Snažím sa byť dobrá veriaca kresťanka, ale nejde mi to

@0silvia0 ale ja sa silim, aj sa snazim modlievat aspon dvakra denne aspon otcenas klaciacky, snazim sa citat si pismo, alebo koran, nech ma tam nieco oslovi proste, alebo ja uz neviem. No koran ma este aj odpudzuje troska k tomu. Snazim sa najst to spiritualno v sebe, kamoska vravi, ze islam je velmi spirituálny, ale ja akosi tam nic necitim, nevidim, nic. Iba trosku v jezisovych peknych slovach sa nachadzam, v novom zakone, ale to je cele. Ja potrebujem, ale nieco ine v zivote, potrebjem nieco silne v zivote :( takrto nemozem zit ako bezverec.

Ja som na tom podobne. Niekedy som aj viac chodila do kostola. Aj som cítila že som bližšie k Bohu aj keď moje kamarátky chodievali a modlili sa viac. Ničoho som sa nebál lebo som mala vieru. Potom sme začali stavať dom a prišla korona a ja mám pocit že som v tomto smere úplne zlyhala. Chcela by som to napraviť a vrátiť sa späť no akosi sa nedá. Aj som uvažovala že by sme s rodinou navstevovali nejaké spoločenstvo. No žiaľ situácia nedovoľuje. Snáď bude ešte možnosť a sila to napraviť 😔

Skús si prečítať nejake knihy o svätých, napr. o Pátrovi Piovi - Zázraky Pátra Pia. Ísť na adorácie, chvály, počúvať kresťanskú hudbu. Na youtube je ich mnoho od skupiny Espe, Heartbeat, alebo zahraničné Hillsong.

Byť dobrým veriacim kresťanom neznamená modliť sa 3x za deň, aby som pri tom niečo cítila. Dobrý kresťan miluje svojich blízkych a pomáha. Ruky nedávaj spolu a k nebu, ale prilož ruku k dielu a ukáž Bohu svojimi skutkami, že si ho vážiš a život tvoj ani tvojich blízkych ti nie je ľahostajný. Rozdávaj lásku, radosť a šťastie - to ťa naplní!

Ides na to mozno zo zlej strany. Nabozenstvo nema byt o pocitoch, ci specialnom prezivani niecoho, ale o vztahu s Bohom, o konani veci, co pokladame za spravne a podobne. Raz mi jeden knaz povedal, ze preco cakam, ze budem pri modlitbe nieco specialne citit? Nie je to ohnostroj, ani to nemam tu modlitbu vyhladavat kvoli nejakemu uzasneho pocitu, ale jednoducho preto, ze verim a chcek mat vztah s Bohom. Ze je to ako zamilovanost, ked na zaciatku vztahu zazivas priam ohnostroje pocitov, ale potom uz nie, neskor su tie pocity hlbsie, ale menej divoke, menej zazitkove, ale prave vtedy to je to prave. Cesta k Bohu moze byt vselijaka a ked ti nepomahaju naucene modlitby, tak treba skusat ine cesty, ak tak velmi chces verit.

Vyhod to z hlavy, čo teraz robíš. Ty nemusíš robiť to ,čo robí tvoja kamoška. Rob to, čo vnútorne cítiš a na to aby si počula svoje vnútro, potrebuješ stopnúť tie chaosové myšlienky. Robí sa to formou nejakej tvorivej činnosti, prechádzky v prírode, jednoducho vypneš napr, pri malovaní obrazu. Skús meditáciu, moja. čo si sa nalakala, alebo čo ? Naboženstvá sú len na manipuláciu a ovládanie. v Ježiša si ver, ked chceš, posmrtný život existuje a ty si sa sem narodila x krat, ale prosím ta ukludni sa. ❤

Vieš čo ťa priblíži k Bohu? Kríž a trápenie, situácie kedy pomôže už len zázrak. To radšej ale nechci zažiť. Užívaj si každý deň a prestaň rozmýšľať nad takýmito blbosťami. Je jedno aké náboženstvo vyznavas. Hlavné je konať dobro.

Ja som neveriaci človek, moja mama mňa ani môjho brata nedala ani krstiť ani nás nenútila do žiadnej viery hoci ona sama verí v Boha, vraj my máme vlastný rozum a máme si my vybrať. Za to som veľmi vďačná síce neverím na žiadnu vieru ani niečo božské, ale aspoň som mohla za roky zistiť ako na tom som. Napríklad sa mi len páčia princípy budhizmu, je to krásna viera ale neverím v ňu ale iba v reinkarnáciu a nie som popritom budhistka. Verím v karmu a silu niečoho ale nie ničoho konkrétneho. Viera je len niečo čo keď sa cítite zle, v hlave si prajete k niečomu aby bolo lepšie, modlitbami si ohrievate dušu ale vždy je to len pre lepší pocit a je to tak dobré a je jedno za akú vieru stojíte alebo aj žiadnu. Netreba na seba tlačiť, to že ste vyrastala v takej rodinw neznamená že musíte nasledovať to isté náboženstvo, nenúťte sa a skúste len hľadať čo vám vyhovuje najviac. Fanatizmus nie je zdravý, môže prerásť do niečoho čo si budete myslieť že je dobre a popritom na robíte viac škody ako úžitku. Mali by ste popremýšlať mne to príde ako by ste si niečo vyčítali a chcete sa zmieriť cez vieru alebo ste niečo zažili. Ale vážne nenutte sa, možno zistíte že práveže vás to vôbec neláka

iba zbezne som si to precitala, ale prepanajana, na kieho frasa to tolko silis? rob to, co naozaj citis. nutenie do viery ma za nasledok akurat tak znechutenie. a na to, co robi kamoska, kasli, ty nie si ona, kazdy sme iny.

Ale viete ked vidim tych ludi tak zanietenych pre vieru , modlia sa aj trikrat aj patkrat denne, a ja necitim nic. Mam vztah k bohu. Snazim sa konat dobro a tak. Silim sa do toho doslova, aby som sa modlila viac, sla do kostola, citala Pismo, chcem tak velmi verit strasne, chcem byt dobry veriaci clovek v NIECO. naozaj sa nestotoznujem s katolicizmom, ale neviem naozaj v co mam verit. Som z toho zmatena poriadne.
Kamoska od detstva ta presla z krestanstva k islamu a je zanietena a horliva moslimka, ktora sa patkrat denne modli. Chcela by som tiez mat taku neochvejnu vieru, ale ja nemam :/ Chyba mi to ale v zivote.
Napriklad presne ako niektore pisete. Ked mate preukrutne silnu vieru, tak sa nebojime nicoho. A ja praveze toto nemam. Bojim sa smrti napriklad aj z pripadneho covidu,bojim sa o bliznych ai. Lebo ta viera nie je taka silna. Nelaka ma takyto zivot, chcem zit inaksie, mat plnohodntnu vieru, ale nemam. Ved ani dokonca neverim racionalne a logicky na posmrtny zivot :(

"Chcem byť veriaca"....to čo za bludy tu píšeš ? Tak buď som veriaca, alebo niesom....Ale nie, že chcem byť....Niekto ti sfanatizoval mozog , že musíš byť veriaca ?

ach ty musis mat moc casu

Strach zo smrti
Smrť je veľmi nepríjemný fakt, ktorý sa stane raz každému z nás. Väčšinu svojho života svoj strach zo smrti nevnímame, pretože našu myseľ zamestnávajú každodenné povinnosti. Ak trpíte strachom zo smrti, ktorý vám bráni v normálnom živote, tak sa ho pokúste zahnať.

Uvedomte si skutočnosť. Život by bez smrti zrejme neexistoval, tieto dve skutočnosti sú navzájom prepojené. Preto sa sústreďte na to, že žijete tu a teraz.
Zamestnajte svoju myseľ. Jedným z tipov, ako sa zbaviť strachu je zamestnať svoju myseľ niečím, čo vás bude napĺňať a zaťažovať viac, ako myšlienky na smrť. Začnite športovať, maľovať, alebo pomáhať tým, ktorí to potrebujú.
Nie ste jediný. Je to jasné, jednoducho nie ste v tom sami. Na svete je niekoľko miliárd ľudí, ktorí sa smrti nevyhnú. Všetci ľudia, či už slávni, neslávni, mladí i starší, všetkých to raz čaká. Žite naplno a využite čas pre rozvoj, so zlými myšlienkami sa ďaleko nedostanete.

cele to mas zle postavene. Zijes v strachu zo smrti, z covidu, z toho, ze nie si dobra veriaca atd. Cele zle. Vsetko je dobre take ake je a je to spravne. Zi pritomnost, tu kazdodennu pritomnost, vtedy budes stastna a spokojna.

Vieš čo? Teraz mi to tu príde ako keby si nás chcela nenápadne presviedčať o tom, že kresťanstvo nie je správne, ale islam áno, lebo tvoja kamoška je moslimka.

No ja ked som videla sesternicu krestanku ako sa modli,mala som z toho des. Kmasala sa,kyvala ako v tranze,nie dakujem. Pre mna to bol desny zazitok,co sa ti na tom paci? Dobry veriaci je mudro zmyslajuci veriaci. Nemusis len modlitby odriekat,mozes sa rozpravat s Bohom,podakovat mu. Vobec nie si zla veriaca.

Hovoris o inych, ako chces byt ako oni. Ale ty nevies, ako to v skutocnosti citia. Vela zanietenych veriacich to zial len navonok predstieraju, ale svoju vieru neziju, nekonaju podla nej. Ja mam skor skusenost, ze cim viac je niekto "zanieteny" v zmysle, ze to na nom ini vidia, ze to dava najavo, tym ma neuprimnejsiu vieru.
A co sa tyka strachu, sme ludia. V Biblii najdes velakrat slova "Nebojte sa". Keby pre nas strach nebol prirodzeny, nemuseli by sa ti v Biblii tolkokrat opakovat. Viera nema byt nejaka istota, ze verim a nebudem mat strach. Viera je casto o tom, ze mam strach, Boh ma ho nezbavil sibnutim carovneho prutika, ale aj tak mu doverujem a odovzdavam sa mu pokorne aj v strachu, lebo som clovek, nie Boh. Vela ludi berie vieru ako nejake vychodisko, ulahcenie zivota. Verim, tak sa nebojim, o co budem prosit, to dostanem, pohodicka. Ale Boh nie je automat. Viera je tazka, casto nam neposkytuj ani tie pocity, co cakame, mozme pochybovat, musime si neustale hladat cestu a vztahu s Bohom. Nakoniec tak ako v kazdom inom vztahu, chce to vela namahy a rozhovorov.

@martinajurkechova presne ako si napisala, ja som nikdy nebola vzorna "rybickarka" az ked sa mi stalo v zivote mojim vlastnym pricinenim nieco, co ma bude trapit a prenasledovat cely zivot, vtedy som sa obratila na Boha, pretoze som potrebovala odpustenie nie len od Boha ale odpustit samej sebe a najst pokoj v dusi a zrazu mi davalo vsetko zmysel. Dokonca uvazujem aj nad spovedou, na ktorej som nebola 20 rokov a vzdy som ju neuznavala. Ale ako sa hovori, topiaci sa aj slamky chyta, ale neviem ci je zrovna toto ta "spravna" a uprimna viera v Boha. Ale urcite je pekne v nieco verit, clovek sa neciti v tazkych chvilah taky sam.

Zanietena viera robi viac zla ako dobra. Clovek strati zdravy rozum a nasleduje bludne prikazy z knih co si sam zinterpretuje alebo od knazov alebo od veriacich kamaratov.
Co poznam povrchne tych par nabozenstiev, je na nich zle to ze zbavuju cloveka zodpovednosti za vlastne ciny. Ludia slepo nasleduju prikazania a veria ze robia dobro. Taky zivot je ovela jednoduhsi.
Neustale spytovanie si svedomia a zvazovanie ci moje skutky su skutocne dobre je narocne ale to je ta spravna cesta k ducovnemu rastu a robi z teba lepsieho cloveka.
Viera v boha je skvela vec, k tomu nepotrebujes nabozenstvo. Nehladaj ho.

Väčšinou, keď veľmi chceš, tak to nejde. Pokora, modliť sa, čítať a rozjímať...a ako píšu, robiť malé veci a dobre. Milovať seba a blížnych.. nezabúdať na základné veci... Toť vsio. A nemá to byť rozumové.. vôbec nie..to je o srdci..a viere v Boha. Viera poháňa robiť dobro. Neviem to inak vysvetliť. Je to nadlho. 😂 Duch svätý dáva vnuknutia, človek sa len ako keby poddava... A veľmi opatrne robí kroky, ktoré verí, že sú správne.. Btw, každý to asi prežíva inak ale chcieť niečo nasilu nikdy nebolo dobré. 🤣 A trápiť sa tým, že to nejde, tiež nie je dobré.. a čakať v mega emočne zážitky každý deň a nadšenie..to nemá byť určite o tom. 😅 Nepiseme o drogách. Základ je podľa mňa viera. Hotovo. Nič viac. Aj keď je zlý deň. Verím..

Napíšem ti svoju skúsenosť ohľadne modlitby.
Tiež som muslimka, bola som však vychovávana ako kresťanka. Chodila som aj na také tie letnicne spoločenstva. Ľudia sa tam modlili, kymasali "vo vetre", proste nejako ich to bralo, ani netuším prečo. Veľmi som tomu nechápala a prišla som si ako z cudzieho sveta. Cele to prežívanie modlitby mi prišlo dosť nasadené, niekedy až ako psychiatria (hlavne keď to niektorí ľudia nezvládli emočne). Prišlo mi ze títo ľudia sú skôr ovládaní emóciami než niečím iným. Nevidela som tam rovnováhu medzi emóciami a rozumom (a predsa len Boh nám dal rozum nie len emócie). Dlho som premýšľala nad tým, co pre mňa vôbec modlitba znamená, až som dospela k názoru, že je to: môj postoj. To v čom sa upevňujem. To co mi týči cestu. Nie je to dialóg (ako si niektorí nahovaraju), neverím ze Boh odpovedá a my pri tom niečo cítime (áno môže zasiahnuť do chodu našich životov ale o tom teraz nehovorím) a nie je to emocne nestabilná činnosť. Verím, že modlitba je o postoji voči Bohu, o tom ako sme sa rozhodli žiť. Ak si sa ty rozhodla ze chceš žiť dobre, že chceš konať dobre skutky, že ďakujes Bohu za svoj život - toto je modlitbou. Priznám sa, že sa osobne nezvládam modliť pravidelne ako by som sa mala - ale modlím sa keď mám potrebu: keď schádzam z cesty - aby som si znovu vytýčila smer, keď sa cítim sama - aby som sa vzchopila a "bojovala" dalej, alebo keď chcem poďakovať za niečo dobré. Podľa toho čo píšeš sa v modlitbe snažíš nájsť niečo čo tam asi ani nie je. Možno na to ideš zo zlého konca. Skus nebyť ísť byť na silu "papierovo" veriacou, skus byt pevnou vo svojich postojoch - v svojom smerovaní, odhodlaní. O tom je viera. O živote.

Ahoj moja. Často to tak býva ze všetko okrem krestanstva sa zdá lakavejsie a spiritualnejsie. Pri modleni sa nesustreduj na pocity. To je miesto pre diabla,aby ti posuval co sa mu zapaci. Pri modleni sa sustreduj na slova,ktore vyslovuj pomaly a premyslaj o nich. Hovor ich myslou a aj srdcom. Citaj si Novy zakon a listy. Snaz sa len lubit Boha a vkladat tuto lasku do okolia. Uvidis,ze po kratkom case to pride.

Mozem sa opytat odkial si? Ak chces napis mi spravu.💕

Ahoj. rozumiem tvojim pocitom. Boh ta k sebe vola, aby dal tvojmu zivotu pravy zmysel, pokoj do srdca, ukazal pravdu.. to vsetko som od Neho z milosti prijala aj ja, moja rodina a nadherny pocit, kazdy den, nech sa deje cokolvek😊no nehladaj Boha v nabozenstve, nejakych naucenych modlitbach...hovor s Nim uprimne, od srdca, povedz mu, ze Ho chces najst,kazdy, kto po tom uprimne tuzi, najde pravdu, Boh sa mu ukaze..prosim nevzdavaj to, On pre teba obetoval to najvzacnejsie...mozme si napisat aj sukromne, ak mas zaujem😊velmi rada sa podelim o dar, ktory som dostala

možno by si mala prestať tlačiť na pílu, strašne sa snažiť a siliť do polohy, ktorá ti nie je prirodzená. Prestaň sa modliť 3 x denne tak ako doteraz. Zmeň svoje modlitby, možno bude stačiť aj jedna denne, ale taká vrúcna, úprimná, kde toto všetko svoje trápenie odovzdáš Ježišovi - odovzdáš mu všetky svoje nezdary, pochybovanie, obavy, strach - aby to on zobral do svojich rúk. Každý deň sa ráno pomodli a popros ho v tej modlitbe (osobnej) o to, nech ťa vedie on. A vždy počas dňa, keď ti to napadne, sa len k tomu v krátkosti vráť, aby si konala v jeho mene. Nesmie tu byť priestor na beznádej a sebaovniňovanie, to je diablova robota. Všetci riešime nejaký problém, každý jeden z nás. Niektorí aj s vierou... nemysli si, že len ty si tá, čo pochybuje. Ale ide o to, nestratiť vieru v Boha a nesnažiť sa riešiť všetko upäto. Problémom nás ľudí je, že si myslíme, že všetko dokážeme vyriešiť sami vlastnými silami.

Ahoj, prepáč, ale viera a ktorékoľvek náboženstvo nie je o tom, čo cítiš pri modlení, ale o tom čo ti prináša do bežného života, že ťa motivuje byť lepším človekom.

A naco to silis,ked ti to nic nedava? Myslis si,ze budes lepsi clovek?

Nechci napodobňovať kamarátku, zamysli sa, čo ju viedlo k islamu (možno frajer moslim?) Neviem, či je dobrá cesta,, zradiť rodnú vieru. Tvoja kamarátka je možno taká zanietená moslimka, aby sa zapáčila svojmu partnerovi. (Poznám jednu takú). Bud sama sebou a hlavne sa do ničoho nesil, nikam to nevedie, len budeš viac zmätená.