moj problem je asi vhodny do ruk psychologa ale verim ze mamicky mi poradia rovnako dobre aj bez titulu....v skratke ide o to ze nezvladam svoje deti.mam dve dcerky 5 rocnu a 2,5 rocnu.neviem co sa deje.som velmi nervozna stale na ne kricim.viem ze su to male deti a ze su zive a spekulantky ale niekedy je toho uz cez hlavu. su to take tvrdohlave deticky.kazda mama to pozna ked jej prasknu nervy..nebijem ich ale niekedy mam taky amok ze sa zavrem do izby a tam sa vyplacem.potom mi je to luto...lebo som stastna ze mam dve zdrave deticky....chcem byt dobra mama usmiata vesela...najviac ma mrzi ze deti to niekedy napodobnuju.kricia vrestia a ta mladsia je velky nervak.muz mi povedal ze z nich robim “psychopatov“ ze kvoli mne su take srdite a ja tomu uz aj verim.a ja mam niekedy pocit ze by im bolo lepsie bezo mna.rotmyslala som uz aj o nejakych liekoh na ukludnenie ze by ma vsetko hned nevytocilo....ja uz neviem.z rodiny mi nikto nepomoze vraj si to nemam vsimat a tak ale hodinku dve vie byt kazdy pokojny...dakujem
@katwenka Ahoj, nie je to nic neobvykle. Taketo pocity ma vela zien, nie je sranda byt doma tak dlho s jednym dietatom, nieto este s dvoma. Si stastna v zivote? Mate fungujuce manzelstvo? lebo aj dlhodoba frustracia moze sposobovat to ze si podrazdena, nervozna. Ja to poznam aj podla seba. Ak som unavena, riesime finnacie a manzel si hladi len svojho, necitim sa stastna a stale v jednom kole, tiez som nervozna a kricim a celkovo bez energie. Treba si uvedomit samu seba, co chcem, po com tuzim a nebyt ticho, ale ozvat sa a zmenit to. treba na sebe pracovat.
@katwenka a preco nie su v skolke a ty v praci? 😕
Ja sa citim podobne niekedy, ako uvrieskana nervozna matka, s rozdielom, ze moje deti maju necele 3 roky a 11 mesiacov. v tvojom pripade by som to riesila odchodom do prace. Ja riesim popri detoch vzdelavanie - jazykovy kurz a cvicim - na odventilovanie, a cim su decka starsie, tym to chcem zintenzivnit, aby mi z toho doma neruplo.
@katwenka Aj ked ti to tu budu navrhovat - dat baby do skolky a teba do prace nie je riesenie, je to utek od problemu. Nis sa nevyriesi, len poposuva.
Mne osobne velmi pomohlo take zvnutornenie, uvedomenie si toho, ze deti su nasim obrazom. Ze to, ake su nie je ich vina, ze je to len reflexia na nase spravanie. Ze to ake su je na nas a ze ak chcem zmenit ich spravanie, musim zmenit svoje. Ze ako riesime veci my, tak to preberaju do svojich vzorcov ony. A ze ked zmenime seba, chvilu trva, kym si tu zmenu spracuju a prijmu ony.
Deti treba davat od seba prec vtedy, ked je vsetko v pohode a vyrovnane, inak to beru ako "odlozenie". Najpr si urobte poriadok vo vztahoch a potom rieste skolky.
A davaj si pozor na naplnenie svojich potrieb - spanok, strava. Radsej sa vzdaj vecer telky, upratovania a vyspi sa. Nechaj aj deti trochu pockat a v pokoji sa najedz sa. Robi to vela.
@hanka_april 2.5 rocnu vezmu do skolky? 😕
@katwenka tiez si myslim, ze 5 rocna moze byt uz v skolke. A netreba hned lieky na ukludnenie, ale vitaminy, mineraly, magnezium ano. Ked je niekto vycerpany, vyhorety, tak sa to musi nejak prejavit. Vies ani auto nejde s prazdnou nadrzou. Ked si vycerpana, teda vycerpala si zasoby, treba natankovat. Starat sa o seba, chodit von, ked si ty v pohode, inac riesis aj problemy s detmi.
@sissmiss ked ma hygienicke navyky vsade, kde je miesto 🙂
@hanka_april aha, takze ak nema hyg.navyky a nie je miesto tak nie. Takze len malickost...
@sissmiss tak potom su jasle, ked nema este hygienicke navyky a ked nie je miesto v mieste kde byva, niekde urcite bude (v mieste zamestnania, v inej dedine).....
Ahoj,ja som častokrát v tej istej situácii,ako ty! Moja dcéra má 6 rokov a syn 2,5roka.Niekedy sa pekne spolu zahrajú,ale väčšinou sa iba vadia,hnevajú sa,čo ma samozrejme veľmi trápi.(podľa mňa to robí aj vekový rozdiel) Ked sa malá zahrá sama v izbe,ide tam malý,bere jej hračky,ceruzky,malá sa potom nahnevá.A je to aj naopak,ked sa malý zahrá,ide tam dcéra,a ona ho otravuje,a už je zas oheň na streche ☹ Niekedy sa necítim ako matka,ale ako rozhodca,a som z toho smutná,ani ja ich nechcem biť,nakričím a potom príde plač a výčitky svedomia..presne ako píšeš ☹ ....Momentálne je malá doma,je chorá,malý nastupuje do škôlky až v septembri.Dúfam,že časom to bude lepšie,ked trošku aj malý podrastie.Inak ak sú zvlášť,dá sa snimi(napr.ked je malá v škôlke,malý je iba so mnou doma,tak je celkom iný,zlatý,milučký...a je tak aj s dcérkou) akonáhle sú spolu,tak konec 🤐 ..Ani ja si od nich neviem oddýchnuť,obe babky ešte pracujú,a pravdu povediac,ani veľmi ich nemusia,práve kvôli tomu,ako sa niekedy správajú 😖 Občas ich manžel zoberia preč,ale vtedy väčšinou len upracem čo môžem,ale aj to je niečo 😀 ...
Nic nezvycajne.... vydrz!!!! Ja mam 5,5 a 2,5 roc synov. Bud rada, ze mas dievcata.... ver mi.... ak uz rozmyslas o pomoci, tak psychologa, nie psychiatra.... toto nie je pripad prenho. Psycholog ti vsak lieky neda, len sa vyrozpravas, vyplaces pri cudzej osobe, ktora ta nebude sudit.... pomoze. Skus si v lekarni kupit persen- je na rastlinnej baze, neskodi.... a suhlasim s babami, 5 rocne dieta ma byt v skolke. Od septembra Ti pojde do skolky aj druhe dieta, to je pozitivum.... neboj, bude obdobie, ked ti este budu chybat.... ver mi.... tak hlavu hore a pozitvne mysli!!!!! 😉 😉 😉 ☹ 😉
@katwenka neodborna rada - chod k odbornikovi
kazdej z nas raz za cas prepne a navrieska aj tam kde by nemala.....raz za cas.....mozno raz za par mesiacov.....ak to je u teba caste, resp. neustale si nervozna, nervna -ries to, prenasas to na svoje deti!
mozno si len unavena - oddychni si
mozno ti chyba spravit si mamickovsky OFF - vypadni na par hodin niekam von - SAMA 🙂
mozno to chce doplnit obycajne vitaminy, mineraly, zmenit stravu
mozno su za tym uplne ine problemy, kt. si nechces pripustit - manzel, rodina, okolie, praca.....
mozno len skutocne potrebujes psychicky sa dat trosku do OK, s tym ti skutocne najlepsie pomoze psycholog ked mu dopodrobna porozpravas svoje problemy - usije ti namieru cvicenia ako so sebou pracovat, ako si zadelit denny rezim, ako sa naucit oddychovat, ako relaxovat atd atd atd.
s tvojim manzelom suhlasim - ked si na deti hnusna bez priciny - opakuju to - beru si z tohto spravania vzor do buducna.
neobvinuj sa, na kazdeho z nas to obcas vsetko dolahne - vies kde je chyba - uz len spra nieco pre to, aby si ju odstranila 🙂
dakujem za vsetky rady.takze mladsia ide do skolky od septembra starsia do skolky chodi ale bola stale chora tak je na doporucenie doktorky od novembra az do aprila doma.zijem s muzom-tretim dietatom....vztah je tfodku komplikovany....ja viem ze by mi pomohlo fitko,praca alebo len sa tak poprechadzat.ale on to nechape.vravi ze som mama a ze to prehanym(chlapi co su v praci a su as detmi dve hodinky pidvecer to nechapu)
ahoj. ja navrhujem jednoduche riesienie. Ak si nervozna sa mas pocit, ze nezvladas, Dopraj si psychicky oddych. Pohladaj si opatrovatelku. Ja pouzivam eopatrovatelka.sk. Je to tam bezpecne a lacne. Opatrovatelka chodi k nam domov pravidelne a ja ma cas si oddychnut, nacerpat novu energiu, zmenit prostredie. A prospeje to aj tvojim detom. uvidis.
ja len tak mimo tychto rad, skus si popri tom doplnit vitaminy a mineraly. minimalne B, C a magnezium. dobre spavas?
v prvom rade magneb6, neviem mozno je to blud, ale mne pomaha...neuzivat dlhodobo ale..!
a reset...aj hodka-dve poprechadzat len tak kade tade, po obchodoch-v klude bez vresku tresku deciek, alebo vyhodit muza z domu aj s dietatom a vykotit sa do vane, pred tv..ziadne upratovanie, varenie. alebo len tak cumiet z okna, do steny...hmmm..aka lahoda!
ano, lahko sa mi pise ked mam muza, ktory to akceptuje, ze aj ja som len clovek...pomoze aj mama, svokra, ked treba...
ak by mi nemal kto a som s malou nonstop sama fuuuu neviem..uz som asi zavreta 🙂
hlavu hore! a najst niekoho kto postrazi. najlepsie ked pride manzel z roboty, byt uz nachystana na chodbe a ,,dovi dopo,, - mam dost manzel moj, odchadzam na 2hodky, uzi si to. tak aby nestihol ani pipnut...ked sa inak neda. neviem, nepoznam ho ale zas neverim ak si s nim sadnes a povypravas sa, tak by nesuhlasil s nejakym tvojim volnom par hodiek do tyzdna...
V prvom rade musíš byť v pohode ty. Potom môžeš riešiť ďalšie veci...
@fidka79
@kafedame
zeny u nas rovnako, akurat ja mam dve mensie dvojicky a velka ma 6 rokov. 3 rocny rozdiel a niekedy je to uz na vrazdu. skusala som aj magnezium a ccko a musim povedat, poamaha na tu nervozitu, ale musim si pozhanat nesumive magnezko, lebo vraj z toho sa pribera a ja teraz povinne stepujem apson doma, lebo pri detoch nemam cas kam sa ani vytrepat. a u nas je to tak, ze nie sme doma, takze nemam ziadnu pomoc, ani babky, ani kamosky, nikoho, len sama denno denne s detmi. velka v skolke a male jedno poobedie v jasliach. a uz cakam na september ked sa zacne skolka pre mensie a pre velku skola. to budem aspon doobedia sama a budem moct konecne vylozit aj nohy a obcas si zobrat do ruk knizku a o tom, ze budem mat kus doma aj poriadok, ani nehovorim. len to vydrzat.
manzel by mi aj pomohol, ale je v robote od rana 6tej a najskor pirde domov az 16.30. ale vacsinou neskor.
@hanka_april nasa tak nastupila,ale po pol roku sme to nechali tak,proste nezvladla to,nonstop chora,dnes ma 4,5r a je to o inom....v tom veku maloktore dieta zdravotne zvlada skolku as rodic je s nim nonstop doma.poznam to
@katwenka urcite nejaka mena prostredia ti pomoze, ak si doma na materskej tak najst nejaku robotu aj na polovicny uvazok, lebo naozaj byt s dvomi malymi detmi zo sest rokov doma je cista psychiatria, potrebujes sa odreagovat a hlavne nebyt doma s detmi
a to co ti chlap vravi, ze robis s deti, tak mu pekne povedz, vies co tento vikend mam stretavku zo skoly, tak si s demti sam doma a dohodni sa s nejakou kamoskou a na cely vikend niekde vybehnite a som zvedava ako sa bude tvarit chlap po krasnom vikende s dceruskami, a nezabudni mu pripomenut, ze ty nechavas domacnost v uplnom poriadku, tak chces, aby to tak presne vyzeralo, ked prides domov, ze aj riadne vyupratuje, navari a este aj spravi detom krasny program, bez toho, aby hulakal po nich a robil z nich psychopatov
@katwenka Ahoj, som na tom podobne. Maminy vyššie sa snažia poradiť, ale kto nezažil nepochopí. Ja sa tiež kvôli tomu trápim, už som si myslela že nie som normálna, až pred pár dňami som zistila že je to syndróm vyhorenia a v podstate za svoj stav a správanie nemôžem. Chcem to riešiť s psychologičkou. Ja mám veľmi chápavého manžela ktorý ma veľmi podporuje a snaží sa nevyhadzovať mi nič na oči, aj keď môj samonasierací mechanizmus funguje na maximum a často vypením aj na neho.
Inak doma mám 3,5 a 1 ročných chlapcov, som vyše 4 rokov doma medzi štyrmi stenami (PN- rizikové tehotenstvo a potom 2 materské po sebe bez prestávky). Obaja sú veľmi aktívni, mladší aj riadny nervák, práskne sebou aj o zem. Len dnes- mladší vylial mlieko zo stola na koberec a stoličku, vysypal tanier s chlebíkom, dostal sa do šuflíka kam zatiaľ nechodil a vysypal všetky slamky na pitie, asi 10x povynášal všetok riad, pokrievky, sitka..., starší rozbil pohár, keď som bežala po vysávač na nabíjanie zistila som že sa s ním hrali a on sa nenabil, tak som bežala po veľký, povysávala črepy z celého bytu a potom som zistila že sa hrali aj s tým a nastavili mi najslabší výkon, tak som vysávala znova, potom som zistila že malý dočiahne až do polovice linky, odkiaľ zhodil na seba uvarenú výživku (našťastie už bola vychladnutá), to už som nemala ani silu kričať, aj som sa zľakla či sa nepopálil😳. No a plus bežné radosti bežného dňa ako popisujú maminy vyššie. A ešte pred chvíľou väčší vyspevoval z postele a mladší sa o chvíľu bude budiť a ja pobežím kojiť.... Som strašne vyčerpaná aj psychicky aj fyzicky. Starší chodí na doobedie do škôlky ale rýchlo dobehne svoju neprítomnosť doma a zasa mladší celé doobedie plače a chce byť na rukách a ja absolútne nič neurobím.
Vypnúť a odísť niekam, resetnúť sa je super nápad, ale môj manžel je celý deň v robote, sme tu úplne sami, najbližšia rodina 250 km, večer nemôžem mužovi nechať dve deti, máme problém všetko obhospodáriť spolu, aj tak keď sa v noci plazím do postele zostáva v byte totálny bordel, ja už večer nevládzem nič, len si sadnem k TV a tabletu a trochu vypnem ak sa dá (cez ten hodinový spev staršieho😊)
Ja mám niektoré štvrtky a piatky opatrovateľku, vtedy riešim lekárov alebo upratujem, žehlím, aspoň takto trošku vypnem, ale je to aj tak málo, nie je to voľný čas len pre mňa, to nestíham😔
Juj, som sa nejak rozpísala 😄, občas sa potrebujeme posťažovať. Držím palce všetkým mamičkám
Dávam link na pekný článok tu z koníka: http://www.silna-zena.cz/clanky/rodicovstvi_-de...
@maminecka2 super napisane🙂 predstav si, ze ja som uz doma skoro 7 rokov , 3 deti, co k tomu dodat? Teraz su od polovicky januara chore, +este tyzden prazdnin, 7 tyzdnov vsetci doma, chorí, 4x u doktora. Malo chodime von, jednak kvoli chorobe, jednak kvoli pocasiu. Vecer nie a nie zaspat, nie su unaveni, nemaju byt z coho. Akoze domace vazenie je oproti tomuto medlizat. 😒 Mala dedinka, nie je kam ist. Obchod, kostol, krcma. Relax? Ako pises, zapnem tablet a hladam kontakt so svetom, s ludmi, nakupy cez net, na bazari... Vypadnem z tohto blazninca aspon takto. Uz si vycitam, ze som od MK zavisla, precitam si pribehy, poradim ak viem, a poviem si jak sa ja mam fajn. 🙂 rano si dam Spektrum s Q10 a zase bude super den🙂 maj sa krásne 🙂
@katwenka Ahoj, ja Ti z vlastnej skúsenosti najviac odporúčam to, čo tu už bolo spomenuté: doplniť vitamíny, minerály... Hlavne vitamíny skupiny B a magnézium (horčík). Fakt to pomáha. Okrem toho snažiť sa čo možno najpresnejšie dodržiavať režim, ktorý si s deťmi stanovíte, ja som vždy najnervóznejšia, ak veci nefungujú, ako by mali (ako som si naplánovala). Ale to sa, samozrejme, nedá vždy. Skús trochu "mať na háku". Deti narobia neporiadok? No a? Upratať sa to musí tak či tak, či už s nervami, alebo bez nich, tak sa tým nebudem nervovať. Rozlejú niečo? Rozbijú, zničia? S tým už aj tak nič nenarobíš, sú to len veci, tým, že na deti navrieskaš, to už aj tak nevrátiš späť. A keď neposlúchajú, ja zopakujem druhý raz, ak stále neposlúchne, poviem dôraznejšie, že posledný raz opakujem a viac to hovoriť nebudem. Ak stále neposlúcha, odchádzam z miestnosti, to u nás zaberie vždy. Ja osobne som bývala najnervóznejšia zo zaspávania, s tým máme doteraz strašný problém, malý zaspáva strašne neskoro, bez ohľadu na to, kedy ho uložím. Bývala som z toho na nervy, lebo som mala vždy naplánovanú kopu činností, ktoré budem robiť, keď malý zaspí. Teraz nič neplánujem. Uložím syna, poviem mu: "Daj mi 5 minút, idem sa osprchovať." (Keď muž nie je doma, čo väčšinou keď sa ukladáme ešte nie je.) Umyjem sa, dám si nočnú košeľu a ľahnem k nemu. Potom tam ležíme hoci aj hodinu, kým on zaspí, ale už je mi to jedno, často spím skôr, než on. 🙂
A to po tom vsetkom chce muz este vecer sexi dracicu v posteli......no fakt by som ho nechala sameho par dni s detmi ze aku vydrz a hlavne chut by mal.....
myslim,ze pre Teba dobreho psychologa a vykecat sa z toho, pre decka nejake kruzky, detske centra, proste aktivity kde sa ich zbavis na co najdlhsi cas a hodis ich na krk niekomu inemu kompetentnemu, kto mat nervy uz musi. Pripadne zohnat opatrovatelku na urcite dni,aby si si mohla oddychnut, nejaku studentku,aby to vela nestalo a mlada baba na to bude mat energiu. Tiez 5 rocna uz musi chodit do skolky,ci? ak ne,tak ju niekde velmi rychlo daj, ved za rok ide do skoly.
@katwenka No to je fakt hrozne, takto ta tyrat, nieze by si nasiel nejaku mladu bokovku !
🙂 samozrejme to tak nemyslim, ale ved vsetci to tak máme doma, máme ti pomôct aj s manželom? 🙂 moj aj rano o 6.00 a hned mám krajsi den. 🙂 co je na tom zle, ze ta manzel miluje?
Dnes rano si si uz dala nejaky vitamin? Ak ano, o 14.00 si daj kavu, alebo kofolu, alebo koenzym Q10 a pojde to.
Chod psychologovi alebo do prace, potrebujes proste filter, byt doma tak dlho je na nervy.... Ked mala nasa obdobie vzdoru, zo zaciatku som to nezvladala a kricala som, ked som pochopila, ze to ju bavi a kricat som prestala, do tyzdna sa aj mala ukludnila....