Som v 6. mesiaci a zomiera mi maminka

@verka1818 Moja mamina mala zhubny nador na oblicke, prisli jej na to pomerne neskoro. Ked sla na operaciu, nikto sme nevedeli, ako to dopadne a potom sme este par rokov netusili, ci sa rakovina nevrati. Viem, ake to vtedy pre mna bolo. Ten strach, ten smutok. Takze viem, co prezivas. O to je to smutnejsie, ze cakas babatko. Ale podla mna, aj ked dietatko ten smutok vnima, nevidim dovod, preco by sa nemalo narodit zdrave. A neverim na nahody. Mozno prave preto, co sa malo stat Tvojej maminke, si otehotnela. Aby radost z noveho zivota pomohla prekonat taketo tazke obdobie. Pretoze Tvoja maminka by urcite nechcela, aby si sa stale trapila a bola smutna. Mojmu mnazelovi sa v roku 2012 obesil mladsi brat. Pol roka na to som neplanovane otehotnela. Bolo to doslova vykupenim pre celu manzelovu najblizsiu rodinu.
Bud s maminkou, kolko mozes. Ona tu pre Teba bude navzdy, aj ked casom uz nie fyzicky. Uchovaj si pekne spomienky, o ktore sa raz budes delit so svojou dcerkou.
Velmi velmi Ti drzim palec, aby si to vsetko zvladla a aby si nam tu o tri mesiace hodila fotku Tvojej dcerky.

Ahoj, ja som sa ocitla v podobnej situaacii ale trosku inak... Môj otec dostal 2 týždne pred mojou svadbou mozgovú príhodu... To som uz bola tehotná, ale nevedela som o tom ešte.. svadba sa konala, aj ked to bolo moc ťažké pre mňa.. otec bol vo veľmi ťažkom stave... Asi tri týždne po svadbe som potratila... Otec ležal asi 3,5 mesiaca v bdelej kóme no nakoniec zomrel.. Počas tohto obdobia som nejakým zazrakom opat otehotnela, na pohrebe som uz vedela ze som tehu.. bola to skor náhoda ako úmysel... Musím povedať ze to bolo neskutočne ťažké obdobie, najhoršie v mojom živote... S otcom som si bola veľmi blízka :( napokon mi práve to tehotenstvo pomohlo prekonať bolesť... Chce to čas, veľa času... Mysli aj na dieťatko a veľa oddychuj... Neboj, dieťatko bude v poriadku. Zial niekedy to tak musí byť, ze sa vymení život za život :(

@verka1818 ahoj moja mamina bola v rovnakej situácii ako ty ked som sa ja mala narodiť... Jej mamina zomrela mesiac po mojom narodení ( mala rakovinu). Bolo to velmi tažké obdobie ☹ ale musíš mysliet na maličké hlavne nech je v poriadku. Drž sa a vela síl 😉

@verka1818 Musíte to mať veľmi ťažké. Nemám síce žiadnu skúsenosť ani z okolia konkrétne s takouto výrazne ťažkou situáciou. Cez tehotenstvo som mala iný výrazný stres z inej udalosti v súkromí (nechcem veľmi rozpisovať okolnosti), snažila som sa eliminovať stres a vnímať stále všetky udalosti akože cez "filter", predstavovala som si, že mám okolo seba "bublinu", ktorá ma chráni a všetka bolesť, ktorá ku mne chodila, akoby sa ma až tak netýkala alebo nevnímala. Alebo som sa snažila pozerať na okolnosti okolo mňa akoby som bola len "pozorovateľ"..Bolo to veľmi ťažké, lebo veľakrát som si nedokázala "bublinu" okolo mňa predstaviť a bolesť prišla.....ale občas mi to pomáhalo. Z daného stresu som mala rizikové tehotenstvo, dcéra bola "udržiavané" tehotenstvo v nemocnici, pôrod som mala veľmi komplikovaný, dcérka bola prvé mesiace veľmi náročná (mali sme problémy s obličkami, reflux asi 2 roky), ale dnes (bude mať 5 rokov) je veľmi šikovná, aktívna, bystrá a vyzerá to tak, že nemá žiadne následky...takže naše detičky v brušku sú veľakrát veľmi silní bojovníci 🙂
Ťažko sa prežívajú takéto extrémne situácie a zo srdca Vám prajem, nech čo najlepší možný priebeh nielen tehotenstva ale aj bezproblémový pôrod a zdravé bábätko.

prajem velmi vela sil, mas to naozaj neuveritelne tazke.. mne mama zomrela, ked som mala 20, deti este ziadne, takze som bola v inej situacii.. ja som mala zas to, ze som prave skoncila strednu, takze som hned vhupla do dospelackeho zivota bez pomoci.. ale da sa s tym vyrovnat.. casom to pride..

moja svokra, ked cakala prvu dceru, prisla o otca - zistili mu rakovinu a do mesiaca odisiel.. spomina na neho vo velmi dobrom a vravi, ze to bolo neuveritelne tazke.. ale najstarsia dcera sa narodila v poriadku a doteraz je /uz ma 35 🙂/

neboj sa, babo bude v poriadku urcite - hlavne nedrz v sebe stres, nesnaz sa byt usmievava, ked ti do usmevu nie je.. najdolezitejsie je vydat zo seba vsetko co citis.. babatkam robi horsie potlacovany stres..

citala som si o tom vela, lebo ked som cakala prveho syna, moja mala neterka mala rakovinu a ja som sa s tym tiez tazko vyrovnavala - dokonca sme vtedy spolu byvali /davala som pozor na jej brata a ten to uz intenzivne vnimal, takze otazky, co bude ked jeho sestra zomrie ma nicili, hlavne ak som to nechcela ukazat pred nim/.. tak som sa tiez bala aby to neublizilo babatku.. ale bolo to ok..

@verka1818 Je veľmi smutné ako to život zariadi, keď sa najkrajšie obdobie prelína s tým najhorším, najťažším, najsmutnejším ☹ Mne zomrel veľmi, veľmi blízky človek... Bola som pri tom a videla to... Bola som v štvrtom mesiaci a bolo to najťažšie obdobie doteraz.
Na bábätko to určite veľmi vplýva, že sa trápiš. Veľa síl ti prajem, keď sa ti maličká narodí, smútok vystrieda radosť...

moja kamoska to zazila, jej maminke objavili zakernu chorobu,ktora velmi agresivne postupovala. Viem,ze tiez bola z toho nestastna a tehu si uzivala tak na polovicu,lebo ju to uplne rozhodilo. Ale viem,ze to tak nejako brala,ze co sa ma stat sa stane a zivot strieda dalsi zivot. Viem,ze si uvedomila,ze sa nesmie tak trapit kvoli malej,ze ani mama by to nechcela. Nejako to prekonali,mala je zdrava, bez nejakych nasledkov, iba viac revala ked bola uplne mala v prvom mesiaci. Inak nic. Drz sa...

Je mi to ľúto, mojej mamine zistili pred rokom rakovinu v pokročilom štádiu, z bežnej preventívnej prehliadky sa stala nočná mora, šlo to rýchlo, sestra bola tiež tehotná, okrem toho mala mamina ďalšie 3 malé vnúčatá, bábo sa sestre narodilo vo februári, mamina zomrela v septembri, bojovala veľmi pre vnúčence, ale odišla nám mladá. Sestra s ňou bývala ešte aj v jednej domácnosti, operácia, chemo, ožarovanie, často bola v nemocnici, všetko sme s ňou prežívali, ale nebrali sme si nádej, aj keď sme vedeli čo hovoria lekári, štatistiky a že je to zlé... Maličká sa narodila v poriadku a stresové situáciu ju vôbec nepoznačili, je veľmi veselé, dobré a zdravé bábo. Život je niekedy krutý, ale hovoríme si, že mamina nezomrela, žije predsa v nás a v našich deťoch a v našich srdciach a raz sa s ňou stretneme... Musíme žiť kvôli našim deťom, lebo nás potrebujú a táto myšlienka nás postavila na nohy a ideme ďalej...musíme! Je to ťažké pre teba, že si práve teraz tehotná, ale práve to dieťa, ktoré čakáš ťa vyvedie z depresie, ktorá ťa čaká!

Mojmu otcovi diagnostikovali rakovinu hrubého čreva, a ja som bola asi 33 tt. Bolo to ťažké,nepríjemné obdobie, len som nevedela, že mňa čaká ďaleko ťažšie obdobie..... Otca objednali do nemocnice a operovali ho deň po mojom porode. A tak sme ležali v nemocnici obaja. Ja na porodnici, otec na chirurgii. Narodilo sa zdravé, pekné dievčatko, otca po nejakom čase pustili z chirurgie. Lenže bol veľmi zoslabnutý, len ležal a ťažko sa zviechal z operácie. Nasledovala rádioterapia, chemoterapia. A stále veľmi ťažký stav. Bol z toho veľmi nešťastný, podráždený, bývali sme u mojich rodičov s ďalšími 3 deťmi a mojmu otcovi to začínalo troška prepínať. Chcel aby sme sa vysťahovali z domu, on chce bývať sám, rýchlo sme hľadali podnájom, ale žili sme z jedného príjmu - ja na MD a tak bol problém s financiami. Stavali sme dom. A otec nás neustále slovne napádal, vyvolával hádky, všetko mu vadilo, až mama ho potom prehovorila že čo budú ani v tom dome sami. Potom asi v 5 mesiaci dcére diagnostikovali DMO - tak a to bol pre mňa už úplný koniec. To som asi najťažšie znášala. Bola som vhodný adept na prášky. boli to pre mňa veľmi ťažké chvíle - mala som pocit ,že sa mi ide niečo z toho žiaľu stať.... To bolo všetko v roku 2010. Odvtedy už prešiel nejaký čas. Som sme postavili, nasťahovali sa, otec chodí na pravidelné kontroly na onkológiu, s chorobou si už takmer tiká - ale nejako sa pozviechal, a dcéru sme po niekoľko ročnom cvičení postavili na nohy - chodí ako tak sama, možno troška ťarbavo, ale sama. Niekedy sa to tak všetko na človeka navalí a už nič iné nezostáva len a len bojovať... Prajem veľa síl.

@verka1818 ahoj,je my velmi lúto co sa vám stalo,a prajem ti vela sili aby si prekomala tvoje najsmutnejsie obdobie tvôjho zivota!Musís sa s tym zmiernit,mals moznost sa snou rozlúcit a vo vnútri srdci tvoja mamicka vzdy bude s tebou!Ja som náhle stratila moju maminu ked syncek mal 2 tyzdne!V noci sa zobudila ze je smedná isla sa napit odpadla a v tom momente bola mrtvá.Ja som ju ozivovala ,otec dostal sok a vo vedlajsej izbe sladko spinkal môj maly syncek!Bolo to pre mna velmi tazkè,stratila som mlieko a ked my ostatnè mamicky rozprávali o svojich maminách ze ako sa tesia ze im pomáhaju atd,mala som pocit ako by my trhaly srdce,a keby to nestacilo za pár mesiacov na to sme dozvedeli ze mamin brat(rozvedeny,mama sa starala o neho)má rakovinu poslednèho stádia!Po pol roku tvrdej vojny s chorobou aj on odisiel po mame!Takze materskú som neuzila,ale ked nemám násho zázraka tak mozno ze sa aj zbláznim od bolesti...

@verka1818 ahoj, chcem ti povadat, ze mi je velmi luto, co prezivas a chapem tvoje pocity. Mne mamina zomrela dva mesiace pred narodenim prvej dcerky. Mala rakovinu a bolo to prve vnuca. Som jedinacik. Posledny cas nechodila, potom uz ani nehovorila. Dlho som verila, ze sa vylieci. Zajtra to bude desat rokov. Ak chces, napis ip, vsetko ti poviem.

@verka1818 Ahoj, ja ti napíšem moj príbeh, presne pat mesiacov dozadu, dostala moja mamina epileptický záchvat, v nemocnici samozrejme nezistili príčinu, do 12 tich hodin ochrnula od hrude nadol, magnetickou rezonanciou bolo zistené masívne krvácanie pozdlž celej chrbtice, a hematom ktorý poskodil miechu, ihned bola operovaná, doktori nám povedali, pripravte sa na najhoršie, má slabé srdce, operáciu, nemusí prežit. PRERZILA. Do piatich dni dostala masívnu emboliu do pluc, to znamená, 95 percent ciev v plucach upchatých zrazeninami, doktori povedali, pripravte sa na najhoršie, do rána určite neprežije, poškodenie je masivne, PREZILA. o 4 dni na to mozgová príhoda pri ktorej stratila zrak, doktori povedali. V TELE KOLUJE MASIVNA INFEKCIA, PO TEJTO MRTVICI TO UZ ORGANIZMUS NEDA, PRIPRAVTE SA NA NAJHORšIE, DO RANA NEVYDRZI. PREAILA. Momentálne je stále na posteli, starám sa o nu, začína trosku hýbať nohami, potrebuje rehabilitácie, organizmus sa spamatáva velmi pomaličky, zrak má v poriadku, Takže nie všetko čo ti lekári povedia sa musí aj stať, treba veriť do poslednej chvile, NESTRACAJ NADEJ, modli sa, všetko ostatné je v rukách Božích. Prajem vela síl...

@verka1818 ked sme pocali dcerku, sli sme po dvoch mesiacoch domov na SR. Nikomu sme to nepovedali. Videli sme v tej dobe, ze svokor je nejaky chory, ale svokra nam v tej dobe nepovedala celu pravdu /t.j. ze ma zhubny nador a ze je na tom dost zle 😔 /. Odchadzali sme s tym, ze sme sa rozlucili a ja som to nejako citila, ze so svokrom je to zle, ale manzel si to nechcel pripustit. O mesiac zomrel 😢 😢 😢 Leteli sme domov znovu, j a v tom case v 3. mesiaci.

Velmi som sa bala, co bude s babom, ale vsetko dobre dopadlo a dokonca mam pocit, akoby nieco zo svokra preslo do dcerky.

A dokonca to, ze sme svokre hned po pohrebe povedali o babatku, jej pomohlo sa z toho dostat.

S mamkou Ti velmi drzim prsty a modlim sa za nu. Ako pisu kocky hore, nadej umiera posledna, ale sprav si cas na to, aby si sa s nou rozlucila. NIe kazdy to moze a manzel doteraz lutuje, ze nebol pri otcovi.

A viem, co citis. Ale ber to tak, ze ak Tvoja mamicka zomrie, v Tvojom dietatku ostane kusok z nej.

Ahoj, verím, že je to pre teba veľmi ťažké obdobie, ja som prežila niečo podobné. Otcovi diagnostikovali rakovinu pečene a v podstate pol roka zomieral. Mesiac po tej hroznej správe som zistila, že som tehotná - prvé, vytúžené bábätko, prvé vnúča v rodine. Veľmi som sa bála, že ho ani nedonosím, mala som aj zdravotné problémy, musela som nad vodou držať aj mamu, ktorá okrem mňa nikoho iného nemala, takže to bolo veľmi náročné obdobie. Ale to naše bábätko v brušku nám dávalo veľkú silu🙂 Porodila som dva mesiace po tom, ako otec zomrel... Na pohrebe som nebola, lebo som sa veľmi bála, že to nezvládnem☹ Ale napokon som bábätko vynosila a všetci sme akosi mali dojem, že jeden život vystriedal nový a všetkým nám to pomohlo sa s tým zmieriť. A mali sme pocit, že niečo z otca sa prenieslo na malú🙂 Prajem ti veľa, veľa síl ...

@kofoluska
Dakujem za povzbudive slova...nie si prva z mojho okolia, kto mi povedal, ze je to osud...tiez som otehotnela viac-menej neplanovane..ale ani vo sne by ma nenapadlo, ze novy zivot "vystrieda" zivot najmilovanejsej osoby v mojom zivote :( je to velmi tazke, ale nezostava mi nic ine iba bojovat..a musim verit, ze malicka nam da vsetkym silu lahsie sa s touto ranou vyrovnat :(

@kvietocek55
velmi ma mrzi, co si musela prezit:( nas to este len caka a velmi sa toho bojim...vsetci naokolo mi drzia palce a rozpravaju, ze musim byt silna kvoli malinkej...ale len ten, kto nieco podobne zazil, vie pochopit ako sa citim a ze taky smutok sa ovladat neda..snazim sa drzat, ale niekedy sa to ovladat neda a cela sa trasiem...preto mi pomohlo, ze ste sa ozvali so skutocnymi pribehmi a podrzali ma, ze babatko by malo byt zdrave...to si zelam najviac

@miriell
Dakujem za povzbudenie a verim, ze nasa mala bude rovnako velka bojovnicka ako ta Vasa.

@verka1818 prezila som si pocas tehotenstva vela smutku,trapenia,viac som nespala ako spala a chodila s mamkou po chemoterapiach,ozarovaniach...dvihala ju este aj v deviatom mesiaci....a ten smutok z toho,ze uz nie je sanca na vyliecenie...len sa predlzuje jej "pobyt"pri mne a ze lekari iba tlmia bolesti...to skratka vsetko clovek musi zazit....mamka sa dozila babatka,aj krstu...aj na rukach si ho este podrzala a zomrela ☹
a nie je den,kedy by nechybala...
ale co sa babatka tyka-neboj...syn je uplne ok,nijako sa to vsetko na nom neodzrkadlilo-dostala som za mamku super darcek v jeho podobe...
ty nerobis nic zle...a smutok je sucastou zivota...staras so o mamku....snazis sa jej sprijemnit este tie chvile a bojujes s nou...take nieco nemoze babatku ublizit...a mozno si prave preto,ze si tehptna este silnejsia...
aj ked si smutna a jasne,ze ta to cele trapi-je v tebe vela lasky,kt.davas mamke a ta laska(starostlivost s laskou) sa prenasa aj na babatko...neprenasa sa iba smutok..
prajem ti velmi vela sily

@verka1818 ahoj. v prvom rade je mi ľúto čo sa stalo tvojej mamine a že to musíš prežívať. Detičky nemám ani s týmto skúsenosť no ... zomrel mi dedo ked bola moja mama so mnou tehotná. Dedo bol chorý ... mal rakovinu pľúc a dávali mu pol roka života. Vo februári mu zistili nádor, v apríli sa naši brali, v júni doktor povedal že dedo sa viac ako pol roka nedožije.
Veľakrát sa "hádam" s tým hore že prečo mi ho tu nenechal. Nemá so mnou ani jednu jedinú fotku nič. No keď si spomeniem že mama mi povedala ako trpel že to bolo pre neho utrpenie už sa trápil, morfium mu dávali a 4.11. odišiel navždy v strašných bolestiach ... píšem a plačem pretože tak rada by som ho spoznala ... minulý týždeň v nedeľu som pozerala video zo svadby našich a tam ... bolo na ňom vidno že ... to bola posledná jeho veselá udalosť ... a keď mi mamča hovorí že čo všetko by nás naučil. Na druhej strane keby som napr. trz mala byť pri ňom a pozerať sa ako sa trápi tak strašne by som to prežívala ja len verím že trz mu je lepšie netrápi sa raz sa stretneme. Mama sa s tým nikdy poriadne nevyrovnala ... ona ho zbožňovala dokonca ho mala "radšej" ako mamu no osud to tak zariadil že dedulčo sa ma nedožil a pri tom tak sa na mňa tešil ... ale NIKDY ma nemohol vidieť jeho prvé vnúčatko ...
Prajem Ti veľa síl

Súhlasím s ajsenz, vo všetkom, miminko bude určite v poriadku, neboj sa oň, ľúbi ťa a ty ľúbiš jeho, ono to prosto vie.. a zázraky niekedy stávajú, veľmi ti prajem a dúfam, aby sa stal...držím palceky, veľa síl všetkým a viery..

@verka1818 mam kamarta, ktory mal v praci uraz, bol 2 mesiace na pristroji ktory ho tocil dookola, nejedol, nepil, bol v umelej kome, tiez sa nevedelo ci prezije kazdy den. po roku od nehody uz fungoval ako predytym, pracoval na plny uvazok, jeho zena bola v 7 mesiaci, chodila sa s nim lucit do nemocnice, nevedela ci sa dozije dcery, a dievcato je take mudre a sikovne, zdrave uz ma 6r. a su komplet rodina zdrava. znama tiez, mala auto nehodu, modlili sa za nu, boli omse, zila z minuty na minutu, tiez sa z toho dostala, boli chvilu rehabilitacie, ale teraz je na tom rovnako ako pred nehodou. Tie prve tyzdne, mozu byt hociake a clovek nakoniec sa moze z toho dostat az uplne. Neviem aky ma problem mamka, ked je to nezlucitelne so zivotom ale moze to este trvat mesiace. Mozno by ste mohli pozistovat od inych lekarov, prahe, v rakusku,, poslat vysledky, rtg a pytat sa na moznost tam? nie raz lekar odpisal pacienta a dalsi ho uplne postavil na nohy. Nezlucitelne so zivotom bude vtedy ked uz nebude, teraz treba hladat moznost ako sa z toho dostat.

@verka1818 Ver mi, ze da. Bude to nieco uplne ine. Nie len pre Teba, ale pre celu rodinu. Drzte sa!

@verka1818 je mi to ľúto, čo musíš prežívať ... ale ver, že žiadne takéto obdobie nie je vo vhodnú chvíľku ☹ buď s ňou koľko sa dá, vydržíš to, aj tvoje bábätko v brušku ... je možné, že takto budete do pôrodu, často sa stáva, že chorého, pomaly zomierajúceho tu stále niečo drží, možno je to tvoje dieťa - jej vnúča, možno nevydrží do vtedy 😒 hlavne, aby sa trápila čo najmenej, ak potrebuje odísť, pusti ju ☹ môj syn mal 6 mesiacov, starší 3 a pol /tiež jediné jeho vnúčatá a chalani/ keď môjmu ocinovi diagnostikovali rakovinu mozgu a teda vytrápil sa on a celá rodina. dali mu po operácii 5 mesiacov, vydržal žiť /živoriť/ skoro 2 roky. potajme sme pašovali deti na oddelenie, bol skoro stále po nemocniciach. malý sa učil chodiť okolo jeho postele, boli to minúty na návštevu, niekedy len nakuknutie aj za to ďakujem personálu 😢 vláčila som sa každý deň s dvoma deťmi skoro 2 roky po nemocniciach, na chodbách mi ich museli varovať sestričky, kojila som, zvládla som to a taká bola moja materská dovolenka, spravila by som to znova. natráp sa, buď s ňou, drž ju za ruku rozprávajte sa .... ty a celá rodina, vyplač sa, teš sa z maličkostí ... neviem, či sa stane zázrak, možno hej ... stále som sa pýtala, prečo on?? a hlavne keď už on, prečo teraz??? prečo nie za 20 rokov, ale za 20 rokov by to bolo rovnako zlé a v nevhodnú dobu 😢 verím, že svojich vnukov vidí a on stále žije v našich srdciach a spomienkach ... prajem ti veľa síl, drž sa, prajem ti nech máš oporu v partnerovi a hlavne zdravé bábätko a ver aj na zázrak

Dakujem Vam vsetkym za povzbudive slova, vidim, ze tiez ste si prezili tazke chvile, co je mi velmi luto :( ale ako to uz chodi, clovek si scenar zivota nevybera..najhorsie je, ze chcem byt pri nej kazdu minutu, ale kedze lezi na ARE zdrziavanie sa pri nej mi kvoli riziku infekcie vobec neodporucaju :( teraz sa bojim aj o malicku a zaroven si vycitam, ze nemozem byt s nou co najdlhsie..velmi sa bojim hodiny, ked odide navzdy, hoci na druhej strane by to bolo vykupenim...takto jej mozem este kazdy den povedat ako velmi ju lubim a drzat ju za ruku...nastastie mam pri sebe uzasnu sestru a skveleho tatina a navzajom sa velmi podporujeme..tak ako pisete, musim verit, ze ten zazrak, ktory nosim pod srdcom bude mat kus z nej a ze nam pomoze prekonat toto tazke obdobie..a ukludnili ste ma, ze sa Vam aj po preziti takychto stresovych a zatazovych situacii narodili zdrave deticky. Dufam, ze nasa mala bude tiez taka bojovnicka a doda nam vsetkym vela sil, ktore budeme urcite potrebovat

@verka1818 ahojky... je mi luto mamky, predsa je to milovana odoba takze jej pripadna strata bude dlho boliet... ☹ neprezila som sice takuto situaciu, ale velmi podobnu s mojim otcom. v 5 mesiaci tehu... asi tyzden vkuse som plakala, tiez som mala obavy, ale mala je v poriadku. najrizikovejsie su prve 3 mes, takze teraz sa nemusis bat tvoje dievcatko bude v poriadku

@verka1818 Chce sa mi plakat, su to bolestive chvile, ktorych sa aj ja bojim, aby nikdy neprisli. Moja maminka je tiez velmi chora, zatial sa drzi, ale za cely zivot mala mnoho operacii a jej telo uz je oslabene. Bojim sa o nu. Dufam, ze prezije so mnou este zopar rokov, aj ked najviac ma trapi to, ze momentalne zijem od nej oddelene a som s nou dost malo. Rovnako tak aj o babku sa bojim, ktora zomrie uz asi coskoro, pretoze jej zlyhava srdce. Doteraz mi nikto nezomrel, toto su jedine 2 osoby, ktore mam. Ak neratam priatela, ale tak ten tu bude este dlho snad. 🙂
Je mi to velmi luto co prezivas teraz. ☹ Mozno babatko prislo aj ako Tvoja zachrana, aby Ta ochranilo, nebude sa Ti dat mysliet iba na smutok.

@terezka1947 Ahoj, je mi velmi luto, co si si musela prezit :(muselo to byt velmi narocne obdobie, ked si musela vsetko absolvovat s nou sama a este sa aj takto fyzicky namahat :( ja mam nastastie super sestru aj tatina, ktory mi velmi pomahaju a za maminou chodia kazdy, kazducicky den - ja som 5 dni od tej nehody zostala vyse tyzdna v nemocnici lezat kvoli bolestiam v bruchu a teraz som tiez akasi chora, tak som radsej doma. Hoci by som s nou chcela velmi byt kazdy jeden den, ale aj doktori ma upozornuju, ze sa pri nej mam zdrziavat, co najmenej kvoli infekcii :( Ze je to pre mna nebezpecne, kedze ATB u mna nepripadaju v tehu do uvahy...no tak ma drzi nad vodou aspon to, ze sestra sa o nu pekne stara - masiruje, umyva a ze su s nou. Ja jej posielam aspon pozdravy prostrednictvom nahravok...je to tazke, na jednej strane chce clovek posledne chvile travit s nou a na druhej strach o babatko. Musis byt velmi silna a tesim sa, ze malicky je zdravy a robi Ti radost 🙂 Dufam, ze aj nasa bude taka bojovnicka a bude mat v sebe kus z maminy :*