Som nešťastná v manželstve

ja by som zmenu prace brala ako pozitivum, mozes byt viac s dietatom a venovat sa mu. V novej praci si najdes novych priatelov, znamych......a co sa tyka manzela, mozno mate len zle obdobie, v kazdom vztahu je raz tak raz tak. Treba si najst spolocne zaluby, trebars raz do tyzdna na plavaren, do kina, opekat.....o vztah sa treba starat, je to ako s kvetinou, ak ju nebudes polievat moze byt akokolvek krasna zahynie.....

No a dieťa nechodí s tebou na ihrisko, ci nesprevádzas ho na krúžky? Nepoznáš nikoho zo škôlky ci školy? Ja považujem za priateľov aj niektorých rodičov z MS môjho krpca ci z krúžku
Podľa toho co píšeš, máš teraz viac času a múzea urobiť nejake aktivity v mieste tvojho bydliska, okrem toho, možno stretneš zaujímavých ľudí v novom zamestnaní

Ja by som sa sú tak veľmi nefixovala na prácu, ved nikdy nevieš ci firma nepojde do mínusu s nebude sa prepúšťať, neposielǎm sa s best kolegyňou ci šéfom

Domov je tam, kde si ho ty vytvoris ;) A hlavne si uvedom, ze tvoja najbližšia rodina sú tvoj muž s vaše dieťa, nie tvoji rodičia - to je uz minulosť

@tina4931 viem ťa pochopiť. Ja som takto bývala už teraz s mojim exmanž. Len s tým rozdielom, že bývali sme v jednej dedine - veľkej, a vlastne sme bývali o 3 ulice od mojich rodičov. Ale aj tak som si nevedela zvyknúť. Najma na ich spôsob života - v chlieve 3 svine, bujak, množstvo sliepok.... Polia ako družstevníci, nevesta hotová slúžka..... Veľmi rýchlo som od neho odišla - aj so synom.
V súčasnosti mám už ďalšie 3 deti, postavili sme si na rod. záhrade dom - k rodičom mám 20 sekúnd cez záhradu, ak niečo potrebujem raz dva sú u nás. Mne to vyhovuje.....

@tina4931
@danik1505 podľa mňa nie je ani tak problém, že si v inom meste, kde si nevieš zvyknúť (lebo to sa dá zmeniť), ale skôr to, že tvoj manžel je v tomto sebecký... ty sa máš prispôsobiť na 100%, opustiť to, čo máš rada, a on - zostáva tam, kde je zvyknutý, kde je to jemu blízke a nezaujíma ho, ako si na tom ty a nemieni o tom diskutovať... toto by bolelo každú... riešenie? netuším... mala som kolegov, ktorý cez týždeň pracovali a žili tu, na víkendy / voľno išli domov k manželkám a deťom... asi to nie je riešenie pre teba, ale spýtala by som sa manžela, čo by povedal na takýto systém, aby som videla, či je mu prednejšia rodina alebo "jeho" miesto...

@tina4931 vieš, čo by niektorí za to dali? že máte vlastný veľký byt. priateľov si nájdeš, a vôbec dobre,že máš robotu, aj muž. a nebývaš ako my, so svokrou, to je čistá katastrofa, takže zbytočne si to nekomplikuj

@tina4931 My sme sa tiež presťahovali, z mesta na dedinu. Sme tu rok a pol a tiež som si tu ešte veľmi nezvykla, ale snažím sa. Manžel pochádza z dediny a je tu spokojný, ja som žila celý život v meste a mesto mi stále chýba. Zatiaľ tu nemám tiež kamošky, ale aspon sem-tam prehodím pár slov s niekym. Možno sa ti v novej práci bude páčiť a nájdeš si tam dáku kamošku a bude dobre. Zdá sa mi zvláštne, že sú pre teba rodičia doležitejší ako manžel, to u mna teda nehrozí. Mnažel a dieťa by mali byť u teba číslo jedna, to je jedno kde bývate. My sme žili aj v zahraničí a to už je úplne iný level, takto stále možeš ísť pozrieť rodičov či priateľov cez víkend, tak si to váž. Rozvádzať sa preto mi príde už úplne divné.

Vaše dieťa ma cca 9-10 rokov, to znamená, ze chodi fo školy a možno ma aj nejake krúžky, teda ma vytvorené aj určite sociálne väzby a je zvyknuté žiť v nejakom spoločenstve, kde ma za nejake tie roky vytvorenú svoju pozíciu
Tym, ze by si sa rozviedla, lebo nie si spokojná, mu popretrhas jeho ci jej sociálne väzby na spolužiakov ci kamošky
Berieš v úvahu aj tento faktor + ako dieťa utrpí rozvodom rodičov?
Ty a ani stari rodičia mu nevytvorite take spoločenské väzby ako rovesnícka skupina

Prepáč, možno len nechápem tvoj problém, ale toto mi príde dost malicherný dôvod na rozvod

@tina4931 podla mna vas problem prameni z vasho systemu manzelstva...ano ako si pisala je to divne, ze manzelia ziju v inom meste a vidia sa niekolkokrat do tyzdna.....uz na zaciatku ste si kvazi zili svoje zivoty, preto teraz nie ste podla mna schopni najst nejaku spolocnu cestu ci kompromis, manzel ostane kde je, ty musis vsetko menit.... v prvom rade sa naucte zit v manzelstve co je aj o kompromisoch a konstruktivnych rieseniach problemu....zohladnite co je pre vas rozhodujuci faktor, peniaze, socialne vztahy atd.... z mojho pohladu to skore vstavanie a vracanie sa obden a vzhladom na dieta neberiem efektivne a myslim si, ze zmena prace moze byt aj namiesto, ale to je len moj pohlad na vec....

@bonaqa2013 vďaka, aspon niekto, lebo už si pripadám niekedy ako E.T. 🙂 Ja som proste emocionálny typ človeka a som dosť viazaná na pozit. spomienky atd......viem, že rodina má byť môj muž a syn, ale čo ked city ochladli a komunikácia viazne.......Teším sa len zo synčeka.....toť vše.

@pribinak práve to je to, že v novom zamestnaní si nové vzťahy nevytvorím, kedže budem robiť opatrovateľku v domácnosti......a z toho mám obavy.......že tu zakrniem úplne. Žiadni známi v súkromí ani v práci

@sissy27 veď to, vždy ked nadhodím tému prípadného sťahovania......dostanem odpoveď asi takú......že nemá teraz náladu sa o tom baviť, vraj stále to isté omieľam. Byt je ale čisto môj....keby nemáme syna je to jednoduché. Ale malý ho zbožňuje......ja tu ale trpím. My sa nehádame doma, skôr nekomunikujeme.......Môj sa nerád rozpráva o problémoch.......Často si poplačem alebo mi nie je do reči a potom mi vyčíta, že sme domácnosť bez smiechu a srandy......ale ked si neviem pomôcť a pretvarovať sa nedokážem

@lenbea bývali sme chvíľu aj so svokrou, to bolo ale lepšie ako teraz......Ja som to tu v živote ani nenazvala, že domov........a asi ani nikdy nenazvem.

@tina4931 no a to nepoznáš nijakých susedov ci rodičov z ihriska ci zo školy? Ved nezijes vo vzduchoprázdne ani na opustenej planéte?
Nechodia sa k vam hrsť kamosi tvojho syna? Ved ak áno, tak ty buď ta iniciatívna, navrhni opekačku ci piknik alebo maly výlet, určite sa nejake mamky radi pridajú

Ved si môžeš časom nájsť aj inú prácu ako gazdiná a navyše teraz budes mat viac času na manžela a môžeš makať na vašom vzťahu
Možno to, ze do bola tak vela preč, vytvorilo akúsi komunikačnú priepasť medzi vami

Skús sa na celu vec pozriet sk tak, ze vždy je nejake pozitívum

@tina4931 precitala som to viac krat, aby som pochopila v com je problem... Nazov je sice : nestastna v manzelstve, ale pises skor o strachu z nastupu do prace v septembri a o zmenach ktore s tym suvisia.
Nie vzdy sa vsetko vydari tak ako si to zelame, ale uz to, ze mas pracu, je pozitivne. Nemusiet vstavat o 3.30 - tiez by som sa tesila. Chyba ti rodne mesto... Je to asi tazké. Ak som dobre pochopila, ty si aj po svadbe zostala byvat u rodicov kvoli praci? A spolu ako rodina byvate tie dva roky, co spominas, ci...? A co sa tyka prestahovania sa... Zase by ste isli k rodicom, alebo by ste si nieco kupili? Nepoznam dovody, preco sa tvoj manzel nechce prestahovat. Otazku byvania si vacsinou ludia riesia pred svadbou. Rodina by mala znamenat viac ako mesto. Mam na mysli, ze laska k rodine- k manzelovi/ k manzelke by mala byt vacsia ako laska k rodnemu mestu, ci rodicom a priatelom. Kto bude ten, co sa prisposobi, v tom neporadim. Riesim podobny problem.

@pribinak malý má 3 a pol roka, viem, že asi sa zdá môj problém malinkatý, ale týmto sa narúšajú akékoľvek naše vzťahy......proste už sa doma akosi nebavíme. Mne celkovo ľudia tu prídu divní a to sa o nich aj široko-daleko hovorí, nie je to môj výmysel a navyše lakomí a to je tiež pravda...Môj sa na to urazí, ale ked je to pravda a je taký aj on, nemôžem si pomôcť.

ja neviem, ty si asi nespokojná na viacerych frontoch, možno by si si mala hľadať prácu, kde by si bola viac v kontakte s ľudmi

@pribinak len som si nie celkom istá, či na vzťahu pracovať ešte chcem......Nie je to len o mne, ked sa snaží vždy len jeden a ten istý, nemá to hlbší význam......ja už proste nevládzem. Už to nechávam ako to je a čakám čo sa z toho vyvinie........

@elika74 ved to je to,kto sa prispôsobí??? Mne sa nepáči, že som to ja, jemu by sa nepáčilo, že to bude on......a teraz čo? Mám kamarátku ktorá vycúvala z dlhoročného vzťahu len preto, že sa nevedeli dohodnúť na bývaní......Smutné ale realita. Možno to je aj vekom, že mladí ľudia sa skôr prispôsobia. My sme sa brali neskoro a už je to komplikovanejšie. My sme obaja tvrdohlaví a už aj premýšľam nad tým, či sa vôbec k sebe hodíme pre život.......Len škoda, že som na to neprišla pred tým, než sme mali dieťa.....

@tina4931 nie si si ista, ci chces na vztahu pracovat? Radsej zostat doma a pracovat na vztahu ako robit opatrovatelku a nechat si rozbit rodinu. To co mas, je tvoj manzel a syn. Tam si musis hladat stastie.
Niekedy pridu problemy, ale nie preto aby sme sa hned vzdali, ale aby sme troska aj zabojovali o svoje stastie. Ak si myslis, ze nevladzes, odporucam vygooglit pribeh - knihu od Gloria Polo. Mozno dodá síl aj tebe. 😉
Vravi sa, ze mudrejsi ustupi. Zena sa lahsie prisposobuje. Netreba byt tvrdohlavi, hladajte cestu k sebe, nie od seba.

@tina4931 kratke zhrnutie - ty sa nedokazes/nechces zaclenit do novej skupiny ludi. A nechces pracovat na svojom manzelstve. Kvoli tomu ho chces rozbit. Aby si sa mohla vratit k rodicom?
A k tej lakomosti... Nespominal tu niekto niekolkokrat, ze byt je jeho a ze by sa dal spravit rychly proces? Mne to pripada ako lakomost najhrubsieho zrna...
Lakomi a inak nevyhovujuci ludia sa daju ignorovat. A stykat sa mozes iba s ludmi, s ktorymi si navzajom sedite. Len to chce jednu vec: CHCIET.
Tvoj problem je aj tak niekde uplne inde.
A fakt je, ze mnohe manzelstva preziju iba kvoli tomu, ze nie su spolu full time, ale jeden chodi napr. na tyzdnovky.

@tina4931 si sebecká, čo by iný za tvoju situáciu dali. Ži pre dieťa a muža. Nechápem toto, keď stále niekto potrebuje nejaké krovie, ľudí kamarátov, rodinu.., ty máš rodinu, a máš všetko. Nepodstatné veci ti prídu dôležitejšie ako tvoja rodina, muž, dieťa. Myslím že máš psychické problémy. Čo takto sa porozprávať s odborníkom

@tina4931 ja Ta na jednej strane chápem. ale keby si mala prežívať ešte také "príkorie". chvílu sa to dá vydržať, ale dlhšie a s deťmi... nejdem rozoberať. ale možno by si na začiatok mohla skúsiť hľadať aj pozitívy na novom "domove". keby sme my mali vlastný byt, hoci aj starý, hrozný, ja by som tam bola strašne šťastná. a ked to bude stále horšie, tak budeš prosiť muža, aby ste skúsili niečo vymyslieť. niekedy ani nevieš a čaká Ta niečo dobré, lepšie ako predtým

čo máte všetci zatmenie?? ona je sebecká a jej manžel nie? ona sa má vzdať všetkého, čo jej je blízke, len preto, aby manžel ostal tam, kde to vyhovuje jemu? ona sa má snažiť a začleniť a pracovať na vzťahu a jej manžel nemusí nič, dokonca sa o tom ani rozprávať? ona si má nájsť šťastie v manželovi, ktorý s ňou ani poriadne nekomunikuje?? no a k tomu argumentu- "čo by iní za to dali" - nesúďte nikoho, ak si neprešiel jeho cestu v jeho topánkach... jasné, ona sa vydala, ona si zobrala jeho priezvisko, ona porodila dieťa, ona kúpila byt, ona nech robí všetko a on nech sa len vezie na príjemnej vlne...

@tina4931 Domov je o ľuďoch. Nie o mieste. Ja som sa presťahovala z dediny, kde som žila celý svoj život, o desiatky kilometrov na juh. Od rodičov, od kamarátov, od prostredia, na ktoré som bola navyknutá. Doteraz neľutujem. Keby sa mi náhodou zacnelo, nikto ma predsa nedrží - môžem nasadnúť na najbližší spoj a navštíviť ich.
Ale keď NECHCEŠ pracovať na zmene, ani ja, ani nikto z tejto diskusie ťa nepresvedčí o opaku.

@tina4931 citala som tvoju diskusiu i vacsinu prispevkov tu... a tiez nechapem. nemyslim si ze je uplne ok, byt tak fixovana na rodicov. viac ako na svoje male dieta a muza. ano chapem ze sa citis zle ked mas pocit ze komunikacia s tvojim muzom nikam nevedie ale ty sa predovsetkym citis ako obet lebo ty si ta co zmenila miesto bydliska. Kym si toto budes mysliet a zivit v sebe tuto predstavu, nikdy ti nebude lepsie, nikdy si tam nezvyknes. Je to naozaj len a len o tvojej psychike.
ja tiez milujem svoju biologicku rodinu - myslim mamu, staru mamu a sestru so svagrom a neterou- zial, sme malinka rodina, lebo moj otec uz dlhsie nie je medzi nami rovnako ako ostatni stari rodicia a preto sa tesim z kazdeho rodinneho stretnutia a najma som nesmierne stastna ze moj partner je z velkej rodiny a teda som nadobudla velku rodinu aj ja (beru ma totiz tak aj ked nie sme este svoji, a ja ich tiez). mam ich vsetkych rada. no na prvom mieste je pre mna on, ako moj zivotny partner! je to nas zivot, my ho mame zariadeny po svojom a zvlast. lebo my si budujeme svoju vlastnu rodinu teraz. kedykolvek rada zajdem na navsetvu k pribuzenstvu ale stale je pre mna domov to kde sme my dvaja s mojim chlapom. a je ozaj jedno ake je to mesto.
no nikdy by som nechcela byvat s rodicmi ci svokrovcami. ano obcas financna situacia nedovoli inak, ale aj vtedy by to bolo len docasne a robila by som vsetko pre nase osamostatnenie. byvanie s rodicmi/svokrovcami z dlhdobeho hladiska nikdy nerobilo a nerobi dobru krv v rodine. poznam vela ludi co im vztahy vylepsili akonahle sa "mladi" odstahovali. a vasich ako aj byvanie s nimi si idealizujes lebo to nemas na dennom poriadku. denno denne ti nik nehovori ako mas vychovavat, ako mas upratovat ci ako mas viest svoj vztah... rovnako ako nikto vkuse nepokrikuje na tvojho muza "prosim ta pod mi pomoct"... zazila som to u mojho byvaleho ked sme boli cez vikendy u jeho rodicov. vkuse musel behat a s niecim pomahat a nemohli sme ani paty vytiahnut na prechadzku ci podobne lebo kym bolo svetlo dostal zoznam uloh on a aby mi nebolo luto tak aj ja. rada som pomohla, ale mat to kazdy den cely zivot by som nechcela! preto sme tam nikdy nesli byvat aj ked sme mali moznost.
aby som to cele zhrnula, skus sa na svoju situaciu pozriet odosobnene. ak to nedokazes vyhladaj pomoc odbornika. najdi si nieco co ta bude robit stastnou a potom z tej radosti cerpaj silu na komunikaciu so svojim muzom. drzim palce.

Ja ta trošku aj chápem, hoci u nás to bolo presne naopak... JA som sa odmietala prispôsobiť... môj mm( vtedy priateľ) kvôli mojim zlým vzťahom k jeho rodine kúpil byt, aby sme mohli byť spolu... delilo nás 250km... v brezne... mala som 22..nastahovala som sa k nemu... prácu som si našla hneď a aj skvelú partiu... bývalá som s ním 10mesiacov... Ale šťastná som tam nebola... vrátila som sa do tt... lepšia práca, zárobok... on ostal sám v byte,ktorý kúpil vlastne kvôli mne... Ale ani on nebol šťastný... tále utekal domov k mame.. veľký pozemok,pes... tam bol šťastný... Ja som to nechápala... a nadávala som mu... poza môj chrbát spekuloval ze zostane v dome a prerobiť si podkrovie... vtedy som povedala dosť, ja tam bývať nepôjdem... rodina tu, kamarátky, zázemie... este totak... totálny zapadakov, 80km od väčšieho mesta, kde by som si relatívne mohla nájsť prácu...... Tak som mu dala na výber: ja alebo jehorodina... viem hnusne... a zrazu sa oobjavil u mojich rodičov... povedal mi ze požiadal o preloženie (hasic) a o týždeň nastupuje v tt... toť.šok... ryhlo sme zohnali podnájom... o 10mesiacov sme sa vzali a začali stavať dom... nevsimla som si ze bol nešťastný, hlavné v novej práci, zlý kolektív... nedal mi to najavo len aby ja som bola šťastná... teraz je už dobre.. máme krásny domček, kamarátov si našiel, ja mám skvelú partiu kamosiek s frajermi a perfektne tam zapadol... všetko sa dá keď človek chce... a hlavne bol to od neho naozaj veľký krok, niekedy nehapem ako môže milovať takú egoistku ako som ja... Ale som neskutočne šťastná ze on sa vzdal svojho života , snov, len aby mohol byť so mnou... práve som ti opísala 8rokov môjho života, z ktorých polovicu môj manžel nebol veľmi šťastný... Ale nakonec to dopadlo úžasne... Skús na chvíľu zatnut zuby ...a hľadaj pozitíva, nie len negatíva na tvojej situácii... držím palce

@worker_falcon byt je môj, a pracovať na manželstve snáď majú obaja, nie vždy len ten istý.....A neviem o akej lakomosti tu hovoríš, asi mi nezapína.......

mna aj prekvapilo ze si pisala ked si mala tu staru pracu po MD ze si stavala 3.30 a prisla 19.30 a ze ti to nevadilo len to ze strata casu, penazi a nikde si tam nespomenula dieta. Ved prakticky ty si cele dni nebola s dietatom az vecer ked uz ide pomaly spat. Uz len kvoli dietatu by som sa tesila ze budem mat novu pracu a travit s nim cas. Neviem dnes su ludia kadejaki, JA nikoho nechcem odcudzovat ani nic ale uz len ta vec mi pride zvlastna. Je to tvoj zivot, nikto ti nemoze diktovat ako ho zit, len vyjadrit svoj nazor.

ja nie som fixovaná na rodičov, nikde som nenapísala, že chcem bývať s nimi.......A ako sa mám začleniť do nového kolektívu, keď žiadny mať nebudem? Budem opatrovať jednu osobu deň, čo deň.....Teraz mi určite poviete, že načo som teda takú prácu zvolila....Lebo dnes na výber nie je a človek je rád, že vôbec môže pracovať. A to som spravila pre rodinu.......aby som bola viac doma, nestrácala čas cestovaním a neoberala rodinu o precestované financie.......tak aká sebeckosť.....Ja som zmenila bydlisko, zamestnanie,.......a ešte mi tu niekto napíše, že som sebecká, nedokážem sa prispôsobiť, a že som dokonca lakomá. Ach jo......Žije tu 5 a pol človeka dokopy, a žiadne susedské vzťahy tu nefungujú.......a nefungovali ani predtým, než sme sem vôbec prišli. Proste tu sa susedia ledva pozdravia......Rada by som vrátila všetko spať......a to, že môžem byť rada, že mám svoje bývanie????? To je to najmenej.......Ja by som mohla bývať aj v podnájme, keby som mala byť šťastná.