Som príliš náročná?
Ahojte, čítam MK už dlhšiu dobu a priznám sa ani ma nenapadlo, že si sem raz pôjdem po radu len si už neviem rady a potrebujem počuť názor Vás skúsenejších. Mám priateľa, sme spolu 5 rokov. Kým sa nám nenarodilo bábätko bolo všetko ok. Malá má teraz 3 mesiace. Samozrejme sa sem tam vyskytli hádky ale neviem či to bolo zamilovanosťou ale mám pocit, akoby som mala teraz vedľa seba iného človeka. Bábätko sme plánovali, aj keď sa priznám, ja som ju chcela viac ako priateľ a dosť som na neho tlačila. No a môj problém je, že sa teraz neustále hádame, bud kvôli tomu, že vyžadujem aby bol priateľ viac s nami alebo preto, že mám pocit, že som na všetko sama. On je od rána do večera v práci a kde príde, zasadne pred telku a kuká noviny. Okrem toho, že okúpe malú, nič viac neurobí. To by som ešte chápala, viem, že robotu má náročnú ale čo mi vadí, že keď ja niečo chcem, nedá sa lebo je robota ale keď on chce, čas si zariadi. No a ďalší problém je, že asi každý 2 týždeň si vyráža s kamarátmi a vráti sa mi ráno totálne opitý. Je mi z toho zle. U nás nefunguje také niečo ako však zostanem doma a budeme sa spolu trebárs rozprávať, urobíme si večeru a pod. A keď niečo začnem, tak len počujem ako ja vlastne ani neviem čo chcem, že furt len mrnčím a pod. Moc ho ľúbim ale takto žiť nechcem, skoro na všetko sama a tých kamarátov a opijačky mu proste odmietam tolerovať, má 34 rokov a ja som si myslela, že sa dosť vybúril. Ako by ste to riešili?
@ester26 ahoj, podľa mňa príchod dieťatka do rodiny zmení oboch partnerov či si to chceme alebo nechceme pripustiť, ver že aj tvoj manžel má čo robiť aby si zvykol na to že keď príde domov nemá už ten bohovskýkľud a milú prítulnú ženušku, ale že už sú tu určité nové povinnosti, ty si prirodzene tiež viac nervozna, nevyspatá, deprimovaná tým že celý deň lietaš ako špinavé prádlo.. to ako sa tvoj muž správa je podľa mňa jeho spôsob vyrovnania sa so situáciou, nevravím že je to správne ale je to pochopiteľné. (ja viem, ženy sa nikto nepýta ako to zvláda, jednoducho to zvládnuť musí, ale muži sú v tomto oveľa citlivejší) , podľa mňa skús sa s ním porozprávať, že ho stále veľmi ľúbiš a že ti je ľúto že s ním nemôžeš už tráviť všetok čas ako pred tým, ale že riešenie je to, aby ste trávili čas všetci traja spolu, že takto budeš aj ty s ním.. hlavne by som mu nevyčítala že ti málo pomáha, skôr ho skús povzbudiť že keď ti cez víkend pomôže s riadom napríklad tak potom môžete ísť všetci traja na prechádzku, ale po obede keď dieťatko zaspí sa budete môcť venovať samy sebe 😉 možno potrebuje tvoj chlap len čas aby sa s tým všetkým vyrovnal a uvidíš že bude rád s vami tráviť čas, a nebude cítiť potrebu "utekať do krčmy" , teda myslím si že toto je jeho únik z reality.. máš pravdu ak ti to nie jepríjemné, ale neviem či by som šla cestou kriku a výčitiek, lebo keď to predtým nerobil tak nevyzerá že by bol alkoholik, skôr to vidím na ten únik z domu.. čím lepšie sa bude cítiť doma s vami, čím viac sa bude cítiť potrebný a zainteresovaný do výchovy tým menej bude cítiť potrebu sa ísť spiť s kamošmi.. ale raz za čas ho s kamošmi pusť, prípadne mu naznač že keď to moc preženie tak sa ti to nepáči, že nie je pre teba príťažlivý vtedy napr. a že sa bojíš aby ho tak nevnímalo dieťatko keď vyrastie aby sa ho napr. nebálo.. ak je rozumný, pochopí.. ale ultimáta by som v tomto štádiu nerobila, inak môžeš dosiahnuť pravý opak.. držím palčeky nech sa to pohne k lepšiemu 🙂
@ester26 ahoj, mám doma niečo podobné, ale čim dalej tym viac si myslim, ze som ja šibnutá, skrátka moj muž je perfektny otec a aj manzel, zniesol by mi modre z neba ale tu je ten problem, ze robi len to co mu poviem ja, stale zahrabany aj v myslienkach do svojej roboty, ja ked mu nieco hovorím, tak ma nevníma, alebo potom si to nepameta...vyzlecie sa kade tade pohadzane veci, nesprace za sebou, pride domov z roboty, telka, a kým nevrieskam ja alebo deti, z gauča sa ani nepohne. Sex je sporadicky asi tak raz do tyždna, z mojej iniciativy, ale iskra davno nieje...proste sa citim hrozne, cele dni s detmi, vecer ked pride, som nervozna, stale ho komandujem, lebo bezomna nic nspravi, je asi taky unaveny ze ma nevnima ze vobec existujem,vsetko mu musim 3krat povedat, uklada o osmej deti spat a v tom momente spi aj on...a ja sa citim taka opustena, znechutena, prazdna, ako taka sluzka a matka, do kelu...strasne to na mna v poslednom čase dolieha, asi som fakt náročná, každý mi vraví akeho mam skveleho muža. Dnes rano som ho nasrala ale že maximalne som mu urobila zle a viem o tom, že som to asi určite prehnala ale chcela som mu ubližiť, aj ked mna samu to doteraz bolí ale neozvala som sa mu celý den, som zrela na prašky, čo už.
dievčatá a nechcete skúsiť zájsť ku psychologičke? možno by ste spoločne prišli na to, čo je príčinou takéhoto správania vašich mužov. každý dôsledok má svoju príčinu. možno je to strach zo zodpovednosti, možno urobili niečo čo vlastne ani nechceli, možno sa len cítia veľmi pripútaný alebo neviem čo. Odborná rada je veľkou pomocou, hlavne ak je to trápenie už zrelé na depresiu.
@anavila neskúšala si sa s ním o tom porozprávať? povedať mu o svojich pocitoch a zistiť ako to vidí on? Teraz je čas dovoleniek, možno by pomohlo, ak by si manžel vzal dovolenku, vypadli by ste niekam a zmena prostredia by možno pomohla aj k tomu, aby ste sa porozprávali. Alebo dajte deti, ak máte možnosť, starým rodičom, keď len na pár hodín popoludní, aby ste mohli spolu vybehnúť na kávu, na skorú večeru, alebo sa len tak prejsť. Možno by vám pomohla zmena stereotypu. Ale hlavne by ste si o tom mali pohovoriť, lebo takto sa utrápiš ☹
@ester26 ahoj. A na ty opijacky zacal chodit ted a nebo chodil vzdy?
@anavila nie si sibnuta, presne viem o com rozpravas... a ako som si precitala status a dala dokopy dve a dve, vsetko sa na dobre obratilo... a tak to ma byt 😉
@ester26 poznám to, tiež som to tak cítila keď bol drobec ešte malý.. musíš sa s ním porozprávať, otvorene, ale bez kriku a zvýšeného hlasu.. vysvetliť mu svoje pocity, že ho potrebujete s malinkou a bola by si nesmierne vďačná a rada, keby ju zobral na prechádzku (aj s tebou, ak si nepotrebuješ oddýchnuť trošku v kľude doma sama), ... poviem ti ako to vnímal môj partner, čo mi povedal na moje výčitky voči nemu, že sa nevenuje drobcovi a len doma sedí pred tv, pc a hrá sa ked tak (opíjať sa nechodil nikdy).. keď bol náš krpček malý, tak s ním dokopy bol 2x na prechádzke sám aj to som si musela vydupať..on bol hotový, keď malý začal plakať, nevedel čo s ním a v tom momente panika z toho, tak radšej utekal domov za mnou.. ale pravda je taká, neber to v zlom, pokial kojíš a dcérka je ešte malinká, tak chlap máloktorý vie, čo s takým drobčekom môže robiť.. oni sa venujú už väčším deťom, keď sa s nimi dá hrať s loptou, kresliť si, stavať a tak.. pomáhať ti môže už len jeho záujem o vás, o ňu, že sa spýta, či by si potrebovala s niečím pomôcť (upratať, uvariť alebo ja neviem masáž? 🙂 ) chcem tým povedať, že potrebuje aj on vedieť, čo od neho chceš a ako ti má pomôcť konkrétne 🙂 lebo čítať myšlienky ešte nevedia naši chlapi 😉 určite sa to zlepší, pocit, že všetko je na tebe len, je úplne prirodzený, lebo je to pravda, narodenie dieťaťa úplne zmení život a priority hlavne matke, držím palčeky a prajem veľa síl a odhodlania 🙂
@kaktusik007 presne tak....je to už v pohode...dva dni sme si urobili výlet aj ked s detmi ale pomohlo 🙂
@ester26 ahojky ako keby cez kopirak náš prípad,naša mala ma 11m tak isto som ju veľmi chcela lebo mám už 40 rokov priateľ je mladší o 7 rokov,keď sa narodila malá tak som myslela,že sa to trosku zmení,ale nie !!! Priateľ je cely deň v práci a okrem toho trávil vikendy na futbale ako rozhodca takze som bola a Som na všetko sama s malou som stále sama keď príde už spi !!! Tak isto hádky kvôli tomu lebo ten čas mu nikto nevráti,ale ja som už rezignovala a povedala som si,že to nebudem riešiť lebo to nemá zmysel a čo Ti poradiť ? Keď chceš byt s ním tak to budeš musieť trpieť lebo to sa nezmení ! Náročná nie si sú to normálne veci ! To,že som náročná počúvam aj ja pekný večer 🥰
@ester26 no, ťažko to posúdiť, ja myslím, že nie si náročná ak chceš aby sa tvoj muž venoval viac svojej dcérke, a aj tebe samozrejme. Nepíšeš ako je to cez víkendy, keď nie je v práci, či aspoň vtedy povaruje malú, pokočíkuje, pomôže s domácimi prácami a tak. Či sa ja pred narodením malej tak správal, že kašlal na domácnosť a všetko bolo na tebe alebo ako to bolo...Čo sa týka vzťahu k dcérke, bohužiaľ sú muži, ktorí vôbec nevedia, čo s takým malým miminkom, proste akoby nevedeli ani ako s ním nadviazať vzťah, dokážu to napr až keď už je väčšie, vie behať a čo to povedať, lebo vtedy to už začína byť taký malý človiečik. Dovtedy tú starostlivosť nechávajú komplet na ženu, boja sa ísť aj s kočíkom sami von. Tak neviem, či tvoj muž nie je zrovna tiež takýto prípad. Ale na svojej dcérke som krásne videla, ako aj tak maličké dieťa vie reagovať na tatinka, keď je na neho zvyknuté, môj muž teda od narodenia s malou trávil všetok svoj volný čas (snažili sme sa o dieťa viac než 10 rokov, tak si to inak vážil možno) a malá odkedy vedela cielavedomejšie zatrepať nožičkami a ručičkami, tak to vždy robila ako náhle prišiel z práce a ona ho zbadala, doslova išla radosťou vyletieť z kože, čo tak trepala tými ručičkami a nožičkami. Čiže skús mu vysvetliť, že to dieťatko aj keď je také malinké, tak vníma tú jeho prítomnosť, nadväzuje s ním vzťah a potrebuje jeho blízkosť a starostlivosť.