Som najmladšia dcéra a ničím rodinu
Ahojte, mám tri staršie sestry. Najstaršia 36, druhá 32, tretia 28 a ja 26. V rodine sa hromadia problémy.Najhorší posledný je ten, že naši rodičia asi nebudú spolu viac žiť. Mama sa somnou o tom nikdy nerozprávala. Vedela som, že keď som bola malá otec pil, najviac si pamätá najstaršia sestra. Tá otca doslova nenávidí. Ja ich mám oboch rada rovnako, každý z nich mi niečo dal a niečo vzal... Otec sa po dlhej dobe znova opil, mala som pocit, že sa sestry zbláznili (reakcia najstaršej vezmem mamku k sebe a oco....radšej to ani nerozpisujem). Nechápala som ich postoj. Bola som za to, že svoje manželské problémy si majú riešiť medzi sebou a my im nemám čo do toho zasahovať. Avšak nakoniec som sa dovolala mamke a pýtala som sa čo sa vlastne deje. Nikdy ohľadom toho pred mnou neplakala. Otec ju nie len psychicky deptá, a skoro celé manželstvo deptal, ale došlo aj k fyzickým útokom. Vedela som, že otec je zlý, ale nikdy by som nepovedala, že až takto. Ide o to, že som sestrám neverila, že som im vynadala a pritom majú pravdu. Šli domov bezo mňa. Neviem riešiť takéto konflikty. Bojím sa už celej rodiny. Mám pocit, že nikomu nepomáham, len všetko sťažujem. Nikdy som nebola nútená sa o nikoho starať, len sama o seba... neviem sa za niekoho takto postaviť, neviem sa rozhodnúť. Mám v sebe len strach. Obavy, či aj moje čerstvé manželstvo takto skončí? Budem sa vedieť vôbec postarať o svoje deti(ešte ich nemám...) nemám tu najlepšiu psychiku, myslím, že každy si niečim prešiel, ale mám pocit, že ja sa s tým neviem zmieriť. Mám v sebe strach a nenávisť, veľmi veľkú nenávisť (a hlavne k svojim najbližším) Vie mi niekto poradiť, mám sa z rodiny stiahnuť, alebo ostať?
Ty rodinu nenicis, spis podle toho co pises, rodina nici tebe. Dej si od nich chvilku pohov, udrzuj kontakty, ale neres situaci, soustred se na svoji rodinu ( teda manzela) a nech veci plynout. To by jsem poradila ja, ale nejsem teda odbornik 🙂 Mame vyjadri pochopeni a podporu, otcovi rekni, ze s jeho chovanim vuci mame nesouhlasis. To je vse. Vic nemuzes udelat bez toho, aby ses do toho nezamotavala a nekazila si vlastni zivot.
Si vydatá, máš svoje starosti nechcem tým povedať, že sa nestaraj do vašich vždy to bude tvoja rodina a rodicia, ale keď budeš mať svoje deti, najprv budeš chcieť aby bolo doma dobre, pokojne a veeela času ti zaberie starosť o svoju rodinu, aj ostatní pochopia že máš svoje... Problémy a starosti. A neboj sa toho, že budeš mať rovnaké problémy ako vaši, ak si vnimava a aj ako malá si vnímala čo sa okolo teba deje, budeš sa vyvarovať a vyhýbať tomu aby si dopadla tak... Ja sa kazdodenne snažím robiť veci inak ako som bola zvyknutá u našich, nebolo to ľahké, ale už tretím rokom som sa do toho môjho sveta tak vzila, že inak žiť nechcem. Mám 9 mesačnú dcéru, super manžela. A ešte jedna vec veľa sa doma s muzickom rozpravajte, to je naj terapia.
@akinomvidi
tým že si bola najmladšia,tak to s tebou ani mama nemala prečo riešiť,tak ako aj ostatnými dcérami...ticho trpela celé roky a až v dospelosti deti vidia pravdu a snažia sa bud zachrániť vzťah alebo podporiť toho slabšieho(mamu)
Musíš to teraz urobiť aj ty,sestry ťa berú stále ako decko a pokiaľ si nesadnete všetky spolu a nedáte hlavy dokopy,nebudete si nikdy rozumieť... nezaťažuj s týmto svoje manželstvo,lebo sa naladíš na rovnakú strunu a vnesieš dusno aj domov...
život s tyranom a alkoholikom je psychicky náročné a to že vezmete mamu k sebe urobíte iba to najlepšie
ničíš rodinu? a ako? no tak si sa mýlila... nepoznala si podrobnosti situácie... stáva sa...stále máš čas a priestor na zmenu.... tým, ktorým si krivdila, sa môžeš napríklad ospravedlniť, uznať pred nimi svoju chybu, začať sa k nim správať priateľskejšie a už nikdy pred nimi nespomínať svoje staré JA....
ak situáciu nezvládaš, ostaň aspoň nazatiaľ bokom... o svojich pocitoch a myšlienkach sa rozprávaj s manželom, so sestrami... určite ich nedus v sebe.... jednak sa vyrozprávaš, jednak sa ti možno dostane spätnej reakcie, ktorá ti umožní iný pohľad na veci 🙂
a o svoje manželstvo sa neboj 🙂 tvoj súčasný strach a obavy sú prirodzené, ale... sú to len tvoje subjektívne pocity, ktoré si si vytvorila v hlave...nie je to realita... ak sa aj niekomu niečo udialo, to ešte neznamená, že sa to automaticky musí stať aj tebe 🙂
@akinomvidi
sebalutostou sa nic nezmeni.
zavolaj sestram, ospravedln sa. uprimne a zo srdca. ziadne: ale ved viete, ze aj vy mate na tom chybu, lebo ste mi nikdy nic nepovedali...
to je ich cast, ktoru by mali oni same priznat. nie tvoja. toto ti nema sluzit na obhajobu.
kym budes zit s stale s nejakym "ano, ALE...", budes mat v zivote kopec pocitov trpkosti (za kadeco).
proste sa nauc vziat zodpovednost za svoje rozhodnutia a byt k tomu uprimna (potom pominie aj strach z toho, ze toto by sa mohlo stat tebe.)
a podla toho, co ti k tomu sestry povedia, sa zariadis dalej.
Chcem sa vsetkym podakovat za reakcie, normalne ma to ukľudnilo. Prvy krok bude, ze sa ospravedlnim sestram. Este raz ďakujem.
V druhom kroku sa hneď bez váhania o tom porozprávaj z manželom. Hlavne aby o tom vedel. Keď sa nebudeš rozprávať aj o problémoch jeho svokrovcov, na sto percent vám do rozbije vzťah, pretože budeš mať podvedome snahu to vyriešiť, aj na úkor svojej rodiny.
Ahojte,vsetko som uz povedala aj svojmu manzelovi. Situacia ho velmi mrzi a stal sa pre mna velkou oporou. Kedze som nezvladla domov zavolat,aby sme zistili situaciu volal manzel. Sestry hned utocili preco nevolam ja,ze vsetci su zo mna sklamany...ze teraz to co riesim nie je podstatne,teda moje pocity,ci stavy. Pisala som uz jednej terapeutke a dufam ze to pomoze. Dakujem este raz za vase riadky a cas.
@akinomvidi tak to je velmi dulezite, ze manzel stoji pri tobe. Drz se a bud silna. Pekny den.
@akinomvidi Je naozaj super ze tvoj manzel stoji pri tebe, spolu to lepsie vsetko zvladnete. Drzim palce
@akinomvidi To by chcelo psychoterapiu.