Ahojte, žienky a mamičky.
Ako ste na tom vy? Máte nejakú spriaznenú dušu? Kamošku , ktorej môžte dôverovať a povedať všetko, ktorá Vás s porozumením pochopí ? Nebude falošná, zákerná a závistlivá? Ak áno, závidím vám 🙂
Mala som veľa "kamošiek" ale vždy to dopadlo rovnako. Vždy som sa v nich sklamala.
Verila som tomu, že keď sa s niečím zdôverím bude to vedieť iba ona a nie ešte 15 iných ľudí, takisto že keď na niekoho nadáva asi sa s ním baviť nebude. A poznáte to zrazu ich vidíte na káve alebo ich spoločné foto na sociálnych sieťach.
Proste ženské kamarátstva plné faloši, závisti a ohovárania. Už ma to nebaví... Myslím, že je lepšie kamošiť sa s mužmi nemyslíte? Tí vás pochopia niekedy lepšie ako ženy a hlavne sú k vám ako kamaráti úprimný no zas pochopí to manžel? 🙂
Som nabrúsená lebo som sa práve zas sklamala v jedenej "super kamoške" Fakt ma to už nebaví ...
A ešte teraz ako mám malé bábo a som na materskej mám pocit, že na mňa všetci kašlú, myslím "priateľov" akoby som materstvom prestala žiť ... je niekto kto zdieľa rovnaký názor?
medzi zenami je to veru tazke, ja som sa tiez prednedavnom v jednej ,,kamoske" sklamala...ak mas na taketo pripady ,,stasie" skus byt opatrnejsia v zdoverovani sa a az ked zistis, ze skutocne mozes danej osobe doverovat, az potom sa zdover na plno...to je asi jedine co ti mozem poradit...ja mam tiez len dve tri kamosky..niekedy je lepsie mat par blizych ludi na ktorych je spolah, ako zastup falosnych ludi okolo
Veď to sa aj budem snažiť, nájsť nejakú maminu ktorá bude so mnou aspoň kočíkovať 😀
Nedepkujem len už mám na to nervy!!! 😠 Akoby v mojom okolí nebolo normálnej kamošky 😒
@tansulinka uplne ta chapem ... kasli na ne,raz sa im to vrati ,neboj a ty si urcite raz najdes nejaku kamosku s ktorou sa budete kamosit ,len ako povedala arwen88 skus byt opatrnejsia v tom aby si im hned nejako neverila a nezdoverovala sa hned s niecim,uvidis po case
ahoj ja som sa vela krat sklamala v kamaratstve ,,,,,,,,,,,,,,,začala som sa držať hesla ,,,,,nikdy nehovor priatelovi to čo nechceš aby počul tvoj nepriatel 😉 😉 😉 ,,,,,,,,,,,,,,,,,,trochu sa treba nad tim zamysliet ,ale ja verim že každy pochopi ako je to myslene 😉 😉 😉
viem o com hovoris a ako ti je, ja cim dalej tym viac sa utvrdzujem ako ma jedna ,, kamoska" dokonale vyuziva a este sa za moju ochotu - vozime do skoly jej dieta a vozim ju aj k nam a vybavila som jej nieco, veci darovala a este sa na mna aj osopi aka ja som a ako sa ja knej spravam. a dnes ma dostala tiez, navrhla som jej , nech si urcite veci zabezpeci, aby nase deti boli na rovnakej urovni, lebo potom to moje stoji a nemoze sa pohnut dalej, kedze maju spolocny kruzok a ona iba odsekla, ze si to rozmysli. jednoducho jej je jedno, ze vzdy sa prisposobim ja a ze je to na moj ukor a ze za nic aj ak potom musim zaplatit a hodina je venovana jej dietatu a zas iba u nas... nikdy nepovie, ze moze byt aj u nich hodina vzdy iba tu - ved teda nech aj je, ale ked treba vedomosti dorovnat, tak mi obratom povie, ze si to rozmysli. nechcem veci hrotit, ale zacinam mat toho dost. prepac, ze som sa tak rozpisala, no inac sa nedalo uviest prikladom , ze ta presne chapem
@tansulinka dokonale poznam ☹ obcas mam pocit ze mat dieta je horsie ako mat mor.a ked deti nastupia do skolky a matky do prace tiez ziadna slava.
akurat min.tyzden som rozmyslala kedy som bola tak von posediet s kamoskami.2roky dozadu!!!
ja som mala,teda este mam jednu kamosku,ktorej fakt boze chran nieco povedat...hned to riesi kde s kym...sama sa stazuje,ze kazdy sa stara o kazdeho,pritom ja nepoznam klebetnejsiu osobu ako je ona....tiez som sa presvedcila,ze jej vyzvedanie nie je cisto kamaratskeho charakteru preto som s nou prerusila kontakty,teda nejake velke kamaratstvo ako dovtedy....pozdravime sa,ale ziadne zdoverovanie,vykecavanie....proste odstup si drzim a vyhovuje mi to.
odstahovali sme sa s manzelom z rodneho mesta, najprv pobyt vo Viedni, tam sa mi narodil syn a teraz v Bratislave. Nakolko tu nikoho z rodiny nemame a pre rodinu, kedze som nemala kde nechat male dieta, ani na chvilu,som nemala kamaratky, ani nemam, som spolocensky typ, ale praca, rodina a domacnost mi berie vsetok cas..a tak som si zvykla, mam kocura a rodinu, kocur mi nahradza kamosky, tomu poviem vsetko, on chape..zacala som sa viac venovat zvieratam, krmim macky tulave..pomaham..mam znamych..dost, ale priatela len jedneho - manzela a myslim, ze on je na tom rovnako, som jeho priatel, kedze robi od rana do vecera, vikendy travime spolu..niet casu nazvys..niekedy je cloveku smutno, moji priatelia zostali v rodnom meste, ale ti maju tiez svoje rodiny a pod..spomienky nam ostali..o povrchne priatelstva nemam zaujem, radsej svoj cas darujem tym, ktori si to zasluzia - rodina a moje macky 🙂
Ja tento problem riesim davno. Pocas detstva som vela kamostiek nemala, len sesernicu s ktorou sme boli dobre kamaratky. Vzdy som tuzila niejaku mat, ale ked len velmi tazko najdem niekoho, kto tu bude pre teba, tajomstva hned nepojde povedat inym ludom ... Teraz je to take iste. Som mama, mam maleho synceka a nemam ziadnu kamaratku. Vydala som sa do inej dediny a nikoho tu nepoznam. Manzel je cely den v praci a ja sa nemam ani s kym porozpravat :( samemu je cloveku smutno. Tolko krat by som si len tak rada sadla s niekym na kavicku a porozpravala sa ....
@tansulinka to akoby si o mne písala 🙂 ja som na tom podobne. Nikdy som nemala nejako extra veľa kamošiek. Na strednej sme boli taká menšia skupina kamošiek a s jednou som ostala veľmi dobrá. Poznali sme sa roky. Verila som jej. Akonáhle som otehotnela už o nej ani nepočujem. Nenapíše mi, neozve sa ani nič. Odsťahovala som sa do zahraničia a tiež som stále iba doma. Nemám tu tak isto žiadne kamarátky. Väčšinou som sama doma lebo môj partner je v práci. Tak poďme si založiť klub, kde si budeme len my tri písať a mať také kávičky, alebo aspoň skypovať 🙂 budeme to mať veselšie.
@tina1988
@tansulinka ja som mala len kamaratov, baby akoze fakt nemusim su to hlupe husi 🙂 a to tiez co ty kazda rovnaka. Momentalne mam jednu nviem ci sa da povedat kamosku, ale sukromne veci by som jej nehovorila a kamosi pre mna neexistuju pretoze je to chore ked niekoho milujem aby som sa stretavala s muzmi, nerobme druhym to co nechcete aby aj oni vam robili. Takze radsej nikoho, alebo ked uz tak nehovor vsetko 🙂
keď to tak čítam, tak som vďačná za moju Vierku a za to, že sme sa vôbec stretli. Ona jediná je taká moja kámoška, že my sa nemusíme vidieť aj rok a keď sa stretneme, pokračujeme tam, kde sme prestali, ako keby sme sa videli len včera. Čo jej poviem, zostáva medzi nami. Veľa nám pomáhala pri vybavovaní vecí na svadbu, bola nám svedkom, skvelo si rozumie s mojím manželom a to je odo mňa staršia o 7 rokov. Až teraz si fakt uvedomujem, že ako je super, že ju mám:o) a preto jej dnes aspoň zavolám🙂 Už sa teším na to, že keď budem na MD budeme za ňou chodiť pešo do vedľajšej dediny aj na celý deň a my budeme mať zasa aspoň čas pokecať 🙂
Poznáme, našťastie je mojim najlepším priateľom manžel. Sú však "problémy", ktoré nepochopí a na tie mám sestru. Aj to len raz za čas. A teraz keď som doma a čakáme druhé, starší je chorľavejší zo škôlky doma mi to už začína liesť na kečku. Ale veď sme silné plemä a nie také veci zvládame, trocha si ísť zabehať a čololádka robia zázraky...aspoň u mňa 😉
@tansulinka
@petinka18 presne ako pise petinka, tiez som tu nemala vela znamych kedze som pristahovalec 🙂 ale odkedy som porodila tak ako keby som mala lepru. Vsetci mali svoj zivot a ja som bola s malou doma zatvorena, manzel v praci, mala vkuse plakala v kociku byt nechcela, takze sme boli asi pol roka zatvorene len v byte...no hrozne nieco. Po pol roku sme zacali navstevovat materske centrum, isli na plavanie a mne sa cez MK ozvala jedna super baba, ktora ma takisto dievcatko rovnako stare ako ja. Odvtedy je to uplne super, stretavame sa, obcas zajdeme von bez deti, chodievali sme spolu cvicit. Teraz cakame baba s rozdielom mesiac a pol. 😀. V tomto veku a v tomto nasom "stave" je tazke najst niekoho komu mozes verit a s kym sa mozes vzdy o vsetkom porozpravat. Ale nikdy nevies kedy kde koho stretnes a myslim, ze takych osamelych dusi je straaaasne vela, tak len treba hladat 😉
Ja som introvert, takže nepotrebujem mať okolo seba veľa ľudí. Mám síce dosť kamarátok (a známych), za dobré kamarátky by som ale označila tak 2-3 maximálne. Sú to baby s ktorými sa cítim dobre, poznáme sa dlhšie a preberáme aj veľa osobných vecí. Nejaké ohováranie a pod. neriešim, moje kamarátky sa navzájom nepoznajú a nemajú spoločných známych.
Vždy som si rozumela skôr s chlapcami ako s dievčatami, s mužmi sa doteraz bavím radšej. Môj najlepší kamarát je mužského pohlavia (nie je to môj partner, aj keď toho vnímam ako naj kamaráta tiež), poznáme sa veľmi dlho a hovoríme si skutočne všetko, je to človek, ktorému absolútne dôverujem, dokonale ma pozná, máme spoločné veci, spoločný humor, rozumieme si.
Mne ženské kamarátky ani veľmi nechýbajú, rada občas vybehnem na kávu, na nákupy a podobné ženské veci a na to mi stačia aj tie 3 čo mám. Skutočne osobné veci ale rozoberám buď s partnerom alebo tým kamarátom, so ženami zdieľam máločo.
@tansulinka
V tvojom príspevku som sa absolútne našla 🙂 Tiež nemám a nikdy som ani nemala žiadne super kamošky s ktorými môžem pokecať fakt o všetkom,vybehnúť občas na taký shopping day 😀 ,na kávu,apod.Ako som zostala na materskej,skúšala som sa spojiť s mamičkami,ktoré majú deti v rovnakom veku,ale so žiadnou sme si akosi nesadli.Asi mám priveľké očakávania 🙂
@tansulinka
A či je lepšie kámošiť sa s chlapmi? 🙂 No,neviem,ale vždy je tu riziko,že to kamarátstvo môže skĺznuť... 😀 Teda,pokiaľ nieje gay 😅
Poznam mala som kamosky ,ale sme sa prestahovali a nemam tu nikoho skym by som sa mohla porozpravat . Mam 3 deticky a je to akoby obmezenie pre niekoho ked maju po 1,2 deticiek. Co sa tyka chlapi drzia spolu babi ani nie oni sa neohovaraju ako zeny .
@lagatta ... normalne si tvoj prispevok hned zlepsil den 🙂 aj ja som to tak mala na strednej, ale potom sa skola skoncila, chvilocku sme sa este snazili komunikovat a potom sa kazdy vybral vlastnym smerom a uz bolo po. A mna ten pocit samoty neopusta. Moj muz je uzasny - ale kamoska je len kamoska 🙂
rada pokecam, popisem, poskypujem - cokolvek. Lebo sa na materskej asi zblaznim.
@tansulinka hovoríš mi z duše, mám rovnaký problém. Najlepším kamošom je manžel, všetko preberáme spolu, všetko riešime. Ale v poslednej dobe by som rada pretriasala s niekym, aj nejaké tie menšie nedostatky v našom vzťahu a nie je s kým :( pretože buď mám "kamošky" také, že hneď by mu to vytárali, čo sme sa bavili (myslím formou narážok pri spoločných stretnutiach) alebo mám "kamošky", ktoré by moje vyžalovanie sa iba potešilo :( takže momentálne mám pocit, že som sama ako prst. Často sa viem vykecať napr. mamine, ale o určitých veciach sa mi s ňou hovoriť nechce.
Nezvládam odpísať každej ale ako vidím všetky sme sa zhodli v jednom. Baby sú falošné, počas materskej na nás kamošky kašlú, najlepšie sa kammoší s mužmi, čo poviete kamoške vedia všetci a naši manželia sú naši spovedníci ... 😀 😀 Nomálne sa smejem keď to takto zhrniem.
@dasiacik môj naj kamoš je gay len škoda že na mňa tiež nemá moc času ale keď mu napíšem je pravda že vždy mi pomôže.
@tansulinka zhrnula si to dokonale :D Len čo v prípade, že potrebujeme ohovoriť manžela? S ním to asi nepôjde 😝 😅 Ach, čo by som dala za kamoša gaya? 😀 mám len jedného známeho a ten je horší ako 10 báb 😕 vykecá všetko čo vie a čo nevie si rád domyslí 😀
mam dve take, ktore su ale dlhorocnymi stalicami v tomto smere a nemame si preco zavdiet,asi preto,ze maju uplne ine zameranie, vobec pohlad na zivot, chlapov. Takze som si s nimi nikdy nepoliezla do kapusty. A chlap gay je univerzalne riesenie, pretoze ten tiez asi zavidiet nebude. Ako nehovorim,ze z neho nemoze byt tiez potvora,ale je to vyborny poradca pre vsetko,co zenska potrebuje a od svojho chlapa nikdy tak fungovane odpovede nedostane.
Veď to čo keď sa chcete posťažovať na muža 😀
Baby je to naozaj super mat za kamosa gaya! Na všetko ma triezvy pohľad a pokiaľ ste nezadané preberie s vami aj chlapov. Len zas niektoré veci sa dajú riešiť len so ženou. Menzes,pôrod a pod.... 😀 ale nikdy nezradia!!!
@tansulinka Mám kamarátku overenú časom, poznáme sa od ZŠ. A mám super sestru. Kamarátov mám dvoch. Môžem im povedať všetko (netrvdím, že to vždy aj robím). Je tam dôvera a rešpekt. Ako sa hovorí - čo dávaš, to aj dostávaš. Zlé vzťahy sú vždy zrkadlom človeka samotného. Nie je to príjemná pravda, ale tak to proste je. Alebo možno neselektuješ a príliš ľahko a rýchlo sa otváraš aj ľuďom, ktorí si to nevážia a nakoniec to zneužijú.
@tansulinka niekde som citala, ze mat naj kamosku je velke stastie a sanca ju najst je omnoho mensia ako najst partnera. mam 41 rokov, najsamlepsiu kamosku na svete 27 rokov, velmi dobru 22 rokov, dalej 2, s ktorymi mozem o hocicom uz od zs a dokonca som mala to stastie najst spriaznenu dusu aj pocas materskej tj uz 8 rokov. som celkom spolocenska a mam aj viacero znamych... som za udrziavanie dlhodobych vztahov 😉 . dakujem svojim kamoskam za to, ze su! mam ich velmi rada!
v dnesnej dobe je velmi tazke najst priatela na ktoreho sa da fakt spolahnut... tiez som si myslela ze mam tie naj kamosky ale cas ukazal ze to tak nie je... viem asi ako sa citis ,skus si najst nejaku len znamu alebo nejaku osobu s ktorou pokecas ,pokocikujes a tak...ja ked som nemala este maleho mala som vela priatelov ale ako som otehotnela a porodila zrazu som nemala nikoho,nasla som si nove kamosky,maminy z okolia ,s ktorymi uz teraz chodievame raz za cas von vecer alebo chodime na vylety s detmi...alebo nejaku byvalu kamosku co ma uz dieta kontaktuj...len nedepkuj 😀