Som nemožná, alebo ide o sociálnu fóbiu?

Podla mna je to normalne, tieto pocity by myslim prezival kazdy, su to obavy aj strach aj mozno nechut, ved doteraz si bola doma a medzi svojimi v znamom prostredi. Ja som strachopud a precitlivenec a velky introvert, je mi dobre v pohodli. Dieta este nemam, ale uz teraz sa bojim ako zvladnem nastup do prace😁 Teraz pocas korony som zazivala pocity pri navrate do prace ako ty a to mam v praci v pohodicke kolegov, s ktorymi sa nasmejeme a pozname sa. Clovek si rychlo zvyka na pohodlie. U nas aj nastupili novi kolegovia, zaclenili sa velmi rychlo. Neviem kde pracujes, ale v tych firmach sa casto vystrieda vela ludi, kazdy je uz na toto zvyknuty. Skus sa zacat tesit, ze sa mozno aj nieco nove naucis a medzi inymi ludmi prides na ine myslienky. Je to s kolegami aj zabava 😂

No a pises o tych pocitoch, vyzera, ze su to uzkosti a urcite aj precitlivenost. Skusala si si davat kyselinu listovu, magnezium, pripadne Sedatif? Mne toto velmi pomaha, som strasne ustrachana a uzkostliva, bojim sa, ze sa stane nieco zle. Ale zas ked si uvedomim, ze prehanam az moc, tak sa snazim dostat do kludu, uvedomujem si, ze toto je uz prilis. Zle myslienky by mohli aj nieco zle privolat.

Je to bežné.Vies, že niečo pekné konci a je Ti to ľúto.Moze to byť strach aj o syna ako si zvykne, ktorý sa v tebe hromadí a preto cítiš uzkost.Budes mať 2 nové situácie a preto reaguješ úzkostlivo.Preziva to veľa žien sú tie,ktoré sa tešia do práce, že skončili galeje a tie, ktoré si roky s dieťaťom užívali a dlho si zvykajú na nový kolobeh.
Mamy plaču, keď idú deti do školky, školy, ked odídu z domu to je materinská laska.Ja som bola prvý krát celý deň bez dcéry v 2 r a bola som celá nesvoja a to bola s mojou sestrou.Vypusti emócie daj si Persen a užívaj si leto postupne to prejde, ak nie psychológ. Neboj sa veľa žien ho na jeseň navstivi🙂

Je to velka zmena a konci jedno krasne obdobie co citis je prirodzene lebo si velmi naviazana na svoje dietatko. Tie pocity casom prejdu zvyknes si na zmenu a zistis ze je to ok ze zivot je taky obdobia sa menia deti rastu ..proste si opakuj ze vsetko bude ok. A bude.

asi je normálne cítiť nejaké pochybnosti a strach, keď teba aj malého čaká takáto veľká zmena; tysi to viac uvedomuješ ako syn, tak u teba sa to asi zdvojnásobuje a máš tieto pocity aj za neho; len aby sa to z teba zase neprenášalo na teba, aby on nemal nejaký stres z nástupu do škôlky ... aj také pocity ako že máš niekam ísť bez malého alebo manžela sú asi bežné; aj mne sa niekedy stáva, že keď nie som s mojimi deťmi a oni niekam idú (trebars len na ihrisko), že sa mi hneď vybavia katastrofické scenáre, čo všetko sa im môže stať ... ale po chvíľi ma to prejde a už na to vôbec nemyslím; asi ty musíš vedeiť, či tie pocity odznievajú tak nejako prirodzene alebo to u teba pretrváva, že sa fakt neviem ža nič iné sústrediť a myslieť len na tvoj strach a na úzkosť; možno by som skúsila inú cestu ako lieky, resp. tie až po konzultácii s odborníkom, ak by bola nevyhnutná jeho návšteva; skús sa ty sama "otrkávať" a chodiť niekam sama, aby si prekonala ten blok a uvidíš, či to pomôže

Ja som išla po 5.6 roku. Tie pocity som mala aj ja. Starší bol v pohode, mladší to prežíval moc v tej škôlke. Pokakaval sa v škôlke zo stresu, smutno mu bolo a aj mne. Všetko prejde, chce to čas.

Ja sa tiež bojím skoro každej zmeny. Ja som aj mala úzkostnu poruchu, ale uz sa neliecim. Pomáha len proste vkročiť do zmeny a nechať sa "unášať prúdom". Bála som sa porodu, materskej, odchodu z prace, návratu do prace (ešte tam nie som) ... Každého nového projektu v robote, sťahovania. Na moje počudovanie sa mi v praci nesmierne darilo i keď ja sa vidim neschopnejsie a ustrachane vo vnútri. Na druhej strane moje obavy mi vždy pomohli maximálne sa pripraviť na tie zmeny aspoň v teoretickej rovine (naštudovanie projektu, príprava na porod, výchovu babatka..). Nič iné ako ten krok do neznáma ti obavy nezmatie, a potom už z nového sa zas stane ta rutina, ktorej sa ti bude ťažko vzdávať pri novej zmene 🙂

Ako da sa to pochopit ale podla mna sa bojis zbytocne a vsetko cena ta tvoja ,, fobia,, velmi rychlo odznie. Je jasne , ze mas neprijemny pocit, no ked sa zas zabehnes, tak to proste odznie

Podľa mňa si sa až moc citovo upla na dieťa, manžela. Možno až chorobne a pretože teraz tie výčitky a stavy.
Ak to po nástupe napoľaví a budeš v práci v kŕčoch, určite vyhľadaj pomoc.
Ja mám doma 3.5 a 1 ročných a do práci chodím veľmi rada, jediné miestokde si oddýchnem od detí. Takže som to tak nemala, ale vracala som sa podstatne skôr do práce, čo tiež určite zohrá rolu.