Smutná nálada bez manžela
Môj manžel robí na turnusy.jeden týždeň je doma a druhý v práci.presnejšie 8 dni v práci a na ten 8 deň poobede príde a potom 6 dni je doma.keď je v práci je tam, domov nechodí.má to ďaleko.som cely týždeň len s deťmi.ten týždeň čo je doma zbehne rýchlo a ten druhý je pre mňa nekonečný.celý čas som bez nálady, stále na neho myslim, chýba mi.už sme sa rozprávali nech zmení prácu a príde tu, ale nechce.tam sa mu páči a vie to robiť.od školy to robí, nič iné by ho nebavilo robiť a je vo svojej profesii dobrý aj ho už povýšili.my za ním ísť nemôžeme tu máme dom, syn tu chodí do školy, má tu kamarátov.keď sme stavali dom, pracoval poblízku, ale zmenilo sa to.kamarátky tu nemám, sme malá dedina a moje kamarátky sa odsťahovali.a nové tu nemám a sj tak nie je čas, mnohé už pracujú, deti v škole a potom sa učia.ja som na materskej s malou dcérkou.je aktívna, dosť ma vyčerpáva.ten týždeň čo je manžel doma aspoň večer pomôže.cez deň veľa robí na dome.ako sa zbaviť smutlu?určite ste tu niektoré, ktoré máte manželov na turnuse, týždňovke alebo v zahraniči.ako to zvládate?
Boze moj manzel chodi len na nocne a som z toho cela hotova a tiez sa doma nudim a je mi smutno ... neviem si predstavit byt tyzden bez neho stale dookola :/ tak jedine ozaj predat dom a tam kupit nehnutelnost ak to teda nijako inak nejde.
@stvura mozno jej ide colkovo mozno aj o ten pocit ze ked je daleko nemoze sa nanho spolahnut. Ja napr ked mam manzela v praci a nie sme spolu som kludna lebo viem ze je tu v meste kde byvam a keby sa nieco stalo zavolam a hned je tu. Ale ked niekde odcestuje tak som ako na ihlach aby sa jemu nic nestalo ale aj to ze odrazu som na to sama a nemas sa o koho opriet ak sa nieco stane.
tak si najdi priatela.. pre toho bude mozno tvoja spolocnost prednejsia, ako praca tyzden mimo domu
7 rokov sme takto podobne fungovali, až na to, že môj nechodil preč pravidelne, ale prudko nepravidelne a občas aj na tri týždne vkuse. Kým sme nemali dieťa, mne to nevadilo, vyplnila som si čas svojimi zalubami a boli sme si s mužom vzácni, keď sa vrátil, tak sme zažívali zas a znova medové týždne a náš vzťah to posilnilo, obaja sme v tom vedeli nájsť to dobré. Potom, keď sa narodilo dieťa, tak som začala pociťovať presne to, čo opisujes, strašne mi chýbal, často som plakala, z vyčerpania, z toho, že mi nemá kto pomôcť ( rodina ďaleko). Aj jeho to deptalo, keď videl, aká som smutná. Mňa to samu prekvapilo, že ako zle to znasam. Potom som si našla kamošku s takým istým malým dieťaťom a bolo to o niečo lepšie. Ale nakoniec muž zmenil prácu, aj sme sa presťahovali, bližšie k rodičom a do mesta, kde sme mali pár kamarátov. A opäť nám to veľmi veľa dalo, aj tá zmena vlastne, síce bolo to aj ťažké, ale aj plno pozitív to malo. Základ ale je, že to vnímajú rovnako obaja. Neviem si predstaviť, že by muž bol natoľko zahlbeny v práci, že by zmenu odmietol, ja by som ho nenutila, ale asi by som bola dosť nešťastná. Treba veľa komunikovať s mužom, nehrať pred ním hrdinku, lebo ako on má vedieť, že si fakt smutná. Zase nie fnukat, ale proste priamo odkomunikovať, hľadať spolu riešenie. Nie trvať na svojom, ale vypočuť aj muža, ako to vidí on, proste dohodnúť sa. Vo vzťahu je fakt komunikácia to najdôležitejšie.
Kedy ideš do práce?prídeš na iné myšlienky a rýchlejšie Ti zbehne čas...ale ma to aj plusy nie?si predstav, že by si musela od malého dieťaťa ísť do práce, lebo by ste nemali peniaze.Kazdy má inu povahu niekto zvládne niekto nie...dlho tak pracuje?možno si len musíš zvyknúť?
Keď ty nemôžeš ísť tam a on sa nechce vzdať práce iné nezostane len si zvyknúť, nájsť aspoň jednu kamarátku veď vaša dedina nie je jediná...
Čo by si chcela, aby si bola spokojná?
Ihriska? Prechádzky s dietatom? - kde by si sa nakontaktovala na nejaké nové kamarátky... Šoférujes? Chodíš počas toho týždňa niekam, kde máš nejaké kamarátky, napr do mesta?
Ci len smútis doma
Lebo 8 dní to je naozaj nič, žiadna tragedia
Zvykni si. Zober, ako fakt, že teraz tu nie je. Ešte vždy to máš super v tom, že po tých 8 dňoch príde a má 6 voľných dní s rodinou. Zariaď sa podľa toho, vytvor si režim, naplánuj všetky činnosti v čase, keď tu nie je. Ja nemám muža na turnusoch, ale robí takmer výhradne večer, veľmi často aj víkendy a sviatky. Prispôsobila som sa, beriem to, ako fakt. Tie večery, ktoré je doma, si potom užijeme o to viac, že je nám to vzácne.
moja sesternica takto žije už najmenej 20 rokov...
manžel chodí do BA, ona na východe celé dni sama ... deti už aj vyštudovali , ostali tam kde aj študovali a ona sa môže naháňať v dome sama...
vždy som jej vravela že mali dom radšej predať a spoločne odísť preč. takto vidí manžela raz za 14 dní... za mňa o ničom...
@stvura je na Slovensku, ale daleko.takze ho nevidim vobec.stahovat sa za nim nemozeme kedze kazde 3 roky tobi inde.podla toho kdr maju zakazku.
@ar3m1s presne si to vystihla.ten pocit, ze je daleko.ked pracoval blizsie bola som kludnejsia lebo sim vedela, ze je blizko.a tiez sme nejak vela spolu neboli kedze prichadzal domov dost neskoro vecer.
@reanda
Slubila som mu vernost.nie, ze ked sa mi nebude nieco pacit tak hp nahradim inym
Mam to podobne 😥 ak chceš napíš správu.
Tvoj muž chodí v podstate na týždňovky. Ve'd to je super oproti ženám,ktorých manželia robia kdesi v Nórsku a chodia tam na 2-3 i viac mesiacov a potom na čas domov. Mnohé ženy povedia, že si na to zvykli. Že sú samé a ťahajú celé fungovanie domácnosti a rodiny. Bohužiaľ.
@akvi mne to tiez nevadilo pokial dme nemali deti.teraz je to ine.ja pred bnm hrdinku nehram, on vie, ze mi chyba.len tam kde je zarobi lepsie, tu by tollko nezarobil a ani tu nie je pre neho teraz praca.on chce prist naspat , ake az o nrjaky cas.deti su male teraz.ja ho potrebujem teraz a nie ked budu dospele.
Ja osobne si myslim, ze mu to aj vyhovuje. Zvladas vsetko sama, zodpovednost na tebe, on chofi "len" do prace a potom travi cas ako sa mu chce....
Ty by si to vedela spravit? Opustit rodinu kpli praci?
vsak ho nenahradis.. priatel bude iba na tie obdobia, ked sa manzel bude venovat praci 😀 robim si srandu samozrejme 🙂, ale mozno by takyto navrh riesenia z tvojej strany uviedol manzela do reality, ze sa necitis dobre a je treba s tym nieco robit a nie - ja som spokojny a ty sa s tym nejak zmier.. ci slubila si okrem vernosti, aj ze budes spokojna so vsetkym, s cim je spokojny on?
ja neviem, ale pre mna by to znamenalo dost nastrbenie vztahu, ze partnerovi je jedno, ze sa necitim v tej situacii ok a nie je ochotny s tym nic urobit, lebo on problem nema.. ale tak mozno to nie je tak zavazne pre teba, to musis ty vediet.. ci ti staci prekonat smutok.. ja som takto prekonavala blbe pocity a aj som ich po nejakom case prekonala.. prestal mi muz chybat.. ale prestalo mi na nom aj nejak zalezat :-/
No tak mu to asi nedostatočne komunikujes. Mne by sa tiež nepáčilo, ak by muž bol spokojný a ja nešťastná. Nemôže to vo vzťahu fungovať tak, že jeden sa obetuje a je nešťastný a ten druhý je spokojný a má v paži pocity druhého. U môjho muža prišiel zásadný zlom v momente, keď mal syn niečo cez rok a on prišiel po troch týždňoch domov a syn ho nepoznal a rozplakal sa, keď ho videl, lebo sa bál "cudzieho uja". Do roka od tohto momentu sme sa sťahovali a muž mal aj novú prácu. Pohoršili sme si výrazne aj platovo, aj muž bol nespokojný, vzal tú prácu z nudze a len na rozbeh, po pol roku mal hneď ďalšiu prácu a potom po asi roku už bol opäť vo svojom fachu. Čiže z jeho strany tiez výrazné obetovanie sa muselo prísť. Ale zlepšilo sa to veľmi rýchlo. Ono bez toho to častokrát nejde, človek musí niečo obetovať, je dôležité si ujasniť priority a môj muž nechcel obetovať rodinu, nechcel, aby ho syn volal ujo. A tak proste obetoval prácu. A malo to aj kopu vyhod, napríklad v meste, kde sme pôvodne boli, tak začal byť výrazný problém so skolkami. Tam, kde sme sa prisťahovali, tam mi syna vzali dokonca v priebehu školského roka, takže som sa nemusela stresovať, kde ho umiestniť. Vždy sa proste nájdu aj plusy, aj mínusy. Netreba to vidieť len čierne. A čo som sa ja naučila je, že netreba sa upinat ani na nehnuteľnosť. Ťažko som sa lúčila s našim prvým bytom, bol plný krásnych spomienok. Ale život ide ďalej. My teraz tiež máme dom a už ale uvažujeme o ďalšej zmene a predať ho bude nevyhnutné. A tiež to tu milujem a bude ťažké sa lúčiť s tým. Ale verím, že to nové bude ešte viac super.
@luccija tak mala este je mala takze este rok budem doma aj dlhsie.on tak robi uz dlho.ale manzelmi sme 9 rokov.len ked mal zakazky blizsie prisiel vecer domov cez tyzden aj 2x.potom robil tak 2 roky, ze bol kazdy den doma.a teraz zase dalej robi.od novembra.tak asi by som si uz nato zvykla, ak by to bolo iba o zvyku.
@dennissa16 praveze nesoferujem a tu nikdy nikoho nestretnem
@h2 taky postoj by som chcela mat, ze brat to ao fakt.teraz tu nie je a uzit si vecer ked je doma.len mi to nejde.skodim sama sebe, ze sa tak trapiim
@deti95060810 ked za 14 dni len na vikend, tak je to o nicom.ked ma tam stálu prácu tsk mohli tam byt vsetci.len moj muz to ma pohyblive.neviem si predstavit kazde 3 toky sa stahovat
@magduska2 ozvem sa, ale dnes asi nie
@vulka on mi ti tiez vravi, ze ma to dobre, ze nechodi nadlho.ja skor zavidim zenan, co maju manzelov kazdy den doma.
@derdia ja nie.on ma svoje argumenty viac zarobi, tu by tolko nezarobil je v tom dobry a teraz tu nie je nic pre neho atd...chce prist, ale teraz este nie.poslal aj tu ziadost, neozvali sa
@reanda take ocudzenia sa bojim aj ja, ze mi na nom prestane zalezat.a zistujem, ze je sebecky sj ked su veci v ktorych ma aj pravdu.a ste este spolu s manzelom?
🙄takto visiet na chlapovi,to vazne?!
@akvi on vie az velmi dobre co ja chcem.ale je presvedceny o svojej pravde a v tejto veci sa obetovat nechce.mozno casom.a tak ja som nespokojna, ale on je spokojny.jemu taky system vyhovuje.na dim nie som upata, ze nechcem tu nechat dom a ist za nim.ale kazde 3 roky sa stahovat ti si nrviem predstavit.kedze on je tam kde su zajazky.jedna zakazka to je tak na 3 roky.vyzeralo, ze tu budu dlho, no nie su.
Dom predat a kupit tam nehnutelnost. Deti si rychlo najdu kamaratov.
Netreba lipnut na dome.