Som nervózna a podráždená matka

zacni pracovat na svojich emociach, pomenovala si problem, vies kde to je - uz len sa to naucit spracovavat, na nete je vela dostupnych navodov od odbornikov psychologov, ako pracovat s emociami, ked citis, ze uz to ide na teba a vybuchnes - pokojne nahlas pomenuj co sa vtedy s tebou deje.. mas osvojene nespravne vzorce spravania a zvladania emocii (ako vacsina dospelych, kedze sme sa to nenaucili ako deti ;) )... rozdiel medzi dospelym a detmi je ten, ze deti este nevedia regulovat emocie (to sa dotvara az v cca 20.roku zivota 🙂 .. Ak vybuchnes a mrzi ta to - ospravedln sa dcere - zlatko prepac, mala bola nahnevana, vybuchla som, viem ze to nie je spravne, pokusim sa zlepsit/zmiernit atd. - tym zaroven ucis dceru ze je dolezite pomenovavat emocie, vediet sa ospravedlnit a pod, to ze si poplaces ulavis sebe, ale dcerka nevie ze ta to mrzi - treba to jej povedat 🙂 .. Ja som byvala (a sem tam som tiez vybusna) - ale pracujem na tom, viem, ze ked som unavena, tak som podrazdenejsia a pod. Opisujes situacie ktore robia deti bezne a vsetkym a hlavne zakon schvalnosti, ked potrebujes nieco dolezite riesit :D dcerka citila tvoju nervozitu, mohla sa preniest na nu a kedze je male dieta nervozne - nevie sa z toho dostat, nevie vypustit tie emocie (ani ty vlastne) a zacne robit naprotiven, zle, prip. nejake prejavy kedy ta "nastartuje" ty jej plesknes po plienke - ona sa rozplace (vypusti tie emocie konecne) a je potom pokoj a zapsí, pretoze je aj ona upokojena, zbavila sa tej ťažoby a takto sa to opakuje 🙂

V noci som sa nevyspala ,mala ma budila, stále potrebuje moj dotyk, držať za ruku.. rano sme mali nehodu ,precikala nasu manželsku posteľ takže hned práca a a pranie.. od rana som bola dosť odporná a je mi z toho strašne. Je to úžasné dievčatko a nezaslúži si takéto správanie. A bojim sa ze ake bude druhé babatko ked som takáto nervna, keďže to cíti..ci nebude nervózne aj ono 😔 existuje nieco na ukludnenie alebo som stratený prípad?

Mas taku povahu...ja tiez..vybuchnem aj za blbost, moj muz by vedel rozpravat :D pri malom sa snazim viac kontrolovat, lebo ved je to dieta, vela veci nechape este...tiez ma 2r3m...tiez sa obcas neudrzim a zvysim hlas...potom je mi to luto, nie raz sme spolu s malym plakali, lebo ja som zakricala a potom sa sama rozrevala, pretoze som mohla reagovat jemnejsie...treba len pracovat na vlastnych emociach, ja chapem ako sa citis, lebo som na tom podobne...mat male dieta to je pre nasu povahu ako skuska trpezlivosti fakt :D nie si zla matka urcite, mas inu hranicu vybusnosti...pises, ze raz-2x za mesiac...to sa mozno aj kludnejsej povahe stane tolko...zaklad je sa trochu krotit a nevybijat si to na dietati....moj nazor 🙂

Píšeš, že mala je dobrucka jasné, že každý vybuchne, ale dávaj na to pozor nevieš aké bude dieťa možno presný opak a vybuchnes každý deň.
Podľa mňa je chyba ako píšeš, že máš rada, keď idú veci podľa plánu a, keď to nejde si výbušná.Je ťažké sa učiť kľudu a pokoju tiež mávam cholerickejsie obdobia😭ale nie voči dieťaťu u nás to schyta muz

@majah212 ďakujem velmi ! Vyskúšam tieto slovné formulky, hned ako sa zobudí... A vždy ked sa stane taka situácia. Ja sa aj snažím jej vždy vysvetliť ze ma to mrzí a ospravedlňujem sa ale viem ze je to onicom. Velmi chcem na tomto pracovať, vzdy som chcela byť dobrá mama.. neviem prečo som takáto , neznášam sa za to.
Ďakujem vam baby, ano som výbušná od puberty, hrozná povaha,ale materstvo ma trosku skrotilo, no vidim ze nie dostatočne. Su chvíle kedy zrázu príde amok , akoby som bola nejaka schizofrénicka,ze viem ze robim zle ale neviem to ovládnuť. Musim stým čosi sakra robiť, mam neskutočne výčitky.

Mozes mat korene problemu vo vlastnom detstve. Treba sa pozriet dozadu a vyriesit seba. Sme predsa dospeli a mame dary ti deti, ktorych sprevadzame LEN. Nie ovladame, terorizujeme a budu dospele sroty. Regresna terapia by v tom pomona, vyresit minulost.
Mala som to aj ja v sebe ale zmenila som sa po vyrieseni svojho JA. Druhe dieta to este vyostri u Teba, mierne sedativa by pomohly a otvorili by dvere do tvojho vnutroneho JA. Vyhladaj pomoc aby sa deti naozaj tesili z jemnej a stabilnej mamicky.

A presne som dnes myslela na to ze amen tma ak druhé babo bude náročné, to asi zosaliem ak sa nedám dokopy čo najskôr.

si dobra mama, pretoze si uvedomujes veci, ktoré chces zmeniť a vnímas svoje dieta/deti ako citiace bytosti, ktore nie su len "deti" ale male osobnosti 🙂 drzim palce, je to narocna cesta plna sebapremeny a sebaovladania 🙂

@alexandra2010 nepamätám si aki boli boli rodičia ked som bola malá, tato ma casto kritizoval v puberte a aj detstve a bol taky ze muselo byt po jeho.. možno som taka aj ja..no to nechcem, úprimne nikdy nechcem byt v tomto ako on. Neskôr som trpela poruchou príjmu potravy dlhorokov.. takže asi cosi na tom bude...Ta terapia je na akej báz?, mala by som teda vyhľadať psychológa myslíš?

Asi si tou poruchou príjmu riešila tu jeho kritickost.
Pozri nie si na tom zle, lebo Tá to trápi.nevyspatost, tehotenstvo, návšteva určite chces mať všetko tiptop zvolni trocha😉

Ďakujem vám, je mi zas len do plaču 😔neviem sa dočkať ked sa mala zobudí a vyobijmam ju 😔

Dali ste mi nádej ze niesom az taka hnusoba ako sa vnímam chvilami a trosku ma ukludnili 🧡 Musim vela na sebe pracovať zrejme,len prísť na to co je účinné..lebo rátať do desať nezaberá 😒

najprv psychologa podla mna. Regresna terapie z teba vytiahne minulost a stare nevyresene boje s rodicmi a so sebou. Neviem ale ako presne to je. Mozno typ hypnozy to je. Dost si uz teraz o sebe prezradila..tam je koren problemu. Regresna pomoze odpustit minulosti, nevratit sa tam a uzavret ako staru kapitolu.

Nebuď na seba prísna. Robíme najlepšie, ako vieme, všetky si v sebe z detstva nesieme veci, ktoré nám v najnevhodnejšiu chvíľu vyskočia von. Dbaj aj na vlastný relax, dopraj si občas, čo ťa baví, budeš mať viac energie pre dcérku. Pre dieťa je dobré aj to, ze vidí, že je normálne aj sa rozčúliť, a je normálne priznať chybu a ospravedlniť sa. Toto sa tiež potrebuje naučiť. Každá mama je občas vyčerpaná, skús magnézium, nejakú záľubu, byť chvíľku sama...

Ja som toto tiež takto mala. Ale deti ma naučili svätej trpezlivosti. Uvedomila som si, že keď som pokojná, sú aj ony pokojne a zlaté. Akonáhle začnem byť nervózna, začnú sa správat ako besne psy, čo ma len viac vytoči. Proste si cholerik ako ja, ale to nie je nadávka. Cholerici majú veľa tvorivej energie, sú to oni, kto začnú plány realizovať, kto získa pre myšlienku aj ďalších zástancov. Podľa mňa sme dobre mamy. Len musíme tie demony v sebe zvládnuť a skrotiť.

Vyhýbaj sa situáciám, kde sa cítiš preťažena. Napríklad návštevy, vnútorný imperatív typu MUSÍM upratať, MUSÍM urobiť koláč. MUSÍM odpovedať na tento mail. Moja učiteľka hovorila "nič nemusíš, musíš len zomrieť" 😁

Maj sa rada a ver tomu, že si dobrá mama a robíš to, čo je v tvojich silách. Bude to lepšie.

Keď sa ti na jazyk tlačí nadávka, škaredé slovo, zastav sa a dýchaj. Dvakrát rozmýšľaj, potom hovor. Pre dieťa si ty celý svet a tvoje slová ho zrania.

Využi pomoc manžela alebo rodiny, nech ti doprajú chvíľku kľudu na dobitie bateriek. Komunikuj s kamarátkami, príď na iné myšlienky.

Rob to, čo ťa baví, popri dieťati. Rada spievas? Spievaj detské pesničky. Tancuj na ne. Kresli si s dieťaťom, sadni si s ním do pieskoviska. Odreaguj sa.

Zvyš zdravý príjem cukru, napríklad susene ovocie, dbaj na to, aby si bola vždy najedená a vyspana. Nasad medovkový čaj, prípadne čaj Nervy a stres.

Inak, aj mňa vytáča, keď dieťa nechce zaspať. Ale pri druhej dcére už som viac uvoľnená. Zavriem oči, myslím na niečo pekné, ak treba, zaspim s ňou

Ja mam 2 rocnu a mam to podobne, akurat ze nenadavam a po plienke fakt len vynimocne. Minule mi povedala "mamka nekric na mna". Vtedy som si zacala uvedomovat, ze kricim casto. Zacinam sa uz viac kontrolovat,ale niekedy to nejde. A je to presne tak ze ked nieco nieje tak ako chcem jak, tak to vo mne vygraduje a kricim. Potom mam vycitky

Ahoj, tiež som taká ako ty, že raz za čas vybuchnem. Mne na odbúranie stresu pomôže silné objatie dieťaťa. Malej poviem pod sa polubit a to nás trošku harmonizuje obe a ona je potom kludnejsia a ja sa tiež pri jej objatí skľudnim a potom to už ide ľahšie. Už si zvykla keď je nervózna že sa ide ľúbiť, prípadne ak zlosti alebo je smutná. Všetko riešime objatiami. Nehovorím že nevybuchnem aj ja ešte, ale je toho menej než predtým. 😂

Ja som byvala nervozna z vyčerpania, z únavy. A z toho neustaleho stereotypu okolo dietata. Potrebovala by si trochu vypnut (ist von s kamoskami na kavu, poriadne sa vyspat par dni, cielene oddychovat). A vela mineralov vitaminov. Mne pomohlo najviac D-cko (uzivala som 4000 jednotiek denne), magnezium a zelezo. Ked mi maly nechcel zaspat, bola som fakt jedovita. Lebo som mala naplanovanu kavu, par mailov a oddych. Potom som "skolabovala", telo mi dalo jasne najavo, ze takto nie. Tak som sa nutila chodit s nim spat, niektore povinnosti zrusit. A hlavne sa snazim menej planovat. Lebo najviac ma vytacalo, ked to neslo podla mojho planu. Mozno by bolo fajn, keby si si skusila najst nejake strazenie pre dcerku aspon 2x do tyzdna na par hodin. Ked sa ti narodi druhe, nebudes mat vobec cas zase na seba a na poradne vyspatie sa. Tak skus co najviac zrelaxovat do porodu. Drzim palce. Nie zla matka, len unavena.

Skús pozrieť webinar nevychová. Sú aj na fb, určite ťa to posunie ďalej, robia videa aj zadarmo pre rodičov ohľadom výchovy a co zmeniť vo výchove.

Na chvíľkovy záchvat nervov na dieťa mne pomohlo normálne odísť na chvíľku preč, do inej miestnosti a tam si aj zakričať, aj po nadávať... Nie jej priamo, ale len tak vzduchu.. Zas lepšie byť autentický ako to dusiť v sebe a potom vybuchnúť ako tlakový hrniec

Ale to nerieši príčinu, to je len následok. Za tvoju podráždenosť a vybusnost častokrat môže únava, vyčerpanosť a materský perfekcionizmus (musí byť uvarené, musí mať dieťa domácu stravu, musí späť vtedy a vtedy...)

V prvom rade treba myslieť na seba, aby si mala aspoň chvíľku 20 - 30 min denne ticha, kľudu pre seba (a myslím tým naozaj relax, žiadne varenie upratovanie). Aby si si v noci poriadne oddychla, vyspala sa.
Dat na úplne prvé miesto seba, až potom deti. Lebo šťastná pokojná mama = šťastné pokojne dieťa.
Keď ta dieťa celú noc budí lebo potrebuje drzkat ručičku... Prečo obetujes svoj spánok nejakému detskému rozmaru? S novorodencom je normálne ze sa nevyspis, pri 2,5 ročnom je to už len tvoja hlúposť. A potom na to doplatí malá, lebo si na ňu zla a nervózna celý deň. Namiesto ručičky môže stiskat plysaka, to sa dá nahradit, ty nie, ty potrebuješ byť pre tie deti k dispozícii, oddýchnuta a dobre naladena

V prvom rade zabudni na dokonalosť a plány ! 😂 moja ide mat tri ale začínam odpočítavať týždne kedy konečne pôjde do škôlky🙏🏻 Ty píšeš že máš zlate kľudne dievčatko... ja mám úplný opak všade jej je plno, všade je stredobodom pozornosti, neobsedi, robí naschvaly, vreští stále za všetko🙈 a tiež ako ty mám občas dni kedy to zvládam v klude a mám dni kedy by som ju najradšej rozdrapila

Tiež odporúčam regresnú terapiu, keď pomýšľaš nad psychológom, ale skôr mám pocit, že si na seba prísna. Je úplne normálne že máš také záchvaty zlosti, to je nenormálne ťažká robota nespať poriadne v noci, potom sa starať nonstop o malé dieťa, odkladať svoje potreby, obetovať sa, nehovoriac o ďalšom dieťati na ceste... Podľa mňa len zmieriť sama so sebou, nevyčítať si, zvyknúť si, obdobie vzdoru už začalo? No... Ale ak máš pocit niečoho na duši, tak skús riešiť.

no ak v tomto Tvojom chovaní budeš pokračovať, tú traumu ako píšeš, mať bude, rodicovstvo je viac v poslednej dobe o vychove rodica ako dietata, dieta sa bude neskor spravat tak isto ako Ty teraz k nemu, preco jej musis za kazdu blbost skaredo vynadat? Má len 2,5 roka, budujete si citovú väzbu. A co bude ked pribudne súrodenec? Zameraj sa na rodicovstvo a starostlivost o dieta, to je prednejsie ako Tvoje navstevy a plány. Nic neni dolezitejsie teraz, ako aby si mala usmiate dieťa. Aj keď príde surodenec. To by si mala v sebe pohľadať odpovede, preco sa takto chováš, je to o Tebe, je to len malé dieťa, naozaj potrebuje Tvoju lásku a pochopenie, aby mala u Teba oázu pokoja v živote, nie krik, nadávky. Musis asi plánovať dopredu tak, aby nedochadzalo k tomu, co Ta rozculuje, a ze nejde spat..no neni na baterky. Ked mas v sebe nervozitu a hnev ze az prerasta do zurivosti..smer odbornici. Skús tuto knihu, verím, že Ti pomôže. https://www.martinus.sk/?uItem=818625

Podla mna si uplne normalna mama. Osobne nepoznam ani jednu, ktora by obcas nevybuchla. Jedine by som si odpustila to bitie po plienke. Ja som dost trzpezlivy clovek a dokola dokokecka vysvetlujem, prosim, alebo prisnejsie napominam, ale su dni, kedy aj za beznej situacie, pri ktorej by som inokedy zareagovala normalne uz vybuchnem. Lebo nie sme stroje, lebo mame v hlave aj ine veci a ine starosti, hormony z cyklu, z tehotenstva,...Napr. ked je s otvorenou pusou a mlaska. 🤯🤯😡 ide ma slahnut, ale 10 krat jej poviem, nech pekne papa. A potom raz za mesiac zvresknem, az sa seba zlaknem, ci nevie normalne jest.
Btw. milionkrat som tu na koni citala, ako baby zatvaraju okna, aby na ne susedia nezavolali socialku a pod., milion zartikov okolo tohto, ale v tejto diskusii sa stretli asi len tie, ktore v zivote nezvysili hlas.

Daj si do poriadku priority. Čo ti je dôležitejšie, čisté plachty/matrac alebo vzťah s dieťaťom?
Áno, máš to z detstva, ale chces, aby toto tvoja dcéra robila svojim deťom, lebo to bude tiež v jej podvedomí?
Čím skôr na tomto zapracuj, lebo poviem ti, dve malé deti, to bude ešte náročnejšie na nervy, ktoré nie sú práve veľmi odolné.
Každému pomáha niečo iné. Mne pomáha, keď čítam knihy, kde sa dočítam, ako sa podpisujú naše zlyhania na deti. Vtedy mám motiváciu sa prekonávať, aj keď som napriklad sotva spala v noci. Nechcem moc mudrovat, lebo sama zlyham niekedy. Ale fyzické tresty to je moc, to si radšej "zviaz ruky". Aj ten nápad, že musí poslúchať je trochu ako z minulej generácie vo východnom bloku. Musíte sa dohodnúť, naviesť ju na správne a nie slepé posluchanie. Chces z nej submisivnu ženu, na ktorej sa neskôr vyvrsia nejakí predátori spolužiaci (šikana)? Alebo neskôr nejakí muži, čo tiež budú musieť mať na vrch? Alebo z nej chces silnú ženu?
Kľudne skús aj tu psychoterapiu, pusti sa do riešenia na všetkých poliach, čo ti napadnú a čo tu nájdeš. Držím palce

Ešte jedna vec. Ide tu o zodpovednosť. Naše zlyhania sa nedajú ospravedlniť správaním sa deťmi. Náš emocialny stav nemôže závisieť od deti, ktoré sa ešte nevedia regulovať. My sme tu na to, aby sme ich naučili ovládať sa a naučíme ich to najlepšie tak, že ideme príkladom a ukážeme stabilitu, nie labilitu... Toľko teória, môj cieľ je k tomu sa čo najviac priblížiť a moja stratégia #1 je držať seba v psychickej pohode, obklopiť sa ľuďmi, čo ma ťahajú hore a nie dole, nájsť si čas na veci, čo mi robia radosť, kvalitné jedlo, pohyb, joga, nejaké dychové cvičenia/meditácia ... Ide aj o to vedieť, kedy človek zlyhava, ktoré faktory na teba pôsobia stresovo a tým sa vyhýbať. Je to nedostatok spánku, finančné problémy, problémy vo vzťahu, hocičo, to si treba poriešiť, proste držať sa v tej pohode, situáciach, ktoré sú nám príjemné a v ktorých sa cítime bezpečne

@bluka2 veli mudre. My sme zrkadlom. Mne stacilo na to mysiet, ze odkuka odomna a bude sa takisto spravat. A hned som sa ovladla.

Opis teba sedi na 200% aj na mna. Som absolutny cholerik s minimalnou zapalnou snurou. Maly ma 2r aj 3m a situacie, ako opisujes, su u nas urcite castejsie, ako 2-3x do mesiaca, skor na dennej baze. A pravidelne, ked maly vecer zaspi, placem vecer v posteli, lebo svoje spravanie sice nepovazujem za spravne, ale nie som schopna ho v tom okamihu korigovat. Ale snazim sa zo vsetkych sil. Uvedomujem si to, ako sa niekedy nevhodne a neprimerane situacii a okolnostiam spravam. Teraz mam partyzdnove druhe dieta a verim, ze tieto vzorce spravania uz nebudu dominovat (s cim opat prichadza brutalne obvinovanie sa, ze pri malej budem "ta lepsia mana", pricom pri malom som to nedokazala a on tym trpi/trpel). Pre mna je toto uvedomenie tazke, snazim sa byt tou najlepsou mamou, ale tato moja povaha ma v tom stale zraza na kolena.
PS: moja mama, ucitelka, vzdy vyzadovala vsetko na 4345%, od malickeho mala a ja som sa zaprisahala, ze budem ina ... zial, opakujem rovnake vzorce, aj ked nechcem. Ale velmi sa snazim. Len niekedy mi to nejde a povazujem sa vtedy samu seba za najhorsiu mamu na svete 😕

Skús si pozrieť Nevychovu, je tam veľa poučného a hlavne si nič nevycitaj, máj so sebou súcit a skús na sebe zapracovať. Malej sa kľudne pekne ospravedlň, určite je to lepšie ako nepovedať nič. Môžeš kuknúť aj videá od Katky Runa, prípadne sa prihlásiť na jej kurz o materstve, je super. Pomôže ti aj keď sa narodí druhý drobec. Držím palce.