mohli pomôcť. Ale necakaj, ze sa to zmení samo alebo že to bude jednoduché. Cim skôr zajdes za psychologom, tym lepšie
@candii u nás obdobne
@monika07142019 psycholog
Terapia. Čo najrýchlejšie. Nie je to žiadna hanba chodiť k odborníkovi, pomôže sa ti dostať k jadru problému a nebudeš musieť ďalej špekulovať,kde sa ten problém nachádza. Želám ti veľa šťastia a síl, zvládneš to
Tiez som prudká a vybusna. Kvoli praci som sa ale musela naucit ovladat, nereagovat hned v navale emocii. S prehladom mozem povedat, ze to bola zatial ta najtazsia vec, aku som sa kedy naucila. Vyzaduje si ozaj vela sebazaprenia a vedome rozhodnutie nereagovat. Ale da sa to. Stale s tym bojujem, no nie je to nemozne. Radu nemam, len som ta autorka chcela podporit a ukazat, ze sa s tym nieco robit da .. 🙂
Dôležité je, že si to uvedomuješ a chceš to zmeniť. Keď sa ti nedarí, máš výčitky a veľký smútok. Ono je jednak dôležité poznat vlastne hranice, kedy už cítiš, že to správanie deti je pre teba dosť. Potom sa radšej vzdialiť, prenechať na niekoho druhého, či razantne no pokojne zasiahnuť skôr než vybuchnes a nedokážeš viac reagovat s kľudom. Vtedy je dobre poznat rôzne spôsoby ako deťom určiť hranice, riešiť spory a komunikovať s nimi.
Nemenej dôležité je však poznat, čo sa v tebe vnutri odohráva, čo je príčinou tvojho konania a ako s tým pracovať. Lebo nie deti, či ich správanie je dôvodom, ale to ako tu situáciu vnímaš sama. Nejde to zo dňa na deň, no da sa to. Nechcem sa tu rozpisovať, ak chceš napis mi správu.
@monika07142019 tak po nich proste prestaň hučať 🤷 jednoduché. Nevieš sa ovládať?
@svokrinjazykmonika wow veľmi užitočná rada👍🏻niekto asi nečíta poriadne. Písala že s tým má problém. Milujem takéto “užitočné” rady
@monika07142019 nádych, výdych...proste to predychat. Tiež občas kričím na malú a potom plačem a ospravedlňujem sa jej, ale musím povedať že už to je lepšie už si ani nepamätám kedy som kričala naposledy🙂 Mne pomáhalo opýtať sa samej seba že Chcem byť ako moja matka? No nechcem. Tak som to začala predychavat ked som začala byť nasrana a pomohlo🙂