Smrť blízkeho človeka

Úprimnú sústrasť, je to ešte veľmi, veľmi čerstvé, a preto je na mieste emócia. Na smrť blízkeho človeka, deti, rodina nikdy nie sú pripravení aj keď to podvedome čakajú. Ale na strane s odstupom času si musíme uvedomiť, že je to kolobeh života a jedni sa rodia a iní umierajú. Ako prežiť stratu blízkeho človeka? každý reagujeme inak, ale podľa toho čo píšeš je to ešte veľmi čerstvé, a preto je pochopiteľné, že človek reaguje výrazne emocionálne, záleží aké ste povahy, niekomu pomáha spoločnosť rodiny, rozprávanie sa, inému nie. vyčkaj 1-2 dni a uvidíš ako mamina bude reagovať, treba byť pri nej, ak chce sa rozprávať rozprávajte sa, jemne je približujte realitu, ale nechaj ju si to aj prebolieť, uvidíš ako sa to celé vyvinie, treba, ale rátať , že do pohrebu to bude ťažké, potom možno sa to upokojí... sama uvidíš , či bude nutné vyhľadať odbornú pomoc, prípadne nejaké ľahké sedatíva, držím palce, aby ste to zvládli .

@maji182 úprimnú sústrasť.... Je to čerstvé a preto tie emócie, je to v poriadku, hnev, ľútosť, smútok...Ja som stratila maminu v 9 rokoch, a otca v 23 rokoch...A stále to bolí...Nikdy nezabudnem a len som s tou bolesťou naučila žiť...

@maji182 uprimnu sustrast...daj tomu cas
mne zomrel ocko v rukach doma,mamka v rukach v nemocnici...a preslo uz vela rokov,ale zabudnut sa neda....no cas to trosku prelieci a ako pise
@krajcikovad naucis sa s tym zit

Uprimnu sustrast celej rodine je to strasne ked niekto blizky odide.moju muzovy tiez zomrel otec a dokonca prinom.spaval s nim v obyvacke este ked mama isla o 4 rano do roboty zil no ked sa muz prebudil otec uz bol mrtvy.je to strasne ked niekto prezije takuto vec.mna tiez mrzi ked som nebola na pohrebe mojho otca zrovna som bola v porodnici a ked ho sestra davala do zeme som porodila nasho 2 rodeneho syna.vzdy si spomeniem kolko uz je v zemi dokonca v ten isty den aj mame vyrocie sobasa.

Úprimnú sústrasť. Mne umrel pred 4 mesiacmi otec bola som v 3 mesiaci tehotenstva a nenesiem to stále dobre veľmi mi chyba. Treba veriť že sú na lepším mieste a spomínať na nich z láskou a v dobrom. Držím palce...

Tiez som prišla o otca keď som bola so synom v 9 mes a o maminku keď som bola s dcérou v 5 mes. Maminu smrť som nezvladla a myslím že až teraz po 3 rokoch je mi lepšie aj keď nikdy nezabudnem. Bola som na liekoch....a to som teda dosť silna žena musim povedať...tazko sa s tym vyrovnať..zial život je aj o tom a každý tym prejde...drzim palce.

Mne tiež zomrela maminka pred pár mesiacmi a vôbec som sa z toho ešte nedostala, úplne má to zlomilo, plačem každú noc a veľmi. Zomrela mi v náručí a často sa mi to v mysli vracia. Každý hovorí, že to chce čas, tak skús. U mna ide čas proti mne. Možno aj pomoc budem potrebovať. Držte sa

Úprimnú sústrasť...Mne zomrel ocino keď som bola v 3 mesiaci...Plakala som a plačem dodnes...Sú to už 3 roky...Zomrel v nemocnici a držala som ho za ruku...Jedine čas zahojí rany...Aj keď som tomu neverila je to tak...Treba veriť že tam kde sú je im dobre

@maji182 prezivam to iste :( 29.mi zomrel dedko. Na silvestra sme ho pochovali. Byval s nami, teda teraz s nasimi, ja uz mam svoju rodinku. Ani raz som neodisla domov, aby som sa nerozlucila... 86 rokov, viem, vek nadherny. Ale aj tak je to tazke. Bol tazky diabetik a posledne 2roky uz velmi slabol. Ale pred mesiacom este chodil... zrazu prisiel zlom a ostal leziaci. Priviazany k posteli, kateter, chvilami nevnimal, tazko rozpraval. posledny den aj sonda do zaludka, mozgova prihoda a za 24hod.smrt. cakali sme to. Ale na to sa pripravit neda. Velmi chyba a je to tazke. Vsade ho vidim, vidim ho sediet v jeho kresle v obyvacke, vidim ho v okne ako pozera von.. no nic, musime ist dalej, zvyknut si. Byt tu este pre babku. Boli spolu 62rokov.. krasa, kolko im bolo dopriate byt spolu. Ale teraz je to neuveritelne ze tu uz nie je. S mojou 2rocnou dcerkou sa mali velmi radi. Aj posledne slova jeho mne par dni pred smrtou boli, kde je to male dievcatko? Myslel tym moju sandru. Nikdy na tu chvilu nezabudnem...
Uprimnu sustrast..

Uprimnu sustrast . Tazko sa zmieruje s odchodom milovanej osoby, aj ked jej cas sa nenavratne blizil...ocinko mi odisiel pred troma mesiacmi a stale je po nom to prazdne miesto najbolestivejsie... kazdy to preziva po svojom...najhorsi je skor asi nejaky cas po...teda aspon u mna. Spociatku sme boli vsetci v nejakej "letargii", stale sme ho podvedome cakali... teraz tie sviatky, jeho fotka stale na ociach...pomaha mi zamestnat hlavu cimkolvek. Aj ked nemam naladu, byt s niekym je fajn mat niekoho po ruke. Nepreberat okolnosti za akych odisiel. Spomienky nanho bolia, aj ked nechcem zabudnut... najlepsie mi padlo vyrozpravat sa kamoske, ta prednedavnom stratila sestru, tak sme prekecali snad tri hodky a nejako som to potom prehryzla. Ale tazko niekomu radit ako ma tu bolest prekonat. Casom to nahorsie preboli a pojde to. Ja som prestala nosit cierne veci, viac sa venujem sebe, detom...robim co ma bavi, rozpravam sa s nim, ale tak, ako by to chcel. Neplacem lebo ani on nikdy neplakal. A viem, ze je mu tam hore teraz dobre, viac by sme mu tu dat nemohli...drzim palce a prajem veeeela sil.

Teraz mas cas smutku tak smut, dolezite je neostavat zakliesnena v bolesti a minulosti ale.zit zivot nadalej najlepsie ako sa sa...neutapat sa v spomienkach ale.zit pre pritomnost...viem.o com hovorim, zomrel mi rocny syncek...

Úprimnú sústrasť..mne tiez zomrel pred 3 tyzdnami ocko a stale tomu nemozem uverit ze uz ho neuvidim...o to horsie ze som pred 3 mesiacmi porodila a ani si neuzil vnucika na ktoreho sa tak neskutocne tesil ...velmi ma to trapi

@adrika88 presne viem co citite. Môj otec umrel 3tyzdne pred porodom môjho syna a maminka keď som bola s dcérou v 4-5 mes. tehotna. Nerozumiem tomu doteraz. Boli to rovnako ako vtedy.