Smoliarka - poslednú dobu sa mi nič nedarí
Ahojte, ja sa asi chcem iba vyrozprávať. Poslednú dobu sa mi nič nedarí, a keď myslím nič tak doslova nič. Z práce som odišla za "lepším" kde som však prišla takmer o svoje zdravie a na pokraji vyhorenia som sa cítila. S bolesťami a nechuťou som tam vydržala dva mesiace.
Odvtedy som doma a a snažím sa dat psychicky do poriadku, lieky na spanie atď.
Stroskotali mi všetky sny a nedokážem sa s tým zmieriť.
Nová práca v nedohľadne, hoci sa snažím a chodím na pohovory, bez úspešnosti. Vzťah mi skončil začiatkom roka, odvtedy som som sama. Kamarátky zadané, či tehotné alebo mamičky. Tie ktoré nie sú nonstop v práci a mne uniká život pomedzi prsty a je to frustrujúce
Čo by ste mi poradili?
Hádam to nebude až také zlé... Ako dlho si bez práce/ príjmu? Bývaš sama alebo s rodičmi? Ak bývaš sama, splacaš hypotéku alebo máš dieťa, potom by to bol veľký problém ...(ale dúfam že nie si na tom takto 🙏) navyše ak by si nemala nárok ani na podporu...
Problém je aj v Tom, že sa nemáš komu vykecať. Tým zadanym kamoškam čo bráni aby s tebou zbehli niekam na kávu? Prišla by si na veselšie myšlienky a niekedy aj stačí vidieť že aj ostatní majú svoje problémy
Teraz vaznejsie, mas burnout a z kazdej strany si bombardovana uspechom inych a mas konflikt so svojim (pocitovym) neuspechom co ta paralyzuje....
Skus chvilku robit nieco kde kazdy den uvidis ovocie svojej prace- urcite mas doma nejaky "projekt" co furt odkladas, nieco male na zaciatok , neskor mozno nejaka charita, proste nieco co ta zamestna na chvilu, kde budes koncentrovana chvilu iba na jednu vec a svet okolo vtedy nebude existovat. Taku psychohygienu potrebujes aby si sa vedela zas nakopnut lebo teraz je tvoj mozog v bludnom kruhu a nema ani sekundu pauzu
Nárok na podporu samozrejme mám, našťastie. No tri mesiace som bez roboty viem nie je to že tri roky, ale čas sa kráti. Bývam u rodičov, hypo našťastie nie. Zas máme fajn vzťahy.
No tie kamošky si očividne zvykli že som ich hromozvod, a každá iba o sebe. Keď poviem niečo na tak že, no však nevadí a znova počúvam o fotení jej synčeka do kalendáru pre babky. Väčšinou vtedy odchádzam,že mám niečo.
Liekmi na spanie sa psychicky do poriadku nedas. Skus radsej vyhladat odbornu pomoc . Jednoducho ta depta ze si bez prace. Kamoska raz prisla o job vyhodili ju a bola z toho uplne mimo len pozerala do steny mala uplne depresiu. Ked si nieco najdes hnet sa budes citit lepsie . Everybody hurts sometimes. Je to len obdobie. A pozeras sa len na to co nemas . Ze nemas job vztah deti atd . Nepozeras sa na to co mas. Ze nastastie si doma u rodicov nemas nudzu mas strechu nad hlavou si zdrava. Mas toho vela mas cely zivot pred sebou aj krasnu buducnost. 3m nie je dlha doba nieco najdes. Niekoho stretnes. A budes riesit foto kalendar svojho dietata pre babky.
Zacni si tento cas uzivat a vychutnavat. Nemusis rano vstavat, mozes si pospat. Chod si zacvicit, zabehat, miesto tych liekov na spanie. Pomoz mame piect vianocne kolace, vyupratuj dom. Ak mas rada zvierata, spytaj sa v utulku, ci nemozes pomoct. Popripade niekde inde. Nemusis pocuvat kamosky a reci o batolatach, tohoto som vzdy bezdetne kamosky usetrovala. Mozes ist do kina aj sama, alebo zavolaj mamu, otca. Proste si tento cas uzi taky aky je. Nemame vzdy vsetci rovnake cesty, jedna ma deti v 25ke, druha v 35ke a dalsia nikdy. Ten zivot, ktory ta caka, je tvoj. Len tvoj, tak si podebkuj este dnes v posteli a od zajtra zacni zit s tym, co mas. Si zdrava, mozes robit cokolvek.
Ono ani nejde tak o tie deti ako o to, že všetci deti v okolí majú, rodina, kamošky a už sa s nimi o ničom inom nedá 😂 psa mám, on je moja terapia ❤️ oceňujem že si kamošky toho ušetrila. @0silvia0 Ako je mi hlúpe povedať, že ma vážne nezaujíma aké nové oblečenie ma ich dieťa 😂 pritom mam deti rada, ale asi potrebujem nový okruh známych.
Ja ta uplne chapem, ja mam deti uz dospele a mna tiez nezaujimaju kojenecke reci typu zuby, 💩💩, oblecko a trilion fotiek jedneho dietata sprava, zlava, spredu atd.
Skus vyhrabat nejaku nezadanu kamosku a chod zit.
Ahoj, posledných 7 mesiacov je tiež pre mňa nočná mora. Zo začiatku som tiež užívala nejaké lieky na spanie,ukludnenie ale už som ich neberiem. Skús si nájsť činnosť ktorá ťa teší.. napr. Chodievaj behávať, cvičiť, dačo vytváraj a popri Tom hľadaj prácu.... Nebude to také hrozné ako to vidíš teraz
Ahoj, ja som na tom dost podobne ako Ty. Odkial si?
Prídu aj takéto obdobia veru. Ja tiež v auguste rozchod, našťastie celkom v pohode, v septembri nečakaná výpoveď v práci, v októbri operácia kolena. Ale zas sa to otočilo, operácia dopadla dobre, vypoved mi nakoniec stiahli a podarilo sa mi vybojovať si lepší plat a súkromne sa už tiež celkom dá. Vtedy som si povedala, že musím vypnúť, začala som sa učiť angličtinu, robila v záhrade, chodila na prechádzky. Proste si drobnosťami vyplniť den, nedovolit mozgu analyzovať stále dokola to isté, ako sa nič nedarí.
Kup si akvarko