Som introvert, mam materské vyhorenie a manžel nejaví o nikoho záujem.

@nami771 potrebujes cas na regeneraciu od deti a domacnosti, co v beznych slovenskych podmienkach asi iba ist do roboty .. deti do sukromnej skolky/jasliciek ak to zvladnu alebo ak by niekto z rodiny vedel postrazit. ako stale ta to bude cakat po navrate z roboty vsetko doma, ale cez den trocha budes robit aj nieco ine nez doteraz a fakt ti to pomoze, aj ked prve tyzdne budes mat pocit ze chces utiect naspat domov a ze nemozes vidiet ludi. nepokracuj takto dalej a hlavne nie ze otehotnies s dalsim dietatom.
s muzom bude treba tiez nejako prehodnotit vzajomne ocakavania, tam si ale netrufam radit

Manžela milujem z celého srdca, len neviem a už ani nemám síl ho nútiť do niečoho co v ňom nieje-otcovsky a manželský typ-on je skrátka samostatná jednotka. Akože, sex mávame keď on má chuť. Mne sa už v poslednej dobe nechce a keď aj hej, tak sa vyhovorí ze je unavený, že nevládze. Čiže na psychike mi to nepridáva,ked on chce, tak ja musím a keď opačne, tak nič,alebo ma vynechá.
Cítim sa strašne osamelo, jediný kontakt so svetom je internet. A mrzí ma to, že hľadám oporu v manželovi a on mi ju nevie dať.

@sissy27 introvert som asi taky, ze keď idem niekam sama, resp s deťmi je to pre mňa stres, že ich nezvládnem, že sa ľudia na mňa pozerajú, cítim sa všade neisto a bojazlivo. Najbezpečnejšie mi je doma, alebo potom s manželom-spolu.

Proste som nevyriesitelny prípad. Zostava mi ešte rok na materskej, do práce skôr nechcem ísť, lebo čas strávený s deťmi mi už nik nevráti a robiť budem do konca života. Zaľúbi bohužiaľ nemám žiadne, rodičia ma viedli iba smerom - rodina a domácnosť. A ak by sa aj niečo našlo, tak mám strach, míňať peniaze nazvyš (co je mimo rozpočtu), čo keby sa niečo pokazilo, resp. chýbali by a ja som utratila peniaze inde-na seba. Hoci manžel ten nemá s tým problém, kúpi si do dielni, na rybačku atď. Ja som skôr žgrlos-co ak ich budeme potrebovať, a tak ich nijak do seba neinvestujem. A tak isto, že tiež nechodím von, bo mam strach z okolitého sveta, všetko je pre mňa stres.
Ale aspoň vám ďakujem, že ste si ma prečítali a snažili sa poradiť.

A to ani s deťmi nikam nechodíš? Materské centrum, plávanie, cvičenie pre deti, detský kútik, atď? Veď nemusíš čakať na manžela kým príde z práce a zoberie vás von. A cez víkendy to máte ako? Chodíte na výlety?

@nami771 pre začiatok si nájdi nejaku činnosť mimo stereotyp deti/domácnosť.
Odporučila by som ti napríklad hodinu jogy týždenne. Da ta doporiadku fyzicky aj psychicky. Chápem ze si introvert ale na takýchto hodinách sa s nikým nemusíš vyložene baviť, stačí pozdraviť a cvičiť si niekde vzadu.
Co kamoška, súrodenci, rodicia? Aké máš s nímy vzťahy? Co tak niekomu zavolať, vybehnúť si von, na prechádzku, na kávu nachvilu sama, bez deti.

Nieje dobre svoje sociálne styky obmedziť iba na manžela, aj keď si introvert. Aj introverti majú priateľov. Nieje dobre venovať svoju pozornosť jednej jedinej dospelej osobe, obzvlášť keď si celý deň s deťmi, nieje to dobre ani pre jedného z vas

A k manželovmu oddychovaniu na PC a tvojmu robeniu všetkého. Tento problém sa tu opakuje na fóre často a ženy sa vždy sťažujú že manžel nič nerobí, veľa oddychuje a venuje sa svojim koníčkom.
To je len uhol pohľadu. Dá sa to povedať aj takto:

Zena robí všetko za všetkých, na svoj oddych a na koníčky sa sama rozhodla vykašľať. Sama sa tak rozhodla, sama to tak robí ale chybu svojho "ja všetko sama zvládnem" a "ja nikam nemôžem ísť lebo mam deti" prístupu si neprizná, radšej to hodí na manžela. Deti si splodili dvaja. Domácnosť patrí dvom. Zamysli sa nad tým. Zdravá mala sebeckost je dobra vlastnost

Keď niečo nechceš robiť tak to nerob. Keď ti niekto neponukne pomoc sám od seba tak si ju vypitaj.

@wena nie, nechodím s nimi nikam. Bo syn je problémový, nemá adhd ale je živy a tvrdohlavý. Víkend? Manžel robí aj v sobotu, čiže voľno ako rodina mame len v nedeľu, ale to ja doobeda len varím,upratujem atď. Obed deti spia a poobede sme obaja unavený. Čiže furt doma. Výlety? Od narodenia detí asi dva (myslím dva vykendy mimo domu) bud nieje čas, bud sme unavený alebo manželia výhovorka-deti sú ešte malé, to sa nedá.

@nami771 ináč zdravotná poisťovňa ti hradí cca 20 sedení u psychológa. Myslím ze by ti naozaj pomohlo sa trochu vyrozprávať, nájsť stratenú sebahodnotu. Za to nič nedáš, ale môže ti to pomôcť, tak prečo tu možnosť nevyužiť.

Vieš lebo keby ti naozaj nevadí ze tvoj život je len rodina, domácnosť tak sem nepíšeš. Keby si úplne stotoznena s tým ze manžel má koníčky, mina na ne peniaze ale ty nič také nepotrebuješ, nechceš tak to nespomínas v každom príspevku. Lenže teba tento stav mrzí, preto to píšeš. Vytvorila si si vezenie a samu seba si posadila do cely na doživotie.

Koníčky nemusia byť nákladné. Napríklad mňa baví beh, turistika, kreslenie, maľovanie, záhrada... Nič nákladné, na beh mi stači kúpiť raz za dva roky tenisky, na výtvarné veci farby papiere niesu extra drahé.. Proste nič co by zruinovalo domáci rozpočet

@nami771 ok, davas len dovody preco nieco nejde. Chces svoju situacii zmenit? V Tom pripade musis vystupit z komfortnej zony! Ze su deti zive? Jasne ked nie du zvyknute niekam chodit. Akurat som sa vratila od kadernicky kde som Bola s babom, vsetko sa da... Deti si pokreslia vo vlaku, zjedia chrumky... Treba ich zvykat a za obcasny trapas to stoji. Co si kto mysli ti moze byt jedno. Ber to tak, zaujima niekoho na ulici co si ty myslis o nom? 😉

ja tiez by som na vasom mieste niekam vybehla, ci uz s rodinou alebo sama. Aj jednodnovy vylet vie pozitivne naladit cloveka a konecne ma mamicka na rodicovskej dovolenke zmenu a doda to potom lepsie naladu na dalsie dni
alebo ist na nejake cvicenie, raz dvakrat do tyzdna, to tiez je fajn zmena

@nami771 Vieš, ale tak nečuduj sa, že deti sú "živé" a neposluchaju keď sú stále len zavreté doma. Veď deti sa tiež potrebujú vybehat, vyšantiť, mať nové podnety, veď doma im musí byť na nevydrzanie stále zavreté. A ze sa nevedia správať... Tak ako sa to majú naučiť keď sú len doma? Veď deti sa odmalička berú do reštaurácií, na výlety, do spoločnosti aby sa socializovali a naučili sa správať. Aj tebe by určite pomohlo zmeniť prostredie, hoci len ísť do detského kútika a dat si kávu kým sa deti pohraju alebo ísť si s nimi zacvičiť alebo hoci len na ihrisko s inou mamičkou. Ak si introvert, nemusíš sa hneď vrhat do neviem akých aktivít, ale napr. zobrať deti do knižnice nech si pozrú knizky alebo ísť na návštevu k jednej kamoške. Ja tvojho manžela aj chápem ze príde ohucany z práce a chce si oddýchnuť a nie vám robiť program. Ja som tiež doma na RD síce len s jedným, ale každý deň si sama urobím program, muž mi nemôže robiť animátora. Keď príde z práce, tak už máme pohodu. Alebo deti na hodinku nechaj manželovi a chod si zacvičiť alebo sa len tak prejsť. Neviem co iné sa dá v tomto poradiť, proste ako si zariadis, tak budeš mat.

Určite by som na tvojom mieste začala robiť pravidelne nejaký šport. 🙂 Tak 2x do týždňa. Okrem toho, že sa budeš cítiť fyzicky a psychicky lepšie, zvýšiš si aj sebavedomie a zároveň to manžela prinúti byť pravidelnejšie s deťmi a venovať sa im.

@nami771 Inak syna by som dala do školky a budeš mať o starosť menej, on sa pohrá, ty budeš mať doma o jedno dieťa menej a bude ti ľahšie niekam vybehnúť. Že manžel nie je rodinný typ sú len výhovorky, mala si ho od narodenia detí zapájať do starostlivosti, poslať ho von s kočíkom, to zvládne každý. Takisto teraz, tak on si majstruje pohoda jahoda a ty máš furt behať okolo detí, no tak to teda nie, proste mu oznám, že ideš na prechádzku sama bez detí alebo cvičiť alebo hocičo, na kávu s kamoškou a on sa bude o deti musieť postarať, sú to aj jeho deti. Ja som tak išla od 3mesačného bábatka, muž bol v šoku, joj ten vydesený ksicht si mala vidieť, teraz sa na tom už len smejeme doma, aj som mala obavy, ale zvládol to na jednotku a nášmu vzťahu to len prospelo. Takisto vy dvaja musíte niekam ísť sami občas, zaplatiť opatrovateľku na 2 hodiny vás nezruinuje isto.

@nami771 to treba len s deťmi vonku natrénovat a pôjde ti to.deti si časom zvyknú,že sú inde ako doma a ty ich postupne naučíš,čo môžu a čo nie.zacni najprv na ihrisku... Chce to odvahu,ale potom získaš super sebavedomie,že ako to zvládaš.a neboj,nie kazdu mamu deti mimo domu počúvajú,tak nebude z toho smutna

@nami771 oporu hľadaj v sebe nie v mužovi.Takyto život by nikoho nebavil.Pravdepodobne máš sociálnu fóbiu.Ked vieš, že jedine nedeľu máte voľnú navar v sobotu a v nedeľu choďte niekam spolu.Deti musia chodiť von neviem prečo s nimi nechodíš cez týždeň??veď, ak si introvert nikto Ťa nenúti sa stretávať s inými mamickami.Veď ty si sa uvaznila doma a znudeni ste všetci.Cas na deti, aktivity aj, keď len hádzať kamienky do vody sa nikdy nevráti.Ries svoje psychické zdravie.Ty si mama ty sa im venuje, keď muž nemá chuť.Jeho majstrovanie,garáž je únik z reality.Keby sa dobre doobeda vyberali nerobia zlobu dáš im obed a idú spať.Neviem si predstaviť čo celé dni robíte?veď aj deti potrebujú iné podnety.

@nami771 skusala si sa na to pozriet aj tak, ze sice ano si s detmi doma ale nic im nedavas? Ziadne podnety, ziadne zazitky...mozno v skolke a jaslach by im bolo dobre, vybehali by sa, vyhrali...a ty by si mala klud pre seba, resp. mala by si zmenu ci uz praca alebo si ozaj nieco najst...zas take tazke vykrocit z kruhu nie je

A to naozaj s nimi nechodíš von? Či ideš iba s jedným kým ti druhé niekto stráži? Či ako?

@nami771 naozaj ti radía dobre, počuj ja som tiež mala dve deti po sebe a manžela mimo SR celé dni , musela som von s deťmi lebo som vedela že sa musím len na seba spoľahnúť a deti potrebuju výbeh, potom materské centra a iné dielničky, aj keď sa mi tam hádzali o zem noaco? Veď sú to deti ... teraz mám tretie a niečo sa somnou deje- všetko v mojom tele má boli, nevladzem ráno vstať, potom sa potim vzápätí zimnica všetko mi vadí ... a doteraz som to potlačala tým že som vždy vypadla keď manzel prišiel niekde preč aspoň kadernik, kozmetička, musela som... ale už nevladzem hlavne fyzicky behám len po lekároch a myslím že to je vyústenie toho celého stresoveho obdobia po treťom babatku aj keď ja som si to nepripúšťala len som rok prežívala .... takze rieš to teraz aby to nedopadlo zle
Manžela mám v pohode, pomáha mi keď sa dá, ale neverí mi v tom čo prežívam a aj keď mu vysvetlím že on prepne medzi prácou a rodinou, ja som snou nonstop 7 rokov ani babky nepomáhajú... nemám vnom oporu v rámci mojich pocitov

Ty si rezignovala na vsetko a cakas na muza, ked pride z prace, aby ta zachranil od nudy a stereotypu. Ako sa da zit bez konickov? To si neviem predstavit. Pripominas mi jedno dievca z reality show, ktore sa vyhovaralo nato, ze nemoze schudnut, pretoze nema peniaze na permanentku do fitka. A trener sa jej opytal co jej brani ist von zabehat si. Je tolko moznosti ako v sucastnosti nieco robit a skoro zadarmo: knihy, sportovanie, turistika, pestovanie niecoho, ucenie sa cudzich jazykov, vzdelavanie, beh a prechadzky atd. Hlavne sa treba pozitivne naladit a zit zivot.

Ťažko sa to číta. A aký život si viedla pred tým, než prišli deti? Nemáš laktačnú psychózu, nestalo sa niečo počas tehotenstva?

Ja mám opačný problém - neviem syna nikam (skoro nikam) vytiahnuť. Chce byť stále doma. Má rád zvieratá (psy, mačky, sliepky, ovce) - a tak občas "povolí" a ideme pozrieť jednu farmu (zadarmo) alebo labute a kačky na jazero. Teraz má 11 rokov, ale takýto je už od malička. Je vždy proti, keď niečo priamo navrhnem. Akoby mal strach z nových miest, nových (cudzích) ľudí. V škole je v pohode, občas ide von s nejakým kamarátom alebo kamarátkou, ale žiadne silné väzby, že by bez toho nemohol..

Hrávame hry, na to je ochotný. Občas spolu varíme a predtým ideme spolu nakúpiť suroviny.

Máš to aj Ty od detstva?

Mama odmalička zabalila bracha tatkovi s kočíkom a výbavičkou a spolu trávili čas v dielni a garáži. Výsledok? Braáchove prvé slovo bolo auto, veta "tato cúva". Teoretické ovládanie autá odrapotal skôr ako išiel do školy. Miesto písania písmeniek tajne staval všetky stavebnice, rozvrtával stôl malým náradím. V 12 mal prvú malú motorku, v 15 sa tajne naučili jazdiť na aute, policajti ho nie raz dovliekli aj s kľúčmi od veľkej motorky (esteže nie od auta) v čase, keď nehrozilo mať kvôli veku na ňu vodičák. V 18 rokoch bežne s chalanmi rozobrali auto a aj ho úspešne poskladali. Teraz ma 35, celé roky sa úspešne živí autami a na jeho "moto začiatky" sa so smiechom často spomina.
Využi manželovi záľubu v majstrovani, deti sa vybúria, niečo sa do života naučia a manžel bude mať dobrý pocit, že sa im venuje. Že Ti občas prídu špinavé a otlčené? My, Husakove deti, sme takto vyrastali a boli sme šťastní. Kolená sa zahoja, oblečenie poserie a zašije, nebudú zbytočne kysnúť pri telke alebo mobile. A Ty budeš mat možnosť si oddýchnuť na gauči, na záhrade alebo sa konečne venovať niečomu novému, kde si vyčistíš hlavu

@lentilkaxxx. Oblečenie sa operie 🙂 (Opravujem spodný odsek...automatický prepis)

Skus asi psychologa. Ja som tiez introvert ale stres z toho ze idem s malym von nemam, skor som leniva obcas. To vyhorenie, alebo mozno je nejaky lepsi nazov, to bude skor. A obcas mu proste nechaj deti a chod sa len prejst aj to pomoze. On si casom poradi

Joj to by som nedokázala len doma sedieť. Mne muž teda veľmi pomáha a po práci je vždy s malým, ale sama som akčná a neobsedím. Mám síce len jedného syna (1r.), ale každý deň máme program - plávanie, cvičenie, montessori krúžok so psíkom, návšteva kamošky s malou, návšteva u mojej mamy. Okrem toho ešte ideme vždy aj na prechádzku. Veď by mi cvaklo hľadieť celý deň len na syna a on len na mňa :D :D Ja inak tiež ľudí nemusím, iným sa neprihováram, idem si svoje, syn to isté, s deťmi sa nehrá, ide od nich preč, ale hračky a nové miesta sa mu páčia. ;)

hlavne by ti mal aj on pomahat to nie je fer. mas dve deti staras sa o ne a domacnost apson hrat by sa mal snimi a asponncez vikedn dakam. chapem ze sa citis vyhorela unavena. zial v tomto sa musis porozpravat s nim. on je tiez otec, nie len zivitel.

@nami771 asi je tvoj muz aj trocha sebec. a kto sa rodi ako rodic? nikto kto sa vsetci len ucime! mna to tiez nie vzdy bavi ale na to su dvaja aby si pomahali. ty mu vsetko ty davas a on tebe co, pride mi to sebecke. rozhovor vam treba. a tebe aspon hodina tyzdenne na daku aktivitu len sama pre seba lebo sama sa utapas v tomto

@nami771 problém nie je v tom, že si introvert. Sama som introvert, ale nemám vôbec žiadny problém byť medzi ľuďmi. Pracujem, cestujem, mám kopec záľub. Aj introverti žijú normálny život 😉 Iba potrebujem mať pravidelne aj tichý priestor pre seba. U teba bude problém inde. To, čo opisuješ je mierna forma sociálnej fóbie. Takto to začína. Stres a nervozita z toho, že si ťa niekto všíma, alebo pozoruje, čo vedie k tomu, že radšej ostaneš doma - teda neriešeniu problému, alebo jeho prehlbovaniu. Dá sa s tým dobre pracovať a riešiť to, ale musíš začať chodiť von. Vystúpiť z komfortnej zóny a pracovať na sebe.

@nami771 pokým nepôjdeš von, kde je život nebude Ti lepšie.Si sa uvaznila doma je to veľmi zle pre teba aj deti.Obdivujem Ta ako si to tak dlho vydržala.Deti potrebujú vzruchy život neodopieraj im to.Preco si neveríš bola si taká vždy?

@nami771 často rovnaký scenár.Si v depresii, lebo muž sa Vám nevenuje.Preco si mala 2 deti po sebe, keď muž nie je otcovsky typ?buď rezignujes čo si aj spravila, alebo sa vzchopis a začneš s detmi žiť.Venuj sa im ty.Vo vašej domácnosti nie je žiadna radosť všetci ste nestastni.Navstiv psychiatra asi máš vyhýbavu poruchu, fóbiu dá sa to veľmi dobre liečiť.Daj si pomôcť ako chces žiť, keď pôjdu deti do škôlky, ty do roboty?Určite máš susedu, kamarátku s deťmi.Davaj si najprv malé ciele aspoň pred dom na chvíľu.