Silené návštevy
Neviem ako to máte vy,ale mňa tieto povinné návštevy manželovej rodiny vyčerpávajú. Sme manželia 13 rokov. Akoby som...sú všetci veľmi chladní a rezervovaní. Už od začiatku. Zosekali sme ich s mužom na minimum,uznal mi,že je to trochu divná atmosféra tam. Ide o to,že švagriná so švagrom u svokrovcoch čučia na telku alebo sedia bez slova ako prikovaní a čumia do steny,prípadne okrikujú svoje deti, alebo nemajú záujem sa ani zodvihnúť z gauča, sedia ako také dve nešťastia vycicané zo života...Nejavia žiaden záujem o rozhovor, či aspoň zdvorilostné otázky (deti, práca, sťahovanie na nové miesto).Jedine švagrina,ok tak tá sa aspoň zvorilo opýta ako sa máme. Ináč jej muž ani nedvihne zrak od telky či do steny. Viem,ze ich nič vážne netrápi,lebo oni sú takí už odkedy sme sa zoznámili. Všimla som si že jej muž doslova bočí pohľadom. Ani oči neopre o mňa. Ja v hlave doslova lovím "vhodné" otázky, aby som aspoň trochu rozprúdila akotak rozhovor.Prípadne sa niekoho čímsi nedotkla. A je to veľmi vyčerpávajúce,keď zažívate doslova takúto ignoráciu. Svokra to berie,ze aká je doslova rodinná pohoda medzi "jej" deťmi. No ja a aj priateľka ich brata tam cítime doslova napätie.Predsa neprišla som tam aby som cez Vianoce čučala na hokej v telke.
Potom sa švagriná so svokrou zavrú do kuchyne a ohovárajú. Bola som svedkom,lebo som si šla po čosi do kuchyne. Svokor sa tvári,že nechápe. Ale je jediný, kto sa snaží úprimne pokecať. Tak normálne. Záhradka,práca,jeho hobby.
Tie návštevy mi prídu strašne silené,akoby len striehli,kto aký pohľad hodí. Vtedy sa zodvihnem a idem radšej za deťmi.Rozmýšľam,že nabudúce radšej pôjdem von sa poprechádzať so slovami idem radšej na pivo ako tu čučať.Máte to niekto také aj vy?Ako by ste to riešili,keď vás dosliva prehliadajú?
neries, ak je to nutne tam chodit, tak pretrp, inak by som asi taketo navstevy neriesila. A na Vianoce zdvorilostne na pol hodinu a dovi dopo.
To ako dlho ste na návšteve? Veď príďte na kávu na polhodinu, deti sa zahrajú a choďte preč. Alebo ak tam teda "musíš" sedieť dones si krížovky, knihu a rob si svoje.
tiež nepochopím, načo idete na návštevu k svokrovcom či inde, keď sa ti tam nepáči? napokon, nie každý je typ, čo má chuť v kuse s niekým klábosiť, alebo dokonca typ, ktorému by vyhovovali neproduktívne návštevy, len aby bolo, lebo "rodina"... mať tak tvoje starosti a trojnásobný príjem než mám, tak sa smejem dookola aj napriek tomu, že mám uši....
tieto návštevy - nič pre mňa..
Takže obmedzila by som návštevy...
@panelacikova hej nie je to síce problém typu " mám postihnuté dieťa a ďalej nevládzem" ale tak na mňa akosi doľahlo. Tá pretvárka tam. Sprvoti som si myslela,že i keď švagriná bude mať deti,tak nájdeme vtedy spoločnú tému. 0 bodov.Nikomu som nič neurobila aby odo mňa niekto bočil pohľadom. Ale asi sa treba od toho odosobniť. Ísť max.2x do roka na otočku, pretrpieť to ticho. Prečučat tu hodinu do steny😀. A otočiť to na srandu,inak by mi preskočilo.
Pýtam sa či to má ešte tak niekto z vás. 😖🤦♀️
Máme
autorka, ja som bola v minulosti ťahaná na silené návštevy, lebo "sa to patrí". jeden z milión dôvodov, prečo už nie som s ex 😀 a tiež som to tam len tak prečučala, lebo mňa to vôbec nebavilo, nenapĺňalo, drístať o ničom, to nie je moja silná stránka.... takže tak 🙂 ty to vidíš z jednej strany, oni možno z druhej 😀
áno, ja to tak mám so sesternicou i bratrancom. Ako deti sme sa spolu hrávali, ale máme úpln odlišné záujmy, čiže už tam to bolo zriedkavé. Teraz máme 35, 36 a 40 rokov, každý svoje životy. Nie sme pohádaní, ale nemusíme sa...nechýbame si. Návštevy máme len hromadné, na jedno popoludnie a to sa dá zvládnuť. Bavíme sa len o deťoch. Neutrálne veci. Sesternica občas potrebuje pomôcť vyzdvihnúť dcérku zo škôlky, tak samozrejme zbehnem, ale nič viac. Máme iné záujmy, aj povahy. Len teda takú vyhrotenú, drsnú atmosféru nezažívam - vstala by som a odišla. Bývame v jednom meste, takže žiaden problém u mňa. Podľa mňa nezačínaj rozhovor Ty, keď švagor uhýba ešte aj pohľadom. Bav sa so svokrou a svokrom - keď sa s nimi dá a okolo detí. Alebo si tam sprav vlastný program. Ľudí nezmeníš, navyše keď ste si nič neurobili a tvária sa, že všetko ok.
Nie, nemám to tak, drvivú väčšinu rodiny mám takú, že sa s nimi cítim fajn, s tým zbytkom sa nestretavam. Na čo? Ak sa so svokrovcami aspoň trochu porozprávať da, vypila by som kávu, prehodila pár zdvorilostnych viet a po necelej hodine vypadla. Švagra a svagrinu by som odignorovala. Dva, tri krát do roka to prezijes
Choď s deťmi na ihrisko alebo sa hraj s deťmi nejakú hru čo donesieš. Deti je vždy môj istota n návšteve u švagrinej alebo inde, mne sa moc nechce rozoberať také tie hlúpe témy.
A keď sme chodili k svokre ešte keď sme nemali deti, a oni tam tiež cucali tv a somariny o robote riešili,tak ja som si zapla notebook a robila si veci do práce, prípadne kukala net na mobile.
moji švagrovci sú tiež takýto, a my sme to začali riešiť tým, že ked nas svokra pozve na vianoce a pod. na rodinné stretnutie, tak sa vyhovoríme tým, že na tento den už máme pozvanie k mojim rodičom a k svokre jednoducho ideme vopred, alebo den po. A je všetko Ok.
@erikaka dobrý ťah 👍
Pretrp, rozpravaj sa s frajerkou toho brata.. Asi ste na jednej vlbe a to je skvele. Ja mam krstnu na preplesk, ale kvoli osttanym to tam rada pretrpim
@kitycat už sa tak stalo, ale aj to už vyšetrovali o čom už len my dve sme sa tak mohli rozprávať, keď sme sa raz vzdialili a šli s deckami von. Vďaka tej priatelke mužovho brata viem, že aspoň nie som lietadlo,že aj niekto iný to vidí rovnako.Aspoň som sa v tom utvrdila.
Vidím,že švagrinin muž je mumák, ale veď kašlať na zdvorilostné rečičky. Ale keď niekto vo vašej spoločnosti sa vyhýba vašemu pohľadu, neprerečie ani jednu debilnú otázku na vás, už neviem čo si mám o tom myslieť. Moja otázka / ich odpoveď: áno, nie, dobre.Dokonca keď mala naša dcéra u svokrovcov úraz (narazila si dosť škaredo ďasno nad zubom, celkom sme sa zľakli,lebo bolo kopu krvi,malá nemohla ani jesť,ledva piť), švagrinin muž ani nezdvihol zrak od telky. A švagriná síce sa aspoň opýtala čo sa stalo,ale to len tak pomedzi zuby. Ďalej už nezáujem, že ako sa to dcére hojí,či uz môže na druhý deň aspoň jesť.
Najtrápnejšie sú tie akože zvítavačky. Svokra im nariadi aby nabehli do predsiene a uvítali sa s nami. Predstavte si to,keď vám niekto podá ruku a lá mŕtva ryba. Odzlosti mu ju vždy tak silno stisnem. Nech sa mumáci spamatajú. Pritom sú to dospelí ľudia,obaja majú po 35-tke. Prídu mi akokeby bez názoru, vlastne len to čo
Tieto návštevy som totálne zosekala ale 2x do roka sa tomu silenému posedeniu na gauči,proste nevyhnem. Veľmi mi to berie energiu. Deti sú tam fakt moja záchrana.
Ale je to akoby ste prestali úplne existovať. V rodine z mojej strany sa všetci radi zídeme a normálne pokecáme. Ale toto.
Môj muž toto správanie jeho rodiny nechápe, ale vidí že to nie je normálne. Len je mu to zaťažko priznať. Aspoň že tam nejazdíme každý mesiac.
Možno sa tvoj švagor nemôže na teba ani pozrieť, lebo švagriná žiarli, preto cuci do telky, resp do steny. 🤭🤭🤭
nerieš, 2x do roka vydržíš aj na jednej nohe... my to v rodine tak nemáme, ale zažila som zopár takých návštev inde - je to otrava, ale musíš tam už ísť s takým nastavením, že vydržím, nezamýšľam sa, prečo sú takí, vypadnem čo najskôr, za dverami sa otrasiem ako pes a idem znovu žiť svoj normálny život. Take it easy
A načo tam vôbec chodíte? Očividne sa ani jeden z vás necíti dobre, nemáte o čom rozprávať.
Veď to nie je nutnosť, chodiť na návštevu