Som finančne závislá od manžela a zvažujem rozvod

suz2
15. máj 2014

Ahojte baby. Rada by som sa opýtala na vaše skúsenosti, alebo postrehy - som na RD, som finančne závislá na manželovi a síce po návrate do práce budem mať príjem, ale neviem, ako by som nás so synčekom uživila, kedže máme na krku hypotéku,.... ale už som zúfalá, zvažujem rozvod,.... rodina je pre mňa posvätná, ale keď sa nedá, tak sa niekedy fakt nedá, nech sa človek snaží ako vie..... preto by som sa chcela opýtať, ako ste riešili vaše vzťahy ak ste sa náhodou rozvádzali, kde ste išli, či sa to dá finančne vydržať.... nechcem kalkulovať, ale už asi ďalej fakt nevládzem....

jahodka8
15. máj 2014

@suz2 aké máte problémy? Vo vzťahu?

panidia
15. máj 2014

@suz2 Máš pocit že si urobila všetko pre záchranu manželstva?Problémy sú na to aby sa riešili,pokial je vo vztahu ešte láska skus zabojovat...

sheila72
15. máj 2014

@suz2 aj ja presne nad týmto rozmýšľam a mám presne ten istý problém. Nechcem nejak špekulovať, možno sa všetko ešte napraví, ale zatiaľ rozmýšľam a čakám...keby si chcela odísť hneď, musela by si ísť k rodičom s tým, že im nemôžeš ani prispieť do domácnosti alebo zostať v spoločnej domácnosti s ex, čo by bolo peklo, hlavne ak by bol z toho šoknutý a rozvod nečakal. Preto ak sa rozhodneš, tak daj tomu priebeh až keď budeš zarábať, alebo sa s ním o tom porozprávaj aj skôr, ak si myslíš že je tiež v pozícii, že by sa chcel rozviesť.

suz2
autor
15. máj 2014

@panidia
@jahodka8 baby, bojujem, snažím sa, aj manžel asi bojuje, ale každý bojujeme svojim spôsobom.... a.... my si žijeme každý svoj život.... teda nechodíme po baroch, ani sa neflákame s kamošmi ani nič podobné. navonok žijeme usporiadaný rodinný život. ale vnútorne máme každý svoj svet a sú od seba také vzdialené..... ja viem, že sú aj horšie prípady a môžem sa tešiť, že mi ide muž rovno domov z roboty, že sa nefláka atď.... ale už k nemu cítim len nejakú lútosť....nie, to je zlé slovo....hm, ani neviem, že čo....

dazdovka
15. máj 2014

@suz2 je to tak ako pise @sheila72, budes pravdepodobne potrebovat pomoc este niekoho blizkeho, je to v podstate ako keby partner umrel, bude zurit, robit prieky, tym to este stazi aj vychovu dietata... Dom s hypotekou sa da predat, rozvod sa natiahne na pol roka, spoluvlastnictvo manzelov a vysporiadanie po rozvode tiez dlhsie trva 😝
Ale ked to nejde, tak to nejde, vodu hore kopcom nevytlacis a niekedy treba podstupit aj radikalny rez, aby clovek mohol zacat dychat... Drzim ti palce, najprv si premysli strategiu a dobre nacasuj...

suz2
autor
15. máj 2014

@dazdovka Ďakujem.... snáď sa osud ešte nejak pozvŕta a zostaname spolu....len teraz to vidím tak zle....uvidím, musím prehodnotiť priority...alebo skôr to, aký život chcem žiť a akým smerom sa poberať.... Ďakujem za postreh

pemasinika
15. máj 2014

@suz2 Odišla som od manžela so štyrmi deťmi a jednou postieľkou bez koruny k rodičom. Viem, čo je to byť finančne závislá na manželovi. Všetko, dokonca aj moja materská a rodinné prídavky išli na jeho účet, na ktorý som ja ale nemala prístup. Dokonalá izolácia od peňazí, ľudí... a predsa som to dokázala. Verím Ti, keď vravíš, že sa to nedá. Ani sa nepýtam na dôvody. Ty to musíš cítiť sama najlepšie. Išlo to nejak samo, nič som neplánovala. Agresivita z manželovej strany sa stupňovala a ja som nevedela, čo si počať. Dostala som rady odborníkov - urýchlene odísť a vziať deti do bezpečia. Poslúchla som až na tretikrát po tom, čo som bola nútená privolať políciu. Môj ex ich vždy spracoval a oni neriešili jeho, ale mňa, lebo im narozprával, že som agresívna osoba. Mal peniaze, takže aj hneď právnika. Sudca mal dcéru, ktorá bola koncepientkou u manželovho právnika, takže mal všetkých pod palcom. Kade som chodila, tade mu čistili cesty a zmazávali stopy. Psychologovia a psychiatri mi síce povedali, že je to sociopat, že ešte pár mesiacov s ním a všetci skončíme prinajlepšom na psychiatrii, ale na súd išli iné posudky. On všade chodil vypovedať so svojim právnym zástupcov. Aj keď sa veci riešili na kriminálke a ja som bola u súdnej znalkyni, on tam nemusel... Aj keď sa psychologička vyjadrila, že deti mu neodporúča dať, sudca povolil styk...Prešla som si takým svojim osobným peklom. Ale na konci ma čakalo vykúpenie od despotu. Po deviatich mesiacoch prišlo oslobodenie. Cítim sa šťastná. Postavila som sa na vlastné nohy. Nikdy som nechodila po psychológoch, ani s deťmi. Všetkým sa nám uľavilo. Veľmi mi pomáhajú moji rodičia. Mám priateľa a konečne viem ako chutí život a sloboda. Prajem Ti to tiež. Aj keď od sociópata človek nikdy úplný pokoj mať nebude. Vidí, že sa mi darí, že mám pri sebe úžasného muža a deti majú skvelého otca a kamaráta. Začína zase vystrkovať rožky. No snáď to zase zvládnem , aj keď teraz nechápem, ako som s ním mohla vydržať tých 18-násť rokov. Držím prsty. 😉

mima4
15. máj 2014

@suz2
Zuzka, nerozvadzaj sa. Mozno mate s manzelom len krizu, blbe obdobie. To podla mna pride do kazdeho manzelstva. Nevzdavaj to... skuste vyhladat poradnu pre manzelov, skus poprosit o radu svoju maminu, skusenejsiu zenu (pravdaze myslim vydate zeny, ktore maju pekne manzelstva).

dazdovka
15. máj 2014

@suz2 ja viem o com hovoris, ked pises o prilis odlisnych vnutornych svetoch, do prveho manzelstva sa clovek tak hrnie, robi kompromisy sam so sebou a potom casom sa nechapavo pozera ako sa da takto zit... Neda sa do nekonecna prisposobovat cloveku, ktory ti nerozumie, zvlastne ze aj medzi roznymi regionmi, aj medzi susednymi dedinami tu na SK narazis na doslova kulturne rozdiely... Dopraj si cas na pripravu, nevesaj mu to hned na nos a premysli si vsetky alternativy, vsetko dobre zelam.

lucijja
16. máj 2014

@suz2 ahoj, tiež som sa takto rozvádzala, išlo o problémy aké máš zrejme aj ty...skrátka to nešlo. Ak sa viete dohodnúť s manželom na alimentoch, ktoré ti bude dávať, skús vypočítať či to zvládneš. Ideálne je počkať kým nenastúpiš do práce, prípadne žiť u rodičov ak máte možnosť. Tiež sme mali hypotéku a pôžičky. Barák sme predali ešte pred rozvodom a išli od seba. Splatili hypotéku a pôžičky týmto predajom a zostali sme takpovediac s holými zadkami. Ja už som našťastie pracovala a tak sme si mohli s malou prenajať jednoizbový byt, aby som nezaťažila rodičov. Ako dlho budeš ešte na materskej?

zofiac
16. máj 2014

Neviem poradiť, ale napadlo mi, len tak v sekunde, že by si nechcela odísť napr. k rodičom len na určitý čas - povedzme 2 týždne. A uvidela by si, či ti manžel volá, či vás príde pozrieť. Možno, keď bude v byte také čudné ticho, bude mu smutno, bude sám. Možno to pomôže...ale to je len taký môj nápad. Držím palce, nech sa rozhodneš akokoľvek 🙂

dohna
16. máj 2014

ja som od manžela odišla po 2 rokoch, syn mal vtedy 17 mesiacov, a dodnes neľutujem, začiatky boli síce ťažké tiež som vtedy bola na RD a z tých pár drobných sa veru vyžiť nedalo (tiež sme mali úver, ktorý sa vyplatil) odišla som k rodičom a tí mi velmi pomohli, syn to bral že to tak zkrátka je, kedže bol vtedy malý tak tú situáciu že sa rozvádzame ani nechápal. Skrátka býval s maminou a k ocionovi chodil cez víkendy, (aj chodí ) nikdy z toho nemal nejakú traumu. Po čase som si našla priateľa (teda vlastne po 6 rokoch) ktorého by som nemenila, vníma rodinu úplne inak, vo všetkom si rozumieme a pomáhame, brať sa nemienime, kedže obidvaja sme rozvedení a každý má svoje skúsenosti z manželstva, možno práve preto nám to tak dobre klape. Ale jediné čo je, že s týmto priatelom si viem predstaviť budúcnosť ( momentálne po 4 rokoch plánujeme aj rozšíriť našu rodinu) , což s exmanželom som si predstaviť nevedela. Ked máš žiť s niekým, kto s tebou byť nechce a chce sa rozviesť a ani nevie dôvod vlasnte prečo, tak načo byť s takým človekom. Tiež robil zo začiatku problémy, samé ťahanice po súdoch a neviem čo, ale tiež si po čase našiel priatelku a je svätý pokoj, každý si žijeme svoje, asi to tak malo byť. Dnes je to pre mna úplne cuczí človek (aj ked je otec môjho syna) ale ja som vždy tvrdila a tvrdím, ked si nemáte rozumieť, tak načo byť spolu-kvôli deťom? aj tak ked deti vyrastú aj tak sa väčšina rozvedie. Takže tak nejak, veľa šťastia v rozhodovaní 🙂

lenbea
16. máj 2014

@suz2 jasne, že to mnohi maju aj horšie. ešte sa nerozvadzajte, muž a žena vždy budu mať odlišne svety. aj mne sa niekedy zda, že sme len spolubyvajuci. muž si ide po svojich zaujmoch, alebo je v robote, malu vidi malo a to ešte s jeho mamou byvame a mysli si, že ked niečo potrebujem, mam sa na nu obratiť. ona vlastne všetko robila a aj chce robiť za neho. a ani jeden nevedia pochopiť, že manželom a otcom zanho byť nemôže, i ked ona by strašne chcela. pride mi to akokeby bola nejaky treti rodič, ktory dohliada ešte aj na nas dvoch a vôbec nerešpektuje že sme manželia ale ma nas za male decka. ale to nie je tvoj pripad. treba sa nejak pomaličky k nemu približovať. ja sa vela modlim za neho aj za nas. a vidim , že Pan Boh nam pomaha. spokojni uplne nebudeme nikdy, ale proste asi cely život budeš bojovať. bolo by Ti lepšie bez neho, či s nim?

haslerka27
16. máj 2014

zrejme je to len vysledok momentalnej situacie....skus pouzvazovat,cesty spat uz nebude,a tvoj syn sa raz spyta,co bolo skutocnym dovodom ze ocko s vami nezije.co odpovies?mal iny nazor?????neviem,pockaj kym nenastupis do prace...zatial skuste rozne cesty ako to dat do poriadku....kazde manzelstvo ma krizy- dlhsie ci kratsie.rozviest sa je to najjednoduchsie.....a pocase mozno zistis,ze tvoj manzel nebol predsa len taky zly....ze su aj horsi,ze si uponahlala a pod....premysli si to dobre aby si si nevycitala ze si neskusila vsetko....my s manzelom tiez nemame na vsetko rovnaky nazor,skor v drvivej vacsine opacny,ale ked na neho pozriem a pozriem na malu a vidim tu neskutocnu podobu,vidim,ako sa stara,aj ked mi lasku nevyznava denno denne,viem ze ma lubi....obcas to z neho aj vyjde v slabej chvilke...na dolezite rozhodnutie treba dost casu....

natalia13
16. máj 2014

@pemasinika moja mama to urobila po 30 rokoch a velmi ma mrzi ze to neurobila ked sme boli este deti. Hrozne ti fandim si silna žena!!!!! Otec sa jej snaží urobit pomstu este do dnes, ale mi vsetky tri deti mamu milujeme a vieme co sme si prezili a nikdy mu to uz nedovolime. Brat má 31 ja mám 30 a najml. ma 27. KAZDY MA PRAVO BYT STASTNY!!!

jabadaba
16. máj 2014

@suz2 a nemoze na vas doliehat len tarcha stereotypu? Obcas sa vztah akoby vycerpa, ale to neznamena konecnu. Unava, stereotyp, tvoj pocit zavislosti.....toto vie zamavat laskou a mozes mat pocit, ze nic k sebe necitite. Mozno si len neviete najst k sebe cestu ale nemusi byt uplne zarubana. Hm? Ono, nemozno ocakavat vztah plny vasne a iskrenia do nekonecna, tak to nefunguje. Ta prvotna vasniva laska zvycajne prechadza do inej formy lasky, do niecoho hlbsieho. Pises, ze manzel chodi z prace pekne domov, cize nema potrebu unikat a zrejme ani nema nejake partie, ako tu to bezne clovek cita. Tvoja zavislost je len docasna, kym sa nevratis do prace. Muz Ta nou nejako depta a vydiera? Mas pocit, ze Ta ma potrebu financne vydelovat? Citis sa zahnana do kuta nejakym sposobom v tejto suvislosti? Lebo su aj taki muzi, ktori maju potrebu sa na zene dorabat a davaju jej pocitit, ze ona nezaraba. Je to u vas tak? Zvaz naozaj ako sa manzel sprava, ci je to tak neakceptovatelne ako napr. agresia, alkoholizmus, nezaujem o rodinu a pod. Vidis, tu vedla mas temu o chlapovi co nema problem liezt 4x v tyzdni do kasina a z vysoka dlabe na rodinu a dieta. Je tomu aj u vas takto? Rozvod nie je drama, v opodstatnenom pripade je to adekvatne rieenie, preco nie, na to sa neumiera. Len k nemu netreba pristupovat v zapale nejakych unahlenych dojmov. 😉