Smrť manžela

@swety1 dakujem, snazim sa....

@vecernica209 je mi to veľmi ľúto ☹ buď silná aspoň kvôli svojmu dieťaťku. Nedokážem takéto veci pochopiť. Čo nechcel manžel vidieť ako mu dieťa vyrastá? to je veľmi smutné ☹ Aké staré máš dieťatko?

@vecernica209 je mi ľúto,čím prechádzaš 😔 ....je to asi veľmi čerstvé a si plná otázok a možno aj hnevu na manžela,prečo ti to urobil ☹
....koľko rokov má drobec 😕

prijmi uprimnu sustrasť.
možno časom sa dozvieš niečo,čo zapadne do skladačky.
možno to bol len skrat,nie dlho pripravované..
a dieťaťko ešte len čakáš?či už máš?

baby, ste zlate, napisem vam ip, nechcem takto verejne viac.

@vecernica209 uprimnú sústrast... 😢 😢 😢 ...neviem, čo viac dodat....
tému si možeš dat ako súkromnú a pridat len pár užívateliek, nik z verejnosti to nebude potom čítat............. 😉

@ukana dakujem

...neviem si predstaviť svoje pocity v takejto situácii ☹ ale mnoho mužov je navonok veľmi silných(nie svaly) ale vo svojom vnútri sú slabší ako ženy.....možno v tichosti trpel výčitkami,že Vás nedokáže zabezpečiť až si nejako vsugeroval myšlienku,že ti je na príťaž ,že načo ti je taký chlap čo sa nevie ani o vlastné dieťa postarať

@vecernica209 prajem ti úprimnú sústrasť.. neviem si predstaviť, čo prežívaš, musí to byť hrozné.. ja viem, že teraz ti bude ťažko, že tomu nerozumieš, prečo sa to stalo.. prajem ti veľa síl, aby si to zvládla. ak sa smiem spýtať, aké staré máš dieťatko?

@raza dakujem

keď čítam takéto príbehy, som veľmi nahnevaná. Nahnevaná na toho, kto je taký slaboch, že takto rieši svoje problémy. Čo tým dosiahol? Nechal vás tu, aby ste sa trápili výčitkami. Nám sa pred cca 12 rokmi stalo niečo podobné v rodine, šťastní manželia, narodila sa im po troch synoch vytúžená dcéra a matka si po pol roku siahla na život. Dodnes to nechápeme, ale u nej to diagnostikovali ako popôrodnú depresiu.
Prajem ti veľa síl, aby si to zvládla a teš sa zo svojho dieťatka, ktoré ti časom pomôže prekonať túto nepríjemnú etapu vášho života. A prosím, nevyčítaj si to. Ty za to nemôžeš, bolo to jeho rozhodnutie, aj keď takéto nešťastné.

AJ mne je to moc lúto normálne sa mi slzy tlačia do očí ☹ no ja som jedna z tých ktoré sa pokúsili odísť z tohoto sveta(cca pred 4r) dobrovoľne ale dodnes ďakujem bohu že ma tu nechal

úprimnú sústrasť. Ty si to nevyčítaj a nevyčítaj to ani jemu. tým si nepomôžeš. skôr sa mu snaž odpustiť i ked to znie divne. často krát práve úplne blízky človek nedokáže pochopiť prečo to ten človek spravil, že na to nemal dôvod. určite tebou lomcujú rôzne pocity a môže byť že ti v hlave skrsla myšlienka alebo pocit že si ho vlastne vôbec nepoznala ked si nevedela dôvod a hlavne že toho bol schopný. musíš si vravieť že život ide dalej. nehladaj dôvody, možnosti, príčiny....časom sa ti tá správna posledná časť skladačky vynorí a možno len v sebe budeš vedieť prečo to tak bolo, prečo to spravil, alebo či to "malo nejaký zmysel". držím ti päste aby si čím skôr prekonala smútok, sklamanie, ťažké chvíle.

aj ja prajem vela sil, budes to potrebovat aby si to pred drobcom zvladla! prave to mimi ta bude nutit aby si sla dalej a zila! neviem si takuto situaciu ani predstavit, ale nieco podobne sme prezivali pred par rokmi s kamoskou. v rychlosti slo o to, ze s chalanom bola vyse 7 rokov a moooc tuzila po babatku. chlap nechcel! reci typu, este sme mladi-uzivajme si slobodu a ine uz na kamosku nezabrali, ona to babo aj napriek tomu chcela. rozisli sa, ale po case zistili, ze im je smutno a zase to spolu dali dokopy. stale to vsak bolo o tom, ze ona to babatko chcela a ked sa jej nechtiac podarilo otehotniet /chlap bol opity a ona uz nebrala zo zdravotnych problemov antiku/ ona sa z toho naramne tesila, on moc nie, ale vsetci sme mysleli ze to prejde a ked babo pride bude stastny. Nedozil sa toho, obesil sa u starkej na dvore a v liste na rozlucku len napisal, ze ma financne problemy a novu rodinu by neuzivil. prial tam kamoske aby si nasla ineho otca pre babatko a bola stastna! kamoska sa zrutila!!!! od vycitiet svedomia a obvinovania sa skoncila na par mesiacov v nemocnici lebo bola znicena fyzicky aj psychicky. teraz je to asi 4roky, kamoska ma super manzela, uz 2 krasne deti a super zivot... nikdy by to predtym necakala, ze este moze byt dobre, ale je!!! smutok sa pri urcitych datumoch vrati, ale teraz ma rodinu ktora ju podrzi a podpori, co jej dava silu prekonat vsetko!
tak dufam, ze aj tebe sa ten smutok podari nejako prejst a tesit sa s drobatka, lebo to bude tvoj zivot!!! drzim palce-silno

@zaneta08 dakujem, nastastie mam pre koho zit, pre mojho drobceka a mam skvelu rodinu, ktora mi velmi pomaha....

@magdusv @danusskaaa dakujem za pochopenie a podporu, akoby ste mi citali myslienky, teraz je to tazke, ale viem, ze casom pochopim, zmierim sa s tym....

@vecernica209 je mi to ľuto☹ ale napriek všetkemu aj ked máš v hlave milion otázok prečo, je potrebne pre tvoj pokoj minulosť prijať a tešiť sa z pritomnosti tvojho drobčeka. čas je najlepši lekár a je to pravda ajked bolesť v srdiečku zostane. prajem ti aby ste s dobčekom mali krásnu buducnosť ktoru si teraz vytvárate. posielam objatie. za manžela zapál sviečku daj služiť omšu a spominaj iba na krásne chvile🙂

@elise dakujem, ved aj ked nase manzelstvo bolo vselijake, teraz myslim len na to pekne, aj ked sa bojim o drobca ako to prijme neskor, ked sa bude pytat, kde ma ocinka.... ale tym sa este teraz trapit nebudem, to budem riesit potom

tak to je fakt silna kava ............uprimnu sustrast.................v zivote cloveka je vsetko tak ako ma byt ako je nam sudene ja mam svagrinu ktora sa tiez pokusila odíst s tohoto sveta no pan bozko ju tu nechal urcite ma svoje poslanie este tu na zemi keby ju nezachranili zanechala by po sebe dve male deti a to vsetko koli napísem toi tu pekne krachujucemu manzelsvu

ahoj...musíš to mať veľmi ťažké, ale ja verím, že to zvládneš, veď si žena, a ženy sú silnejšie ako muži....a myslím to vážne...na manželovi si si vôbec nemusela nič všimnúť, zato ešte mohol mať psychické problémy, ver mi, zo skúseností viem (pracovala som na psychiatrii), že väčšina, ak rozpráva o samovražde a o tom, ako nemá zmysel žiť, nemyslí to vážne...do istej miery tu platí "pes ktorý šteká nehryzie"..ten, ktorý to myslí vážne, samovraždu väčšinou dokoná, nech sa deje čokoľvek...mala som kamošku, ktorá takto akoby z ničoho nič ukončila svoj život...nikto si nič nevšimol, dokonca normálne všetko išlo ako bežné dni a poobede skočila pod rýchlik...a nebol to skrat...nechala list na rozlúčku a až vtedy všetci zistili, ako sa vlastne už dlho trápila a plánovala to celé 😢 takže môj názor je, že nemá zmysel sa trápiť otázkami prečo? aj tak s najväčšou pravdepodobnosťou nič nezistíš... 😖 treba ísť ďalej, aj keď to je ťažké, myslieť vždy len na to, ako zvládneš daný deň, a časom to bude lepšie a lepšie, aj keď samozrejme zabudnúť sa nedá....držím palce!

bodka13 to pene napísala.naozaj niektorý muži sa tvária na povrch silný no vnútri sú slabí.možno sa bál,že to nezvládala,že sa nevie o vás postarať,že teba ako ženu nevie urobiť šťastnou.prajem ti veľa síl,aj keď to bude dlho trvať a dlho bolieť.a ako vravíš vekom malinkej to bude zložitejšie.ja ked som bola mladšia chcela som si siahnuť na život aj ked som na povrchu bola silná a nedala to na sebe poznať vo vnútri som sa veľmi trápila,že som sklamala moju mamu.a taktiež som nad tým uvažovala po narodení dcérky(moja mama už nežila a doteraz mi veľmi chýba).nezvládala som ju,plakala som ako malé dieťa.

ahoj, želám ti úprimnú sústrasť, je mi to ľúto a chápem tvoje pocity. Budem ale rada, ak si vezmeš odomňa aspoň týchto pár riadkov - možno aj pre budúcnosť, keď sa raz budeš vážnejšie rozprávať o tom, čo sa stalo, so svojim dieťaťom, lebo raz mu to asi budeš musieť vysvetliť: neodsudzuj manžela, nevieš, ako sa vovnútri cítil, možno trpel depresiami, depresia je ťažká choroba, to nie je o tom, že sa 2 dni cítime vážne pod psa a hovoríme si, že máme depku, nie, depresia je oveľa vážnejšia, ver mi, viem, o čom hovorím. Mám aj kamarátov, inak veľmi vzdelaní, rozumní a empatickí ľudia, ktorí aj pol roka nedokážu ani vstať z postele, len ležia, premýšľajú, odmietajú aj najbližších, prežívajú peklo, nedokážu vidieť "triezvo" východisko, v tom stave to nevedia. A nie je to vôbec o tom, či je človek silný alebo je slaboch, to sa kočky - bez urážky - naozaj mýlite, depresia skôr alebo neskôr zlomí každého, kto sa nelieči. Pritom na tých mojich kamarátoch to ani nie je vidieť - napohľad sú šťastní a majú všetko...majú len lepšie a horšie obdobia. Ty si každopádne nič nevyčítaj, a nevyčítaj už nič ani jemu. Buď šťastná, že máš rodinu, ktorá ti pomôže a podporí ťa, a verím, že časom si budeš schopná nájsť partnera, s ktorým budeš ešte šťastná.

@vecernica209 no v prvom rade mi je luto co sa ti stalo.... ☹ je to tragedia....neviem preco sa to stalo,hadam na mieste je otazka,nemal tvoj manzel psychicke problemy?vsetko co si vymenovala nie je dovod na smrt,a presne ako pises dieta je dovod zit dalej.podla mna islo o skrat,zrejme to v nom kdesi hlboko driemalo....teraz je uz neskoro riesit to podla mna,je dobre ze sem pises,a chapem ze anonymne...zelam ti vela sil,budes ju potrebovat...

inak musim este napisat jednu vec....prave premyslam a.....vacsina z nas mamiciek je na materskej,nasi muzi su v pracach,makaju,casto 12 hodin denne,na hlave maju uvery,deti,manzelky na materskych...nie je to sranda...je to obrovska zodpovednost,rovnako aj my ze sa o deti starame....denno denne stavaju do prace s pocitom,ci zajtra o pracu nepridu,co potom?je to dost na psychiku......niektori to zvladnu,niektori maju problem.....len tolko som chcela.

aj my sme sa stym stretli v rodine. Sesternicin manžel a aj mojej tety manžel spáchali samovraždu. Ani jeden nezanechal list na rozlúčku. doteraz nevedia prečo to urobili.
a je pravda, že ženy su silnejšie. u nás je stále v mysli čo by bolo s detičkami,keby sme niečo take urobili. ☹

@vecernica209 Zlatko, je mi to velmi luto. Viem, ze ta to boli a este dlho bude. Hlavne, ked to urobil sam a nie osud :(
Ty vsak musis byt silna. Je to tazke, ale je to tak. Tvoje....vase dietatko to potrebuje a v zivote ta bude potrebovat o to viac. Vzdy budes vidiet svojho manzela vo vasej malej (alebo malinkom - nepises, ci mate dcerku alebo syna). On ta opustil telom, ale nikdy nie dusou. uvidis, ked male bude vyrastat, ako velmi sa nan bude podobat. Tiez mi zomrel ocko par dni pred mojimi 13 narodeninami. Moj brat mal vtedy 6 rokov. Nepamata si ho...ale cim je starsi, tym viac sa nan podoba. Nielen vyzoro, ale hlavne povahovo. a ja som povahou uuuuuplne po nom. Takze stale je tu s nami. Mamina ostala sama s 2 malymi detmi. Zlomilo ju to. Smiem povedat, ze sme boli chudobni. Prezivali sme. Neskor jej zistili rakovinu krcka maternice....z toho trapenia si privodila este aj chorobu. A vtedy to pochopila. Ona sa nesmie vzdat. Neexistuje nikto na svete, kto sa postara o jej deti. Moja mamina nikdy mamu nemala. A otca mala vo vazeni za nesuhlas komunizmu. Jej mama sa jej vzdala hned po narodeni. Vychovala ju babka. Takze moja maminka vonkoncom nemala lahky zivot. A vies ako to je dnes? Mamina ma vlastnu firmu. Zaraba dost....az prilis. Ma nadherny dom s obrovskou zahradou a rybnickom, v ktorom plavaju rybky. jazdi si na novom mercedese E. A po boku ma muza, ktory ju nadovsetko miluje. A miluje aj nas, mna a brata, napriek tomu, ze nie sme jeho vlastne deti. Nikdy nechcel mat s maminou vlastne deti len preto, lebo sa bal, ze by ich lubil viac ako nas. A ja som v UK, uplne samostatna, v 10 tt tehotenstva. A brasko je v Prahe, uuuplne samostatny s priatelkou.
Takze zlatko, nic sa neboj....zivot ide dalej a ty to vsetko zvladnes. Potrebujes len cas..... Drzim ti palceky

@mishka0508 dakujem za povzbudenie, viem, ze casom to bude lepsie.

chcem sa podakovat vsetkym, ktori sem prispeli za slova povzbudenia, mozno som potrebovala prave toto, aby mi ludia povedali, ze to nie je moja vina.... DAKUJEM vsetkym.

ahoj, vyslovujem úprimnú sústrasť. je mi veľmi ľúto, že život prináša aj takéto rany... ☹ ani si len neviem predstaviť čo musíš prežívať, ale ako bude plynúť čas bolesť bude miernejšia a miernejšia.. musíš v to veriť a hlavne musíš byť silná. kvôli dieťatku. bude ťa veľmi potrebovať a verím, že aj ty jeho/ju. každý jeden úsmev od tvojho dieťaťa, chytenie za ruku, ... ti dodajú silu zvládnuť túto situáciu... prečo to tvoj manžel urobil je otázne.. viem, že je to slabá útecha, ale asi to tak malo byť.. dal ti do života určite mnoho, tak ako aj ty jemu.. polemizovať o tom prečo,vyčítať to mužovi alebo sebe samej.. je márne a bezdôvodné, len to bude odoberať energiu, ktorú potrebuješ. verím, že tvoj manžel vás bude chrániť takto zhora a bude pri vás aj keď nie fyzicky... snaž sa myslieť optimisticky a usmievať sa najviac ako to len pôjde. my ženy zvládame toho viac ako si myslíme... čas a dieťaťko ti pomôžu.. drž sa ...