Som introvert a do reči sa dám len s pár ľuďmi
Dobrý Deň , mám taký problém že som strašný introvert s málo kým sa dám do reči. Mám V sebe toho strašne vela čo by som chcela ludom povedat a dat von svoje pocity rada by som sa podelila z ludmi ale mám nejaký blok stále len pozorujem ako sa druhý bavia rozprávaju sú proste sami sebou a ja sa nad tým pousmejem a pomyslím si ako to tak dokážu .
Niekedy Som aj ja bola ten stredobod aj na základke ale proste pominulo to . Mám Aj malé sebavedomie myslim si ze nikto by sa somnou nechcel bavit ze nikoho nezaujimaju moje reci ze nikoho nezaujimam ja celá.Mám Z tým velké problémy . Nemyslím Si že som škaredá ževraj ani nie som ale neviem zdielat svoje pocity a ide mi to na psychiku je mi jedno ze mi niekto ublizuje proste kyvnem rukou to nic neni nebavi ma co ludia riesia o com sa rozpravaju proste sa nedokazem do toho zapojit . Som Strasne uzavreta iba ja a moje myslienky .
@alzbeta44 V dnešnej dobe? To neverím. Však dnes elektronicky môže aj introvert veselo komunikovať. To nie ako voľakedy, keď sa len papierové listy posielali, to už teraz je iná doba. Ale aj voľakedy dávno sa mnoho ľudí vyjadrovali písomne, pri osobnom kontakte im to nešlo. To je normálne.V niektorých pracovných zaradeniach sú práveže takéto typy ľudí vyhľadávané. Doslova. A to nemyslím len spisovateľov.
vies co, ja som tiez introvert a prave to prekonavanie samej seba mi dodava take sebavedomie, ze az....napr ze kazdy den sa porozpravam s niekym cudzim len tak v obchode, na ulici, hocikde...par slov, par viet...a uvidis casom ako sa budes dobre citit. a potom si vsimam inych ludi, ako sa rozpravaju, ako reaguju a snazim sa kopirovat to. a funguje to 🙂
Psycholog? Terapeut? Mne najviac pomohol. A manzel,samozrjme. ;)
Nie si taka sama. Niekedy sa staci len prijat a prestat riesit. Nechciet byt silou mocou niekym inym.
ja som takisto introvert, resp. rozpravat sa uz viem s cudzimi ale iba tak o nicom... nemam rada ked sa ma pytaju na osobnejsie veci a vsimla som si ze ja otazky nedavam- proste mi to ani nenapadne, cize ma to asi ani nezaujima. a nenavidim telefonovat.... ale v praci som tieto veci musela robit- komunikovat, napominat a riadit/viest tim ludi, telefonovat... par rokov mi to trvalo,ale manazerske minikurzy a sledovanie druhych kolegov ako to robia mi velmi pomohli a teraz to sice robim vzdy so sebazaprenim a dvomi nadychmi na zaciatku,ale zvladnem to.... na pocudovanie ludia ktori ma poznaju len par rokov tvrdia aka som spolocenska a ukecana... keby len vedeli..... takze za mna je velka pomoc sledovat druhych ako to robia a snazit sa to napodobnit
@alzbeta44 No Veď ja to natych ludoch vidim že chcú proste viesť konverzaciu ale nejde mi to teda nebavi ma to a nedokazem to predstierat a vtieravo odpovedat proste je to namne videt ze je to nasilu a nebavi ma čo ľudia riešia mám pocit že su to plané slová všetký tie otázky a odpovede ja neviem ale sama nechcem byt potrebujem nejake veci riesit z ludmi sme tvory ktorý by nemali byť sami A Snazila som sa riesit so psychologyckou a riesila moj iny problem nejako sa nechcela tomu venovat preto som proste ucitila aj u nej ze je to silene a uz som stratila take nadsenie ake bolo na prvych sedeniach ....
Pred niektorymi z tych ludi by mozno bolo fajn primeranym sposobom priznat, ako sa veci maju. Ulavilo by sa ti, neposobila by si tak v krci a mozno by ta aj skor brali. Ak nie, tak nie. Nie je to tvoj problem. Koniec koncov pretvarovanim sa si tiez nejake uzasne vztahy nevybudujes. V prvom rade musis byt ale naozaj sama so sebou spokojna. Ak sa budes tvarit ako chudiatko, ktore nema samo seba rado, ludia pojdu po tebe a bude ta to len trapit.
Ani introverti nie su na tejto zemi sami. Aj oni ziju normalnymi zivotmi. Podla svojho uvazenia vedu kamaratske a partnerske vztahy. Len vsetko prebieha v skromnejsom kruhu ludi, ako to maju extroverti. Ok, si sama. Uplne? S nikym si v okoli nerozumies? Tak nachvilu kasli na ludi a zacni sa venovat sama sebe. Rozvijaj svoju dusu, pracuj na sebe, venuj sa konickom. Snad ta na tom svete aspon nieco predsa len bavi. Ak sa ti to zda malo, zacni skusat a objavovat nove veci. Aj introvert sa vie kvalitne zabavit. Mozes sa ucit nove jazyky, fotit, malovat, cestovat, venovat sa vareniu, zvieratam, zachranovat planetu ... moznosti do aleluja. Mat pre nieco vasen dokaze tiez neskutocne pozdvihnut sebavedomie. Navyse je to cosi, o com budes mat urcite, co hovorit a v pripade troska snahy ta privedie aj medzi ludi. Aktivity totiz spajaju. Z roznych dovodov "nutia" viacerych ludi travit spolu cas a tym sa vlastne aj spoznavat. Cim dlhsie, tym lepsie. Minimalne pre introvertov, ktorym standardne trva dlho, kym sa s inymi otukaju a dokazu sa pred nimi uvolnit.
Velmi podstatnym je ale robit to nieco hlavne pre seba. Nie za ucelom zoznamenia. Nie vzdy vsetci si sadnu. To je proste fakt. Ocakavania a nasledny neuspech potom v cloveku akurat tak nespravne znasobuje pocit, ze je naozaj ten blbec.
Skus este nejaku knizku o asertivite. Zvyknu tam byt dobre typy, ako nad ublizovanim nemavat rukami.
Tiež som taká. Keď som šla do prvej roboty bola som zo školy vtedy takže som nemala skúsenosti ako to funguje tak som len sledovala a aj keď som sa snažila rozprávať sa tak nič z toho každý ma ignoroval. Dala som tam výpoveď (ale nie kvôli tomu) sla do druhej a tam napr je to iné. Možno preto že tam hala začínala a 3/4 ľudí sa nepoznala alebo preto že som sa ozvala skoro ku každému, neviem v každom prípade je to lepšie a oveľa. Rozprávam sa s ľuďmi trz som tam medzi poslednými čo tam začínali na začiatku a keď kolegyniam poviem že som tichý človek tak sa smejú a neveria ja však taká som keď som medzi "svojimi" je to dobré ale neznámych ľudí nemám rada 🤐
Ja som tiež introvert. Tiež nemám rada reči "o nicom" také nasilu...hlavne v práci. Potom to tak aj dopadne😀aj v škole to tak oblo že sa so mnou nikto nebavil. Ale keď ja som nevedela ani o com sa baviť, také reči nasilu ma unavovali. Ani sa nič nepýtam napr. v praci-na jednej strane idem podľa seba(tiež nemám rada keď sa ma pýtajú na osobné veci) a na druhej strane ma to vlastne ani nezaujíma.ano súkromný život niekoho iného. Ale keď vidím ako sa v robote v pohode bavia niektorí a ja to tak nedokazem...:/
@1sally12 myslím že záleží aj od ľudí že ku komu sa dostaneš 🙂 Ja nemám rada napr v robote niekto zo seba robí niečo viac a pritom tam je možno ani nie rok a ide rozkazovať. Samozrejme si vypočuje človek človeka a ptm povie svoj názor a myslím že nielen u nás v robote sú ľudia kt vyciciavaju energiu 😀
@alzbeta44 presne takto to mam aj ja
@alzbeta44 ja to mam tak ze opýtať sa niečo cudzieho človeka mi nerobí problém teda ako kedy a ako kde ale keď napríklad viem ze ten človek má pozná alebo pozná moju rodinu už to ide oveľa ťažšie alebo proste keď viem ze budem nútená sa s ním ešte niekedy baviť. Začnem byt hneď nervózna co ak sa mi stane nejaký trapas a hento tamto .A tiež presne ako hovoríš ze nenávidím keď sa mi ani nechce rozprávať a nemám ani o com ale robím to nasilu aby som mala aspoň pár kamarátov. Na strednej som to mala tak ze som si fakt chcela nájsť kamarátov ale proste som bola stále v strese co ak toto a co si o mne asi mysla q takéto veci .postupne som to prestala riešiť a keď sa mi nechcelo rozprávať nerozprávali som ale ak ma zaujala nejaká téma ku ktorej som mala co povedať tak som to proste zo seba dala a hrozne sa mi uľavilo. Síce som nemala nejako ze kamarátov ale keď som niečo potrebovala boli ku mne milý a vedeli sme sa aj porozprávať
@evabb35 A kde takých ľudí hľadajú?
@alzbeta44 poradila by som viesť denník. Najskôr si všetko napísať niekde na papier všetky tie situácie a myšlienky.