Ahojte,
obraciam sa na vas s prosbou o nezaujaty pohlad na vec, prip. radu. Alebo sa chcem mozno len vyzalovat (ja viem, ze si za svoju situaciu mozem sama).
Byvame v dvojgeneracnom dome, kde mame spolocny vchod a kupelnu so starymi rodicmi mojho muza (su to rodicia svokry), vsetko ostatne mame kazdy zvlast. Cez zahradu byvaju svokrovci. Nez sa nam narodilo dietatko, bolo vsetko v poriadku, cely tyzden sme sa riadne nevideli (len obcas), cez vikendy a sviatky sme sa stretavali vzdy pri spolocnych obedoch. Ked sa nam narodilo dietatko, vsetko sa zacalo menit. Muzovi starki chodili asi 20x za den (hlavne babka), svokrovci asi 5x za den. Moji rodicia ziju par km od nas, ti denno denne nechodievali, ale snazili sa tiez castejsie. Na zaciatku som bola aj rada, pretoze som nevedela poriadne co a ako s babatkom a mala som aj sama so sebou co robit po cisarskom. Ale ako uz malo dietatko 3 mesiace, tie navstevy neutichali. Dufala som, ze uz im nebude taky vzacny, ze troska zredukuju tie navstevy (hlavne svokrovci a starki), ale bezo zmeny. S muzom som sa zacala cast hadat len kvoli tomu, ze stale u nas niekto otvara dvere, ze si nemozem ani v klude nakojit vlastne dieta, ani si odsat mlieko (o spanok som sa uz ani nepokusala ked stale niekto chodil). Muz chcel, ze im nieco povie, ale dohodla som sa s nim, ze im to poviem ja. Aj som povedala. Zmenilo sa to asi tak na 3 dni. Potom opat vsetko to iste. Tie rady, ktorych som sa napocuvala, hlavne od svokry, ako si mam drzat cecok ked ho idem kojit (mala som take male prsia, ze to nemalo ani vyznam si nieco chytat 🙂 ), pritom ona nikdy nekojila. Ked dieta plakalo, tak ci nie je hladny, smadny, i ked bol cerstvo nakojeny. A to este mozem pisat 100 stran rad. No pripadala som si ako neschopna mater. Je pravda, ze teraz az take caste frekvencie navstev nie su, svokrovcov vidame min 3,4 x za tyzden, svokor pride este okrem toho aj 2x v tyzdni. Starkich chodim pozriet vzdy rano ako idem zo spalne, okrem toho vzdy ked idem von sa vystrcibabka z dveri, a pod. Nemam pocit sukromia, nemam pocit, ze si tu mozem robit co ja uznam za vhodne, muzovi sa snazim uz nejake obdobie nestazovat, pretoze dovtedy boli hadky kvoli tomu neustale. Ale chvilu som aj uvazovala nad rozvodom, len kvolli tomu, aby som odtialto mohla odist (za co sa dost hanbim, ale je to tak), ale jednoducho som tu nestastna, nepovazujem to vobec za svoj domov, utekam vzdy von, ked je pekne pocasie. Alebo utekam k svojim rodicom, aspon tak mam troska pocit, ze som si sama sebe panom. Prosim vas ako to prezit? Ako sa odosobnit? Viem, ze asi jedine co by pomohlo by bolo dostahovat sa, ale ja nie som ani hadavy typ, vzdy chcem kazdemu vyhoviet a po tom, co sme to tu vsetko poprerabali si neviem predstavit im kamsi prec, ako tom vysvetlit potom okoliu? Dakujem.
Tak ak tam ostanete mal by sa s nimi porozpravat manzel a zakazdym ked to porusia...aby sa to nakoniec neobratilo proti tebe ze nieco si im ty povedala..ale najlepsie by bolo odist do vlastneho..ja som tiez odisla s teraz uz manzelom...svokra sa miesala do vsetkeho a to este deti nemame...ale mam strach uz teraz...o par mesiacov porodim a ona uz teraz hovori o tom ako dobre ze nebyvame daleko lebo bude chodit vzdy..viem ze to mysli vazne...no mam stastie ze muz uz otvoril oci a povie jej co treba...nezavidim vam ale to sa samo nezmeni..pohovor s muzom..bud odist alebo nech ich poriadne zabrzdi
@sendymendy no iné ako odsťahovanie vám nepomôže. Takto si pomôžete akurát len k rozvodu a k odcudzeniu sa a zbytočným hádkam s rodinou, s ktorou by si ste boli isto zadobre, keby ste bývali inde.
@sissy27 ja viem, ze je tu vela takych zien, bohuzial. ked som suhlasila s tym, ze sem pridem byvat, tak sme mali super vztahy, so svokrou sme chodili na nakupy, povedala som jej niekedy aj to, co mojej mame nie. ale netusila som, ze ked budeme mat dieta, tak jedine ohlady, ktore budu brat budu tie ich, ako co najcastejsie byt s vnucatkom.
myslim, ze som uz troska spravila pokrok v tom, ze si uz aj ja nieco poviem, samozrejme v dobrom, neutocim ani nic take. lenze svokru mam taku, ze ak jej aj poviem, prepac, teraz sa mi to nehodi, tak jej zacne byt do placu a potom sa mam zase len ja citit vinovata :(
@petulda333 vtedy ked som si dovolila otvorit usta, tak to bolo premyslene, dovolim si povedat, ze citlivo povedane a koncilo to navrhom na nejaky kompromis, ktory by vyhoval obom stranam. samozrejme, to vydrzalo tie 3 dni a potom koniec. muz nema problem povedat, ale on taketo veci nevie vobec s citom povedat...
a ked ste odisli s muzom, vedeli ste, ze ste u svokry len docasne, alebo to malo byt akoze nastalo?
@sendymendy neviem, kolko prispevkov tu uz na temu spolocneho byvania bolo. este ani jeden nebol v pozitivnom zmysle... vsetky su o tom istom ... vecne navstevy, strata pocitu sukromia... a ono to je tak. akonahle byvam s niekym, stracam sukromie.
spolocne byvanie - bez ohladu s kym - je o kompromisoch a velkej davke tolerancie. plus - treba dodrzovat to, na com sa dohodnete. vo vasom pripade, ak tam chcete ostat, tak by mal muz povedat rodine, ako si to predstavujete. ze tam radi byvate, ale nie za takychto podmienok. a dohodnut, ake podmienky by ste zvladli. ale tak isto si treba uvedomit, ze to nie je vase a druha strana ma tiez pravo na podmienky...
najidealnejsie - vlastne byvanie 😉
@sasa1310 mne je to jasne, ze ak by sme boli aspon kusok dalej od nich, tak by sme si boli vzacnejsi. tak je to aj s nasimi, a to su naozaj par km od nas. ale ti aspon zavolaju ked k nam idu, prip. mi den dopredu povedia, ci sa mozu zastavit. zakial co u svokrovcov su to stale iba prepadovky...
@sendymendy inak to nezmeníš. Ich správanie nezmeníš ani nemôžeš, ani im nemôžeš nič diktovať lebo oni sú doma
Mladá rodina potrebuje sukromie a je velké nešťastie ak jej to nie je dopriate. Starí už nemaju čo na robote tak chodia za vami, niektorí aj s mudrymi radami. Kedže sama píšeš, že každémnu chceš vyhovieť, tak to budeš asi trpieť ešte dlho, lebo každemu sa vyhovieť naozaj nedá...
Máte spoločný vchod a kupelnu..do izby vám snad nelezu či? Ja by som sa asi normalne zamykala....
Bud si nastavíte návštevné pravidlá alebo si hladajte ine byvanie - ale tu mam pocit že mužovi toto byvanie vyhovuje. Ked chcu byť taky aktivny tak im daj maleho do kočika a mozu kočikovať....a ty maj chvilu pre seba. A čo ťa má čo svokra vydierať plačom ked je povieš nie? Čistá manipulácia a vydieranie....Miesto toho aby si manželia na staré kolená uživali jeden druheho, nejake aktivity (nemusi to byť nič drahé) travili spolu čas tak sa navesia na mladých...
Žial ja poznám len ,,extrémy,, starkí doma, žena si robí svoje, on si robí svoje, ziju ako surodenci ...montuju sa do mladých...a iní zase len spolu po chalupách a mladí by možno aj pomoc uvítali. Proste treba hladať zlatu strednu cestu...
@bubelko vsetko to, co pises mi je jasne. bohuzial, ked sa riesila otazka nasho byvania, nevedela som, ze existuju taketo diskusne fora, kde by som sa mohla spytat na nazory nezainteresovanych. nepoznam vela takto zijucich domacnosti, i ked moja mama ma od toho odhovarala, hlavne z dovodu, ze byvame so starkimi, aby som si uvedomila, ze sa budem musiet ja starat... lenze svokra stale, ze su to jej rodicia, ona sa bude starat... pokial som nezostala z prace doma na materskej, aj to tak celkom bolo. potom som starkim vysavala, prala, varila... a ked uz bolo dietatko troska vacsie a nespalo tak casto cez den, uz som nezvladal a nestihala....
@sasa1310 to mi je jasne... len sme im o tu super prerobili...
@sardinka333 idu pozriet svokrinych rodicov, tak ze pozru hned aj nas... takze chodia tak ci tak. zamykat nechcem, to by bolo to posledne...
svokra este pracuje a svokor je po operacii, takze na vychadzku asi tazko by sli. a ak by aj svokra na chvilu sla, tak to by som sa napocuvala, ako by rozpravala naokolo, ako mi strasne pomohla, ze som si mohla oddychnut, porobit a neviem co este... nemam problem im ho dat, ale potom pocuvam, ci som si dobre oddychla, co som robila, a ci som si aj nieco porobila a tak...
@sendymendy no z teba to lezie ako z chlpatej deky...ty si si svokru naučila na to, že vo všetkom vyhovieš, urobíš, popraceš aj starkým...svokre to vyhuvuje ved prečo by nie? Popoluška v dome sa zíde. Nevyhováraj sa že ,,vtedy neboli diskusne fora,, mama ti dobre radila len si si urobila po svojom.
Tu sa možeš vykecať ale konať musíš jedine ty, dobre ti tu baby radia. Len si myslím že nedokažeš si stať za svojim aj ked sa pre niečo rozhodneš tak pride svokra so slzami v očiach a tvoje rozhodnutia ,,pojdu do kytek,,....určite je v tomto pripade lepšie osamostatniť sa, ale chapem že ani to nie je v dnešnej dobe až také jednoduché.
@sendymendy ja by som takto žiť nechcela, časom sa v tomto prostredí z teba stane ,,troska,, - emocionálna určite. Budeš večne nespokojná, frustrovaná a nenaplnenými tužbami po vlastnom domove, sukromí a tichom kute. Ten tlak sa bude stupnovať, svokru začneš neznášať a stane sa z teba zatrpknutá, smutná žena nehovoriac o tom že sa to podpíše na tvojom vztahu s mužom a dieťaťom...
Život so svokrou v jednom dome je velmi zriedka harmonický... 🙂 zvlášť ak je manipulátorka ako ta tvoja.
@sendymendy u svokry sme spolu zili 3roky...zo zaciatku som s nou vychadzala super,chodili sme spolu nakupovat,pokecat na kavicku atd...potom sme sa s nimi rozpravali ze by sme si radi prerobili izbu ze chceme spolu byvat a casom aj druhu keby prislo babo...suhlasili,no ked sme zacali prerabat zacala sa ukazovat...mali sme plan ako vymalovat atd a kedze sme chodili do prace prerabali sme poobede..raz po praci som prisla a izba cela vymalovana na ruzovo!!!!ja som chcela nafarbit jednu stenu a na vinovocervenu...tak sme prerabali...ked sme vyberali nabytok vzdy prisla a radila...brala nam peniaze pre druheho syna lebo nemal pracu...brala nam poza chrbat auto a minala naftu...platili sme im mesacne 120€ a varili sme si svoje jedla na ktore sme nakupili...plus som k nim nosila od mojej babky zeleninu,rocne asi 100kg zemiakov a maso zo zabijaciek...a aj tak ma vsade ohovorila aka som leniva ze nepomaham ze im neprispievam a ona ma zivi..tiez som sa s mojim hadala on neveril sak jeho mama taka neni...az casom pochopil a dostal na vyber bud odchadzame alebo rozchod...nevydrzala by som tam...teraz su vztahy lepsie ale nie tak ako na zaciatku...ona chce aby vzdy bolo vsetko podla nej..a to sa neda a v mojom byte mi ona rozkazovat nebude a to ju stve...stale nieco vymysla ale uz viem ako to regulovat...a teraz len caka na narodenie baba a ze zacne to svoje...ale to nedovolim..ja si nenecham nicit zdravie a rodinu lebo ona nevie kedy staci
@sardinka333 ako som uz pisala vyssie, nie som hadavy typ, snazim sa s kazdym vyjst, i ked viem, ze to robim na ukor seba, no tak som malo asertivna, viem o tom, ale snazim sa s tym nieco robit, ale proste to neviem zo dna na den.
mozem Ti odprisahat, ze fakt ma ani len nenapadlo, ze by som si mohla nejaku takuto diskusiu precitat, riesili sme spolocne byvanie niekedy v roku 2007 alebo 2008, takze to nie je mesacna zalezitost.
a tiez co uz som pisala, ze so svokrou sme si fantasticky vychadzali, tak som netusila, ze sa to moze zmenit. i ked sme s muzom chodili spolu uz roky, moji rodicia muzovych v tom case este nepoznali. a mama mi skor radila v tom zmysle starania sa o starkich, ako o tych castych navstevach a pod.
mne je jasne, ze si za to mozem sama.
@sendymendy aj to riešenie máš do istej miery vo vlastných rukách sama. Máte možnosť sa osamostatniť?
Uprimne ti prajem aby si zažila to čo má byť prirodzené - byť paniou svojej domacnosti.
@petulda333 Len tak zo zvedavosti, koľko rokov má Tvoja svokra?
@natalym teraz mala 50
@sendymendy ....poradiť ti neviem...spolužitie generácií nikdy nie je bukolické, ani rozprávka 😒
Najvačšou mojou chybou bolo prerobenie rodičovského domu a spolužitie s rodičom - z ľútosti, úcty k starobe, nutnej pomoci - dočkala som sa len vydierania, manipulácie,neúcty k mojej novej rodine, očierňovaniu pred súrodencami, ktorí prídu na kávičku a sú tí najlepší - očakávajú samozrejme vyplatenie,na ktoré nemám, lebo som investovala do opravy niečoho, čo nie je moje...ničí mi to život,vysáva energiu,privádza do zúfalstva, privodilo mi to chorobu a rozvrátilo vzťahy v celej rodine...riešenie neexistuje, odchod je nemožný.....
Autorka, ty ešte máš šancu na oslobodenie,nepremeškaj ju a odíď, kým ste ešte k sebe aspoň slušní
@sardinka333 tvoje slova sa mi troska tazsie citaju i ked viem, ze to myslis dobre. myslim v tom tazsie, ze uz teraz mam pocit, ze nie som taka vesela a "bezstarostna" zena akou som bola nez ma zacali tieto problemy trapit. a to je nase dietatko vytuzene, vymodlene. takze to, co ma byt stastne obdobie v zivote zeny uz niekolko mesiacov prezivam tak povediac trocha nestastnejsie. a to do toho nepocitam tie prve 3 mesiace od kedy sa narodil. ale tvojim prispevkom si mi tak viac otvorila oci.
teoreticky by sme sa mohli osamostatnit, kupit nejaky byt, pretoze vela penazi sme minuli do prerabky tohto byvania. ale radsej by som to poriesila najskor sadnutim si so vsetkymi a stanovenie jasnych pravidiel. a az pod podmienkou, ze sa nebudu plnit budeme nuteni zmenit byvanie.
a dakujem aj za prianie, dufam, ze raz (coskoro) sa tak budem naozaj citit.
Zvyčajne to funguje tak, že starší majú pravdu, starší to vedia lepšie a podľa nich sa máme my mladší zariadiť, nereptať a fungovať. len žiaľ doba sa zmenila, kedysi to tak fungovalo, že boli dve tri generácie, a starší riadili, a mladší sa prispôsobovali a teraz nastala situácia, že my mladí sme zvyčajne sebestační dostatočne sebavedomí, no a medzitým, tí ktorí za svojho mlada museli držať hubu a krok ked niečo starší povedali, teraz by chceli manipulovať, ale nemajú koho, ale moja mama hovorí, aby som pri svokre brala jedným uchom dnu druhým von, ale to sa nedá, a to spolu nebývame a aj tak ma vytočí neikedy do nepríčetnosti, a to som fakt veľmi tolerantná. Bývali sme s ňou tri mesiace po svadbe kým sme prerábali byt a mám dosť. Ako obdivujem žienky, ktoré dokážu mať toľko trpezlivosti, a žiť niekde spoločne s rodičmi, či svokrovcami. Skúsiť môžete ešte aj to nechať si ich všetkých posadiť a naraz im normálne od srdca povedať čo vás s manželom trápi a vyrozprávať si celú situáciu, bez úrážok ale rázne, no len či to zaberie. Ale podľa mňa tam inak neporiešiš ako odísť od nich úplne, pretože ani dohováranie, ani prosby nepomôžu, iste je to ťažké, ale pre psychické zdravie, ak to nepôjde tak jedine to.
@petulda333 A ja budem raz svokra, mám 42 rokov. To aj ja budem takáto? Ja dúfam, že budem mať toľko svojej roboty a záujmov, že nebudem robiť také blbosti. 😀
@petulda333 tak toto by som ja uz nerozchodila, aby mi niekto vymaloval inak a neviem co vsetko mi este robil za chrbtom. to by bolo posledne. takze aspon v tomto mam "stastie".
@sendymendy nechcete si najst nieco ine?
@sendymendy nechces sa zamykat, tak sa skus postupne od nich nejako, ako to povedat, no spravit si sukromie... Postupne si pridavajte prvky do domu, ktore vam budu robit zastenu pred nechcenymi pohladmi, navstevami, uved ich do problemu postupne... Tam zastenu, tam terasu nad urovnou ich dohladu, aby ste mali sukromie, ak nechcete odist, tak by som skusila fakt co najviac novych prvkov v byvani, ktorymi si budete tu plochu, kde mate sukromie, zvacsovat... A zahraj na nich depresiu, si smutna, ze si stale pod drobnohladom, je narocne, byt stale sledovana, kontrolovana, usmernovana, co si v base, alebo co sa komu mas spovedat za kazdy krok?! Musis si uzivat materstvo a nie stale celit "dobre mienenym radam" a otazkam pribuznych, takto sa predsa neda zit.
@sendymendy nečítala som celú diskusiu, je tu podobných asi 458....prečítaj si niečo o asertivite - ty nemusíš vyhovieť všetkým! To je totálna hlúposť! Druhá vec - prečo so myslíš, že zamykať sa je to posledné? No ja som pri kojení chcela mať kľud a intimitu a keď som mala malé dieťa, tak som prebehla zo sprchy do spálne nahá, alebo keď bolo teplo, chodila som len v spodnom prádle, tak je samozrejmé, že pri tom nepotrebuješ divákov. Neviem, či sa vám dá dverami oddeliť nejaká časť domu, alebo len spálňa, ale keď by som kojila, tak s zamknem a na klopanie nebudem reagovať. Vysvetlím, že potrebujem a chcem kľud. Čo sa týka starostlivosti o starkých, pomôcť áno, ale nie si povinná ju prebrať za ich deti - tvojich svokrovcov. A s nimi by sa mal v prvom rade porozprávať tvoj muž. Neviem, koľko ste tam investovali, ale v každom prípade by som pracovala na samostatnom bývaní. Dá sa existovať s tolerantnými ľuďmi, ak majú obe rodiny oddelené bývanie, myslím oddelené vchody do dvoch samostatných bytových jednotiek, ale u vás nie sú ani oddelené bytové jednotky, ani tolerancia 😝 😝 😝 Ešte ma napadlo, kto je vlastníkom domu? Investovali ste do domu svokrovcov? Potom celé zle....
@sendymendy vies....byvanie s niekym ma vela negativ a ked mas male deti,aj vela pozitiv
pokial si zdrava,dieta zdrave....skor ti pomoc lezie na nervy,keby si nedajboze mala nejake problemy,opat by si sa inak na celu situaciu pozerala
a mas bohuzila tu smolu,ze si prisla za nevestu....ine by to bolo-keby k vam prisiel tvoj manzel a mal by si zvykat-bolo by to pre neho jednoduchsie....
pokial sa neodstahujete,situacia sa nezmeni-beru ta za svoju...takze nevidia asi vyznam v sukromi,ved si ich 😀
plne ta chapem....aj ked ja som v uplne inej situacii....ja by som niekoho potrebovala a aj by som si rada hryzla do jazyka,ale bohuzial byvame a sme viacmenej sami
ono,pokial je clovek ok,tak zvlada kadeco...ked pridu problemy,este ocenis,ze je vas viac
ked som sa vydala ja,ostavala som doma....no kym mamka zila...tak to bolo strasne komandovanie...aaale clovek sklopil usi,niekedy vybuchol...ale vzdy som bola rada,ked mi syna aspon v postielke postrazila,ked som sa mala s kym porozpravat
skratka...vacsina ti tu napise,ze mladi maju byt sami,ze svokra je ta najhorsia...a ze,ze,ze....ze si treba otvaorit usta-no jedna vec je asertivita a druha vec je,ze si tam prisla....a aj ked ste si nieco prerobili,stale je to viac ich ako vase 😒 .....ale na druhej strane...ver,ze moze byt horsie...
cim nechcem povedat,ze to mas lahke teraz
raz budete sami...zatial sa snaz vidiet viac pozitiv...aj ked to asi lahke teda nebude
ked pride druhe dieta,aspon budes mat pomoc...a mimochodom,mne by vobec nevadilo,keby mi svokra kazdemu dookola rozpravala ako mi pomaha...dolezite by bolo,aby som si stihla porobit svoje veci,oddychla si....zasla s manzelom niekam na kavu.....skus sa na to pozriet takto-ked uz odist nemozete tak lahko 😉
@natalym snad nie a ja dufam ze ja taka nebudem kedze cakam chlapca 😀 mna na nej najviac stve to ze mi vzdy hovorila ake peklo jej zo zivota robila jej svokra a twraz ona toto robi nam aj svagrovi (on s priatelkou ma uz dievcatko) a ked vidim ako vychovava tu malu bojim sa a to oni byvaju o 50km dalej...
@petulda333 ty mas mladucku svokru.....moja má 73rokov,byvame sice v spolocnom dvore,ale máme vrch ne poschodie,a svoj vchod.Svokra je strašně dobry člověk,no zial žije zivotom pravekym,konzervativnym k tomu jesilna katolicka.....máme dcerku,a je mi luto,ze jej nevěnuje CAS,pretoze zahrada a kostol su podlá mna prenu dolezitejsie.....co by som dala za ovela mladsiu svokru,ktora je i tento době viac naklonena.
@sendymendy no, miliónta v poradí a stále nie posledná ☹ neviem, ako sa toto dá prežiť bez ujmy na duševnom zdraví alebo bez kompletného rozhádzania rodinných vzťahov...
na začiatok by som sa vykašlala na to, aby som vyhovela každému - lebo to sa aj tak nedá a nakoniec tým ubližuješ sebe a nepozerať na to, "čo povedia druhí" ... ak nemáš na nich náladu, tak jednoducho povedať "teraz nie, nehodí sa mi to, my potom prídeme k vám" , prípadne si zamknúť dvere... no ale budeš za nevďačnú a ktovie ešte čo...