Som smutná z toho, ako ma 13-ročná dcéra opísala
13-rocna dcera pisala pred casom domacu ulohu, kde mali popisat clenov rodiny - zakladne vlastnosti. Okrem vonkajsieho popisu tam teda boli vymenovane aj zakladne povahove rysy. Tak manzel bol popisany ako vzdelany, vazny, ale priatelsky. Ja som bola popisana ako naladova, nervozna, precitlivela a urazliva. Pozitivne nic. Nemam samozrejme v unysle jej to vytykat ani nic podobne, mozno maximalne sa spytat, ak vobec, zatial neviem. Nie som idealna, vsak jasne, ze mam svoje chyby, beriem si to ako spatnu vazbu a potrebu popracovat na vztahu s nou. Tu a teraz vsak pisem, lebo sa chcem vyrozpravat. Cloveka, matku zamrzi, ze ma dcera vidi takto a nic pozitivne sa nenajde, je mi z toho smutno. Neviem uz teda, ci vsetko robim komplet zle, proste, v kontexte vsetkeho ma to zamrzelo, zabolelo.
Tak je asi na case sa sama nad sebou zamysliet 🤷🏼♀️ nieco zmenit…
Vies co, mozno to spravila naschval z nejakeho trucu, pubertacke spravanie, mozno vedela, ze to budes citat a chce aby si sa zmenila, alebo ta chcela pubertacky potrapit. Chapem, ze ta to mrzi kazdu matku by to ranilo. Ach jaj tie deti… clovek im obetuje vsetko a oni tak… moja dcera ( skolka ) napisala, ze ma ma rada lebo varim a ze mam biele oci 😄 snad ta to trosku pobavilo.
Zamrzelo by ma to tiež. Hľadajte cesty, ako to napraviť.
Ber to ako spätnú väzbu. Že možno naozaj taka si.
Veď sama sebe odpovedz: nie si náladová? Si vtipná? Smejete sa spolu s dcérou? Ako to máte s muzom? Urážaš sa pre hocičo?
Možno by som sa zamyslela aká naozaj som
Tak zober to trochu aj s humorom. Aj si vezmi z toho ponaučenie, že trochu ubrať z tých vlastností. A možno je to aj naschvál u nej, aby si jej viac povolila.🙂
Dostala si najlepší feedback,aký si len mohla.Zacni nad sebou uvažovať.Ale zázraky nečakaj.Ak ta tak dcéra vníma roky a už ma 13 rokov,inak ťa už vnímať moc nezačne.Citove väzby dieta- rodič sa budujú oveľa skôr,v 13 tich rokoch už sú tieto väzby celkom jasné a vykryštalizovane.
Nepríjemné...ja by som sa jej s úsmevom spýtala či som naozaj taka hrozna a nenašla sa jedná pozitívna vlastnosť.A okrem toho máte aký vzťah?
Dcéri bývajú k matkám veľmi kritické.A úprimne veľa mužov je v rodine len na príjemné veci a výchovu, úlohy, pubertálnu komunikáciu si odnesie mama, takže otec je super kamarat
Je cas sa naozaj vazne nad sebou zamysliet..
Nie je to aj u Vás tak, že mama má na starosti tie vážnejšie veci, výchovu, domácnosť, starostlivosť, školské veci, riešiť kadečo s deťmi, dohovoriť, skontrolovať, atď. a manžel už len pohode, spoločné chvíle v kľude a nemusí nič riešiť? Jasné, že mama je potom tá "horšia" 😔
No tiež mi dcéra raz povedala,že cez prestávku ohovárali matky. Keď mi dcéra vraví, čo deti vravia o mstkach, som tiež v šoku. Ale nie preto,že vravia o nich len kritiky, ale skôr preto,že ťa kritika ide iba smerom k matkám. O otcov nevracia nič. Žiadnu kritiku.
Možno pripisuješ príliš veľkú dôležitosť úlohe ktorú sa teenager snažil sfúknuť zo stola?
Ak by som si z toho niečo odniesol tak snahu pracovať na tom aby dieťa videlo niečo pozitívne na ktoromkoľvek človeku. Vlastné ego z toho vynechaj.
Neboli ste zrovna vtedy ,,na nože,,? Lebo v takých situáciách veľakrát vidíme ľudí ďaleko v ciernejsich farbách.
Zabolí 😔. Asi by som si aj poplakala. No a čo. Nemusí to byť objektívne, to je pravda, ale to neznamená, že to nebolí. A potom by som to hodila za hlavu. A dcére by som povedala, že moja, ale poznáš to príslovie aká matka taká Katka? A pozerala by som, či sa urazí, alebo bude priateľská a zasmeje sa a teda je "po tatkovi". PS u nás je to podobne. Ale stačí, že manžel dostane 3 deti na starosť a zázračne sa jeho povahové vlastnosti menia v čase...🤷🤷🤷. A urážlivý, no, to je vec pohľadu, on mi tvrdí, že premýšľa. A do hlavy mu nevidím.
V 13 už vie dieťa nastaviť rodičovi realne zrkadlo ako ho vníma ja som si odložila ako ma opýsal môj syn mamina je výchrica neposedí je stále v pohybe ,ale vždy je tu pre mňa ak ma dačo trápi fakt neviem ako to robý ale vždy vie všetko ešte pred tým ako jej to poviem a tato ten je pasívny vo všetkom bez našej mami by sme boli asi všeci hotový ...
@pribinak na toto sa tazko odpoveda objektivne. z tych vlastnosti by som povedala, ze nervozna byvam. ako kazda matka, ktora niekedy nevie, kde jej hlava stoji, lebo vsak robota, domacnost, deti, vsetko mozne. ale urcite nie v style nejakeho uvrestaneho komandukuceho nervaka. ostatne popisane vlastnosti by som zhodnotila, ze tak v beznej miere, ziadne vybocenie z priemeru. urcite mame chvile, ked sa spolu smejeme, hrame, nieco robime. vidim ale, ze s tou prichadzajucou pubertou uz ma ine zaujmy. a kritizuje ma casto. na muza ma nejaku poznamku velmi zriedka, na mna dennodenne. na cokolvek. co mam oblecene, co citam, ake slova pouzivam, co robim… ja sa na to nijak nerazam, bud sa zasmejem, alebo si k tomu povieme nieco v zmysle, ze ona to vidi tak, ja onak… niekedy sa jej stane, ze to je cez ciaru, napr. ked pouzije expresivnejsi vyraz (nie vulgarny), vtedy jej poviem, ze to uz je cez a takto sa spolu doma nerozpravame… co sa tyka muza, je setrny v pozitivnek spatnej vazbe, zato kritika mu ide…
Moze to byt u Vas klasika, otec kamos, matka vychovava
@alexis617 v 13 vie dieťa aj pekne zraniť ak chce... Závisí, akú má toho dňa aktuálne náladu. Ja som dnes dcére po 2 dňoch chodenia v mikine prikázala bundu pod vyhrážkou zákazu mobilu. A že keď ju ja alebo niekto známy dnes vonku zbadá zas bez bundy, má po chlebe. Kto vie, čo by dnes o mne napísala v slohu... Takže reálne ako reálne.
No, neviem, ci drzim opraty, ale som viac doma. rano skoro vstavam, chystat ranajky, desiaty, po praci utekam domov, nech postiham nakup, veceru, domacnost, prip. ak treba, zaviezt na kruzky. okrem toho som niekedy na homeoffice, takze som k dispozicii, ked nieco potrebuju. muz chodi domov vzdy neskor ako ja. Ked nieco deti potrebuju, priparne idu za mnou. Ak by som mala spocitat, kolko krat denne za mnou pridu a zacnu Mama toto, mama tamto, to by sme dosli aj k stovke.
aj dcéra toto mala minulý rok v škole a napisala o mne že som krývajúca a nevládna chodiť s vysokym pisklavym hlasom... malá pravdu keďže som po operácii chrbtici. vôbec ma to neurazilo. zasmiali sme sa na tom spolocne. dalo mi to spätnú väzbu ako ma ako rodica vnimaju moje deti. takže aj ty to tak ber ako spätnú väzbu čo na sebe môžeš zmeniť v pristupe voci svojim detom. a uvidis ze vztah sa este zlepši ❤️
aj u nás bolo tatinko ten milujúci usmievajúci sa lebo väčšinu povinností robím ja nie on...
U nás by to dopadlo asi rovnakou, ale veľa sa s deckami rozprávam. A keď som nervózna, spýtam sa, či vedia prečo. No a potom začnú objavovať, že všetko riadim ja a s tatom riešia iba futbal 😁 a priznajú, že aj oni by boli nervózni 😁😁😁
Je to normalne podla mna..jasne ze sme nervoznejsie aj vsetko..kedze my od nich chceme aby si napr.upratali.domace ulohy porobili.starame sa o cely chod domacnosti.upratovat varit atd. A robime s nimi tie neprijemne veci....a potom dojde pan tvorstva pohra sa s nimi.zazartuje.vystraja a ide sa spat...tak jasne ze tatik je na tie prijemne veci.super...a matka je nervozna a zla...ona to pochopi ked bude mat svoju rodinu
Dievcata vacsinou maju otca za "boha" a mama je ten diktator. Obzvlast v puberte. Kedze si ty ta, ktora sa stara, je normalne, ze uz z trucu vidi tvoje zapory. Ked dospeje bude sa na teba pozerat inak. Ja som sa v tom veku za mamu hanbila. Do dnesneho dna neviem preco, ale vzdy som sa bala, aby ma s nou nevideli. V skole som sa tvarila, ako ma mama otravuje, buzeruje, furt je mudra ako hupaci konik. A ostatne spoluziacky so mnou. Sme boli velmi dospele, matky sme v tom case nepotrebovali, dokonca boli pre nas ako triedny nepriatel. Ked prestala puberta so mnou plieskat, bola a do dnesneho dna je moja mama pre mna to najcennejsie na svete. A verim, ze rovnako ma vnimaju aj moji chalani. Baba, com stale len hulaka, stale nieco chce, stale sa do vsetkeho stara. Ale vzdy ked je problem, pridu a su radi, ze ma maju.
Môžeš to brať ako spätnú väzbu,aj je dobré,že sa nad tým zamyslas,ale či si naozaj skutočne ta "zlá",ťažko povedať.
Je vo veku,kedy sú deti veľmi kritické a ktorý rodič je presnejšie,ten je ten "horší". Zase by som si to k srdcu až tak nebrala.
Je pubertacka. Úplne prirodzené že si momentálne v jej očiach otravná a nervózna 😆
Nič si z toho nerob! Je to v poriadku.
Co ale v poriadku nie je Je to, akú primitivnu a doslova sprostú úlohu dostali. Niektoré učiteľky sú fakt totálne vypatlane!
@simona20201309 prečo by bola úloha zlá....
Samozrejme, to zamrzí, keď zistíš, že takto ťa vníma tvoje dieťa. Ale tak ber to tak, že aspoň si sa o tom dozvedela a môžeš s tým niečo spraviť, môžeš na sebe pracovať, aby to bolo inak 🙂