Som nešťastná v manželstve
Ahojte všetci. Asi sa potrebujem poradiť, alebo počuť iné názory ja už neviem. Žijem s mužom 14 rokov z toho sme 12 zosobášený, mame dve deti 13 ,5 a 12 r.
Na začiatku nášho vzťahu to nebolo také tragické ako sa to postupne ukazovalo. Manželove nervové stavy sa už pre mňa stávali neúnosnými. Nie lenže kričal po mne ale aj po deťoch. Urážky, že nie som normálna, že mám v hlave nasraté, či som je....., a ani už neviem čo všetko. Trpela som to 5 rokov! 5 dlhých rokov som sa bála otvoriť si ústa a povedať niečo. Bála som sa kričať ja na neho aby som ho ešte viac nevyprovokovala. Nikdy som sa s ním nehádala, málo kedy som mu odporovala. Všetko len aby bol spokojný a nekričal. / ako dieťa som si toho užila dosť/ Naše deti sa po týchto prejavoch nervov nebavili ani so mnou ani s ním, lebo videli, že sa niečo deje. Ja som bola tá, čo sa potom išla pchať do zadku jemu aj keď som si bola vedomá, že som nič zlé neurobila ani nepovedala, aby tak reagoval. A to všetko len aby bolo doma ticho a on spokojný bez nervov. Jemu to nedošlo, keď som dala otázku - " ty sa nevieš normálne baviť?" žeby mi to mohlo aj vadiť, takéto jeho správanie. Keď som sa pýtala -" to musíš kričať?" Odpoveď bola nulová. Teraz ma naštartovala len jedna tupá príhoda. Na dvojhodinovú prechádzku som deťom nezobrala vodu. Kázala som im doma aby sa napili doma. Keď zistil, že tú vodu nemám to tá otázka pred ďeťmi - " ty máš v hlave nasraté?" Moja proti otázka - "to nevieš inak povedať?" Odpoveď - "asi ne!" ma už natoľko položila, že som nemala silu povedať už nič. Doma tichá domácnosť a dcéra mi povedala, že vidí, že som nešťastná. Toto ma naštartovalo k tomu aby som urobila radikálne rozhodnutie. Nevedela som mu to povedať, tak som to všetko dala na papier. Veď ten znesie. Všetko som napísala v skratke na dve strany. Ako som z neho psychicky v prdeli, že už takto ďalej nevládzem a nechcem takto žiť a podobne. Došlo mu, že ide do tuhého a chce sa zmeniť, nervy držať na uzde ako sa povie. Aby som mu odpustila, prepáčila. Ja viem odpúšťať aj prepáčiť, ale neviem zabudnúť na to všetko.
V hlave mám jedinú otázku - dokedy? Dokedy to vydrží? Kedy nedopatrením poviem niečo čo nemám a on zas vybuchne. Som na dne. Zistila som, že už ho ani neľúbim. Je vo mne také prázdno, že k nemu nič necítim. Povedala som mu na rovinu, že to chcem ukončiť. A on prečo mu nedám šancu. Ale ja si myslím, že tých šancí už bolo dosť. Ostávala som kvôli deťom, ale už to takto nechcem. Ja som nešťastná a na dne. Neviem ako k tomu došlo ale ideme do poradne. Som zvedavá čo bude. Aj keď som na 95% rozhodnutá.
@alienka37 ja by som s nim nezostala, nielen kvoli sebe, ale prave kvoli detom. a keby som bola tvoja dcera, tiez ti poviem, aby si od neho odisla (viem to tak presne preto, lebo som to uz urobila, mala som tolko rokov ako teraz tvoje deti..)
sancu si zasluzi len clovek, ktory si ju vie vazit. za 5 rokov si mu ich dala dost, nie? zjavne si mu nestala za to, aby sa chytil co i len jedinej. ked to doteraz neskusi, nie je dovod mysliet si, ze zrazu to bude inak. nemusis cely zvysok zivota sklanat hlavu a nechat sa urazat-od nikoho, nieto od cloveka, ktory by ti mal byt oporou.
@alienka37 ja chybu vidím predovšetkým v tebe ... a to že si to nezastavila včas, včas mu nepovedala " tak takto teda milý môj nie , takto sa so mnou bavit nebudeš ! Ak mieniš v tom pokračovať hľadaj si niekoho iného na tieto dristy ".
Hranice si popustila za únosnu mieru hlavne ty, tvoj muž len využil priestor ktorý si mu dala , už v mene hocičoho ...
Takže ja by som mu šancu dala, za predpokladu ak je čo i len malá šanca na to , aby sa obnovilo vaše spolužitie na všetkých úrovniach .
Osobne by som ani nevolila manželskú poradňu ale párovu terapiu u psychoterapeuta. Dobrý psychoterapeut robí zázraky , ale predovšetkým musíš zapracovať aj ty na vlastných hraniciach .
@maminuska ako z jednej strany máš pravdu, ale asi si v takom vzťahu nebola. ja som bola, a poviem ti, najskôr som nechápala, prečo vybuchuje, akurát som sa tak rozrevala, a keďže som bola mladá hlúpa, ani ma nenapadlo povedať mu, nech s tým prestane... aj tak viem, že by neprestal... neskôr som sa voči jeho hučaniu i voči nemu samému stala ľahostajná... no a nakoniec sme sa rozišli. neverím, že človek, ktorý sa takto správa sa dokáže zmeniť. veď on si svoju partnerku neváži, ak na ňu toľko huláka! ale možno sa to dá.. uvidíme
@alienka37 mne iba raz stacilo, ked mi to muz povedal (ze mam v hlave nas...) a v tom momente sa vo mne nieco zavrelo, su veci ktore teda neviem odpustit.
Tvoja dcera Ti jemne povedala, ze sa uz nemoze pozerat na to, ako sa stary k Tebe sprava, ju to tiez mimoriadne zranuje...
Lenze preco si to trpela 5 rokov? Ma on nieco vynimocne, co by si nevedela postradat, alebo nieco, co by si nevedela nicim inym vynahradit? Ak nema, tak by som s nim riesila definitivne ultimatum, bud sa prestane vyjadrovat a spravat ako totalny kreten, alebo definitivny koniec. Ultimatum by som dala na cely rok, nech sa snazi kolko sa da, nech je invencny - vylety z jeho iniciativy, kultura, vecere vo dvojici na peknom mieste, nejaku zmenu v byvani (zmenit lokalitu, ist na nejaky cas do zahranicia, podla moznosti teda aspon nieco vyraznejsie zlepsit aj vo vasom prostredi, kde zijete) a teda ako odporuca @maminuska - parovu psychoterapiu urcite potrebujete, ty nabrat sebaucty, sily a nadeje, on sa naucit sebakontrole a docenit tvoje hodnoty v jeho zivote.
Drzim Ti palce, akokolvek sa rozhodnes, bude dobre, len akutne treba nieco zmenit, uz ste spolu dlho a stary si ta prestal vazit ☹
@maria1989 nebola to je pravda. Ale aj keby som bola, tak pri mojej povahe kedy si nedám ja po hlave skákať , by to do takéhoto konca u mňa nedošlo. To zas poznám samú seba. Ja priznávam že ženy su rozne, pochádzaju z rôzneho prostredia, sú dominantné až po absolútne submisívne , ale každá jedna by mala mať úctu k sebe samej .
Či je žena dominantná alebo submisívna, vždy by mala mať nastavené hranice, ktoré by ten druhý partner nemal prekročiť, lebo to už nesúvisí s poddajnosťou voči druhému partnerovi ale so stratou akejkolvek sebaúcty.
" Každý si k tebe dovolí len toľko koľko mu dovolíš ty " Tvoje hranice končia tam kde začínaju hranice druhých .
Vytesať do kameňa a 100 krát denne opakovať.
Dakujem vam za nazory. Viem a priznavam svoju chybu, ze som bola ticho. Ale mam ostat vo vztahu v ktorom su deti aj ked uz necitim to co predtym? Necitim k nemu nic! Ani lasku ani nenavist. On sa chce zmenit a ja som rozhodnuta! Chcem byt štastna, a spokojna aj keby to znamenalo ostat sama
@alienka37 teraz už keď si sa konečne odvážila a rozhodla to riešiť tak neustúp. Deti toto všetko už vnímajú. Bude aj pre nich lepšie, keď sa rozvediete. Budeš mať kľud, ticho a hlavne ťa nebude nikto urážať a ponižovať. JA s mojimi nervami by som mu za to dala takú po papuli, že by si hneď uvedomil ako sa má správať... Držím ti palce, aby všetko dobre dopadlo, inak keď ho už ani nelúbiš čo je pochopiteľné, tak nemáš čo váhať...
@alienka37 ja by som to na tvojom mieste skúsila, vzťah sa dá oživit a zachovať ale musia chcieť obaja a obaja na sebe pracovať. Preto radím toho psychoterapeuta a nie manželsku poradňu . Už len to že manžel je ochotný íst do manželskej poradne je dobrým signálom , pretože mnoho mužov nechce o tom ani len počuť, takže to naozaj vyzerá že sa zľakol a určitým spôsobom precitol.
@alienka37 Obaja ste to dovrzali - on tým ako sa k tebe správal a ty tým, že si 5 rokov bola ticho ako voš pod chrastou. Tým, že si to neriešila, ale pekne zametala pod koberec, si situáciu len nechala dorásť až do týchto rozmerov, keď sa s tým už nedá takmer nič robiť. Ani sa nečudujem, že je on prekvapený - pre neho je to nová situácia, veď ty si celý ten čas kamuflovala skutočný stav vášho vzťahu "aby bol pokoj" - to je osudná chyba. Keď sa partneri nerozprávajú, je to začiatok konca alebo ako sa vraví "nemému ani vlastná mater nerozumie". Ženy si často myslia, že sa muži dovtípia, ale tak to u chlapov nefunguje - oni potrebujú jasné informácie, čo a ako treba spraviť, prečo sa mi nepáči ako sa správa a ako si to predstavujem.....také tie nejasné signály o tom, že mi niečo vadí, resp. že ma niečim zranil zaberajú len u pár % mužov (to sú tí vnímavejší, ženskejšie nastavení,... 🙂 ).
U vás je to zlé v tom, že keby si si nenechala srať na hlavu dlhých 5 rokov, dnes ste mohli byť už niekde inde....buď by ste boli vyrovnaný pár so spokojnými deťmi alebo by ste už boli od seba a zbytočne nestrácali čas vo vzťahu, ktorý nemal takú kvalitu, aby ustál zložitejšie situácie a najmä, aby sa partneri vedeli porozprávať o všetkom od srdca.
@denkaajejdeti mas pravdu! Berie na seba zodpovednost za to ze som bola ticho. Ale uz neverim a nevladzem verit. A najhorsie je ze ani sama sebe! ☹
Po tomto mu davat este sancu ? ved to akoby by si mu dala rovno do pistole dalsi naboj aby si mohol znova do teba strelit, tych 5% zvysnych ta bude stale drzat, darmo je tam 95% ked tie zvysne su len ako kotva....
@alienka37 Ja by som na tvojom mieste paradoxne riešila samú seba a až potom vzťah.
Nájdi si dobrého psychológa a uvoľni to napätie, ktoré v sebe máš - ty sa musíš znova nájsť a získať stratenú sebaúctu a vieru vo vlastné sily, aby si mohla urobiť správne rozhodnutie čo ďalej s vašim vzťahom....
Spravila si dobre, že si to všetko dala na papier a manžel tak konečne vie, čo si myslíš a cítiš, ako ti ubližoval svojim arogantným správaním, ktoré si mu v tichosti tolerovala - si prinajmenšom "spolupáchateľ" 😉 . Nechcem sa ho zastávať, ale je to tak.
Až keď budeš vedieť kto si, rozhodni sa, či chceš, aby ešte bolo nejaké "my" rodina.
Pre mňa by bolo dôležité aj to ako to vnímajú deti (sú už dosť veľké) a aký majú vzťah so svojim otcom.
Keďže manžel už vie na čom je, neustúp zo svojej pozície - už žiadne urážky z jeho strany netoleruj, pretože teraz už vie ako ťa tým zraňuje - dala si mu predsa jasnú informáciu. Pracuj na sebe - najmä na svojej duši, mysli, ale nezanedbaj ani telo a vizáž 😉 - je čas na veľkú zmenu - prišla jar, treba do života vpustiť čerstvý vzduch 😉 .
Držím ti palce.
Denisa
@denkaajejdeti chcem riesit samu seba a to odchodom! Ja proste nemozem sats nim ani bavit. To ze by sa mal zmenit si uvedomil a ja som zistila ze sa tak moc snazi byt mili a dobry az mi to lezenie do zadku ide na nervy. Proste mi vadi aj to ze sa nieco opyta.
A dodavam, ist ku kolegini cez volno / lebo robim na smeny/ tak nehrozi. Ist len tak niekam sama? Nehrozi! Na kavu do mesta? Nehrozi! Nechcem si pytat povolenie. Proste ist
Urcite si vo velmi tazkej situacii, ale zaroven aj pevne rozhodnuta. Zit nadalej vo vztahum, ktory ti uz roky nic nedava musi byt poriadne frustrujuce. Nemyslim si, ze by sa partner dokazal zmenit a keby aj hej, tak urcite zostalo v tebe tak otupno, ze by si uz k nemu nedokazala nic citit. Treba zacat od znova, dobre si premysliet vstetko pre a proti /financnu situaciu a tak/. Deti urcite uz dlhsie citia, ze nie si stastna a musi ich to trapit.
Treba zacat zit, uzivat si kavicky s kamoskami, slobodu, netrapit sa cely zivot. Kazda robime chyby a to, ze si bola v takomto vztahu roky je u zien bezne. Teraz sa treba nastartovat. Drzim palce a mozno casom stretnes niekoho, kto ti cele tie roky otupna vynahradi 😉
@alienka37 Zúfalé ženy robia zúfalé veci..... 😉 .
Ty si sa rozhodla ešte predtým ako si sem vôbec prvý krát napísala - nehľadala si radu či iný pohľad na vec. Potrebovala si to len dať zo seba verejne von.
Je to tvoj život a ty ho musíš žiť. Ja som rada, že žijem ten svoj a neurobila som takú chybu ako ty.
Prajem ti veľa síl a dôvodov na úsmev teraz i v budúcnosti.
Denisa
@alienka37 ano skusiť, ale skusit ako uplne niekto iný , tvoj manžel dostane inu ženu, sebavedomu a vedomu si vlastnej hodnoty. To čo je ako pýtať si dovolenie niekam ísť, no to by môj manžel teda neprežil keby mi niečo takéto akože "zakázal ". Ja oznamujem ( samozrejme so zretelom na rodinnu situáciu ). idem ku kamoške na kávu , idem s kamoškou na kávu , idem s detmi do mesta....
Odporúčam ti to skúsit preto, pretože si podľa mňa hlavnú chybu urobila ty , tvoj manžel ťažil len a len zo situácie ktoru si mu ponúkla. Sama si napísala že je medzi vami 11 ročný vekový rozdiel a mala si pred ním rešpekt - no len trocha nezdravý , taký rešpekt nepatrí medzi partnerov , dopustila si vzťah otec - dcéra.
V každom prípade rieš seba ako tu doporučila
@denkaajejdeti , seba daj dokopy a potom sa rozhodni , pretože podľa mňa nie si v rozpoložení kedy by si urobila správne rozhodnutie. Psyhoterapeut môže s vami pracovať po jednom a aj spoločne. Je to možno aj na rok práca. Nečakaj zázraky hneď, rozhodnutie prichádza postupne. Ja som na rozvod dozrievala 5 rokov , ale dnes môžem s kludným svedomím povedať že som urobila všetko preto ,aby to nejak fungovalo , môžem sa uplne e s kludným svedomím pozriet detom do očí.... a mohla som úplne kludne obrátit list vo svojm živote a začať s niekým iným .
@alienka37 citala som iba tvoj uvodny prispevok a hoci pises,ze si mu podla teba dala sanci dost,mam z toho pocit,ze narovinu si to naozaj dala len teraz na papier a dovtedy to boli len naznaky.my zeny fungujeme inak,vo vsetkom vidime vsetko a preto nam naznaky chapat problem nerobi,chlapom vsak treba vsetko narovinu.chapem,ze si z toho celeho dlhorocneho spravania uz ubita a znicena,tvrdis,ze uz aj pevne rozhodnuta,tak si sama musis podla mna v sebe urovnat,ci si schopna dat este muzovi sancu,ci na to ty mas,nezutekat pri jeho jednom,dvoch posmyknuti (taketo spravanie naozaj nezmenis zo dna na den,ved si si to nechala 12 rokov).ja som clovek,co je vyslovene proti rychlym rieseniam typu utekaj,rozved sa,preto na tvojom mieste,by som vyhladala odbornu pomoc,parovu terapiu,alebo minimalne si s muzom dohodla aspon raz do tyzdna spolocne sedenie v domacom prostredi s rozhovorom o tom,ako sa jemu dari zlepsovat svoje spravanie.
priznam sa,aj ja som mala velmi tazke obdobie,kedy som mala pocit,ze k muzovi nic necitim a nakoniec to tak nebolo.ako pisem,neutekam,ani vtedy som to v sebe ako prvoplanove riesenie nemala,zacali sme na sebe makat obaja a je to na dobrej ceste 🙂
kazdopadne drzim palce,nech sa rozhodnes uz akokolvek,vela sil prajem
Osobne si myslím, že si celkom pekný príklad psychicky týranej ženy a tvoj muž sa tiež chová "čítankovo" - roky sa mu nik nevzpiera, tak násilie pomaličky stúpa, nenápadne si dovoľuje viac a viac, najskôr sa pred deťmi drží, potom stráca zábrany,... cvak nastane, keď sa obeť rozhýbe a začne konať. Tvoje konanie a správanie by som nenazývala chybami, pretože je vo veľkej miere ovplyvnené strachom (našťastie ešte nie si v leveli strachu o holý život). Tvoj muž tiež potrebuje odbornú pomoc (aj keď vo väčšine prípadov to nadšenie pre zmenu skončí, len čo obeť znovu uverí, že ten druhý to tentoraz "myslí naozaj vážne")
Čo by som robila asi ja - našla by som si kvalitného terapeuta, kouča, psychiatra,...a začala dávať do poriadku svoju psychiku( potrebuješ to). Ak by som bola vnútorne rozhodnutá pre rozchod tak by som sa do toho dala (ja by som nemohla žiť v zlepenci bez lásky, slobody, úcty) - môj názor je, že naše prvotné rozhodnutia sú tie najlepšie, hoci ich najmenej počúvame 🙂. Mysli na to, že tvoje deti preberajú vaše vzory správania (a ak máš dcéru, tak je šanca, že si nájde podobne "čulého" partnera) a tie vaše momentálne asi nie sú príliš kóšer. Ak ja nebudem spokojný, vyrovnaný človek, ťažko také bude moje dieťa.
Veľa šťastia.
@alienka37 Pokial si sama rozhodnuta a nelubis ho - nie je o com. Duplom ak Ti vlastna pubertalna dcera povie, ze vidi, ze si nestastna. V tomto veku sa decka zaujimaju skor o seba nez o rodicov. A ano, mas pravdu - zmena by bola len docasu. Teraz vidi, ze moze o vsetko prist. Naslubuje hory doly, ak ostanes, bude mu jasne, ze to boli z Tvojej strany len vyhrazky a v podstate neodides nikdy a zase si moze dovolovat co xce. Clovek, ktory sa takto sprava ma nejaky realny problem. Mal by ho riesit. Nie s Tebou, ale s odbornikom. A Ty si zasluzis lepsi zivot.
Nevahaj a odid. Nevracaj sa. Mas dve krasne zdrave deti, ktore Ti urcite budu oporou (nie su slepe, urcite velmi dobre vedia, co sa za poslednych 5 rokov u vas dialo). Drzim palec.
@alienka37 a rozpravala si sa s detmi o rozvode? Ja by som to tiez este skusila..a manzela nastavila na to, ze si zvykne na situacie, kedy sa budes venovat iba sama sebe... a to su tie kavy, obchody, vylety, oddych, kedy chces byt sama alebo s kamoskami..
tu sancu by som mu dala. Ale iba jednu.. Ty sice pises, ze ich mal niekolko.., ale ja si myslim, ,ze nemal ani jednu.. ty si mu totiz ultimatum nedala.. ty si mu nikdy nepovedala, nebuchla päsťou do stola, ze takto sa so mnou rozpravat nebudes.. ty si bola ticho kvoli detom.. Deti ti idu do puberty.. podla mna dost blbe obdobie na rozvod..
@alienka37 Sama si si odpovedala. Ale ja by som na tvojom mieste pokračovala v tom rozhodnutí, ktoré si si už v hlave utvorila. Z vlastnej skúsenosti aj zo skúsenosti moje mamy viem, že taký chlap sa zmení horko-ťažko ak vôbec. Moja mama takéto výbuchy nálad zo strany otca v manželstve trpela 10 rokov a ešte pár rokov predtým než sa vôbec vzali. Až nakoniec sa chcela rozviesť. Už nehľadela ani tak na seba ako na mňa a môjho staršieho brata. Boli sme vtedy približne vo veku tvojich detí. Až vtedy si otec uvedomil akú chybu celé roky robil. Nervozny je dodnes, ale vidím na ňom zmenu, lenže už je dávno neskoro. Ďalšia skúsenosť je moja osobná. A to som veľmi mladé dievča a zažila som to 😒. Presne všetko čo opisuješ som do bodky zažívala a to som s ním bola len vo vzťahu, vo fáze chodenia. Za každým slovom a vetou som sa kontrolovala. Každú srandu som si musela premyslieť v hlave, aby že keď ju poviem, aby to zle nepochopil a už keď som bola v domnienke, že dobre tak to môžem interpretovať, aj to i s prepačením nasral. A to je mladý chalan a výbuchy zlosti ma dodnes, ja fakt neviem čo so svojou neurozou bude robiť ak bude mať 40, ale som rada, že som sa ho zbavila.
Je to forma psychickej šikany, ja neviem. Neostala by som s ním. Jedine čo ti môžem povedať je, že keď konečne som ostala slobodna a neskôr našla svojho súčasného, čo je kľudný ako baránok, tak som našla šťastie a zrazu som bola plná energie. Vtedy na mne rodina a mama nevidela nič iné len to aká som utrápená a stále som plakala. Ešte aj po nástupe na vysokú som mnoho krát na semináre prišla s červenými očami, tak ma deptal. Premysli si to, ale nemyslím si, že je správna voľba ostávať v takom vzťahu ak tvoja dcéra vidí a cíti, že sa trápiš 🙂
Prajem veľa síl a držím palce 😉
@alienka37 ta zmena bude len docasu ako sama hovoris,....kym nepominie to "halooo" teraz a potom sa zase vsetko vrati,....za 12 rokov sa nespamätal a teraz ide sekat dobrotu???never tomu,....ak si rozhodnuta tak chod za svojim a nepopust,lebo budes zase tam kde si bola,...deti mas uz velke a ked ti uz dcera povedala,ze sa trapis a neni si stastna atrk to je uz dovod na zmenu,.....poradna si myslim,ze nic neporiesi iba oddiali na trosku,....ako sa hovori,ze stareho psa novym kuskom nenaucis,...