Chcela by som nájsť kamosku no moc mi to nejde,nemala som šťastie ani keď som chodila do sk. Teraz som už dosť stará a mama ,,,aj keď nepripadám si tak,,neviem čo somnou je.Každé ráno sa nechcem zobudit lebo mám už ten pocit v sebe, že nič zase nedokážem.V práci už viem že som nezapadla (pocula som že som hrozná. ..)ja už neviem čím to je.Keď chcem dobre vždy to doserem a keď sa nesnažím, som nič. Žiadne záľuby nemám- muž len robí, ten je vždy usmiaty,no ja vnutry trpím.Píšem cez mobil ako mi prídu pismenka: )
Nie kazda zena je rodena herecka. Ale o tebe si myslim, ze skor ta chyta depka. Daj si vitaminy, koenzym Q10, chod troska do prirody, alebo medzi ludi. Porozmyslaj, z coho mas radost...
Skus prispevok hodit do inej temy. Tu si v teme chudnutie. Mozno najdes sirsi zaber citateliek v teme rodinne problemy...
@123mama až keď budeš mať rada sama seba, budeš vyžarovať sebavedomie, lásku k ľuďom (nie strkanie sa im do zadku aby si sa im zapáčila), vtedy sama budeš priťahovať ľudí k sebe 🙂
Takže nesnaž sa príliš, tá kŕčovitá snaha zapáčiť sa je strašne viditeľná. Začni žiť, najprv sama pre seba, pre svoje deti, nájdi si záľuby, tanec, cvičenie, beh... cvičením sa vyplavujú hormóny šťastia - endorfíny, ktoré by ti určite pomohli. Buď najprv sama sebe najlepšou kamarátkou a potom to ľudí bude k tebe ťahať. Len sa neľutuj a nehľadaj ako to nejde, prekonaj sa, nakopni sa a od zajtra niečo vo svojom živote zmeň. Teda ideálne už dnes, držím palce 🙂
Ďakujem vám🙂
Nadhľad je dôležitý. Ľudia s depresiou sa nedokážu smiať, usmievať a majú pocit že sú nešťastní. Skús vyhľadať psychol., popr. psychiatra. Ale asi stačí psychológa.
preco nemas ziadne zaluby?
odporúčala by som ti nájsť si dáke koníčky, záľuby, zmeniť stereotyp. veľa urobí aj pohyb - nejaké cvičenie, spoznáš nových ľudí. a tak by sa mohla aj nálada zlepšiť.
tiež som introvert a samotárka, muž často pracuje do noci, ale mám pár kamarátok a kamarátov, s ktorými sa dá tráviť čas 🙂
držím palce 🙂
@123mama jedna dolezita vec. v praci: nikdy si nepripustaj, co druhi hovoria. z 10 pracovnikov iba 2 su skutocni vzajomni priatelia. zvysok vychadza spolu zo slusnosti a rovnakých zazitkov, lebo robia na rovnakom mieste. ked odidu, nebudu sa nijak extra kontaktovat, alebo vôbec. lebo ich nic blizke nespajalo.
a to, co si pocula o sebe, to si hovoria z casu na cas medzi sebou aj na druhych. A strene B a kecaju o C. potom B stretne C a kecaju o A. atd.
takze nerob prehnane zavery.
na skole som bola dobra ziacka a na písomkách sa dohadovali, kto bude sediet vedla mna. aj som mala kamosky, volai ma von sa prejst cez prestavky, poobede do obchodov pochodit, pokecat si. a raz na konci skolskeho roka, ked sa uz len tak sedelo v triede, a mysleli si, ze nie som pobliz, ale ja som zrovna sla do triedy. dvere boli pootvorene, tak som si vypocula: ako sa obliekam a ako neviem zbalit ziadneho chalana, ako chalani z triedy o mna nemaju zaujem a vyjadrili saa suma sumarum, som tovar druhej triedy, ktory bude rad, ak on niekto zakopne (nevedeli, ze jedneho uz tajne mam, len sme to este nejak nezoficialnili). skoro som sa zacala smiat. vypocula som si tu ich tiradu dokonca a ked presli na dalsiu obet, vosla som dnu. milo sme sa pozdravili, pokecali a sla som domov.
a toto mas vsade.
pozri - mas hodnotu. su veci, ktore na 100% vies robit dobre a budes v nich vediet vyniknut (aj ked ich asi musis este objavit). a nepotrebujes, aby ta mali radi vsetci. stacia ti taki, co ta bud brat ako plnohodnotného cloveka. na zvysok sveta sa vykasli.
@123mama Ja som tiez samotarka, kontaktu s ludmi sa skor vyhybam. Myslim, ze to tak nejak vyplyva z detstva, v skole som nebola nikdy oblubena, kamaratok som mala malo, dokonca som sa stretla so sikanou kvoli vahe. Vzdy som mala pocit, ze ma ostatni "nemusia", tak som si vytvorila vlastny svet v knihach. Dodnes je zo mna introvert, mam 2 najlepsie kamaratky, s ktorymi sa stretavam raz do mesiaca, nebavi ma pocuvat druhych, a nerada sa tiez zverujem. Som taky asocial 🙂 Zurky mi nic nehovoria, firemne teambuildingy su pre mna nocna mora (aj preto ze nepijem) v praci nemam ziadnych priatelov, su to pre mna len kolegovia. Ale aj napriek tomu som stastna 🙂 Stale skusam nove veci, raz malujem, potom cvicim, potom plavam, potom strikujem, potom pomaham zvieratam, potom idem na nejaky workshop/prednasku... To co ma dlhsie nebavi necham tak. Stale sa nuram v knihach, casopisoch, na internete, vdaka tomu mam dobry prehlad a stale vela inspiracie co chcem skusat. Velmi ma vie ranit ak sa o mne niekto vyjadri negativne, ale snazim sa to brat tak, ze to nie je moja vec, co si o mne myslia druhi a casom to prejde. Snazim sa byt ku kazdemu slusna a mila. Myslim si, ze ta len postihla nejaka drobna depka, a kamaratka ti chyba, lebo sa nemas komu vystazovat. Skus najst v zivote novy impulz, ako ti radili baby, skus cvicit, to naozaj v pripade takychto minidepiiek velmi pomaha. A ak si samotarka, to vobec nevadi, urcite mas velmi bohaty vnutorny svet 🙂
pozri si diskusiu o Aspergeroch, možno sa tam nájdeš
@123mama do svojich 19. rokov som bola tazky introvert. Az kym som neodisla do UK ako au pair a tam som bola nutena komunikovat s ludmi. A cuduj sa svete, zrazu som v tom bola dobra 😉 Ja si myslim, ze si si naordinovala zlu diagnozu. Ak je niekto samotar, je stastny, ako moze byt sam.
Podla mna Ty mas depresiu. Uz Ti tu kocky navrhli psychologa, a ja suhlasim s tym nazorom. Cez urad prace je psycholog zdarma, skus a objednat a skus sa porozpravat. Verim, ze zisti, kde vlastne problem je. Drzim Ti prsty.
Skus zacat chodit napr do posilky, skus s dajaku koleginu , len nadhodit ci nepojdete, a ked chidis s kinderkom von tam ziadne maminy nie su? Alebo sa prihovorit susede,,,,