Áno, chcem dieťa, veľmi. Ale. Idem si už na nervy. Posledný rok som nešťastná. Po dvoch rokoch snaženia sa nám podarilo. My sme čakali naše vysnívané dievčatko. Prišli sme o ňu nečakane v 20tt. Od vtedy nič, vyzerá že to prirodzene pôjde asi veľmi ťažko, nakoľko sa mi zhoršili dosť výsledky a manželovi tiež. Ale viete čím si idem na nervy? Stále sa s niekym porovnávam, nás porovnávam. Oni majú deti, tí majú deti, všetci okolo nás majú deti len my nie. Chcem byť skôr tehotná ako ta a tá, ona je tehotná, veď sa len spoznali a my co sme spolu tak dlho nič. Bože nieže ma aj ta a tá predbehne a keď ma predbehne mam nervy. Rodiča už chcú byť starý rodicia, musím im už dat vnúča. Nieže ma ešte aj mladšia sestra predbehne. Všetci určite čakajú, kedy oznámim, že som tehotná, keďže vedeli, že sme už čakali. Bože a ta nech mi nehovorí že je tehotnáebo to už neznesiem. A v duchu dúfam, že prosím nie ďalšia známa. Taky nátlak si robím myšlienkami sama na seba. A najhoršia myšlienka po tom všetkom je, že ja som už dieťa mala mať 😔 bože, to mi už fakt šibe?!
nie si v pohode, preto ani dušička nie je pripravená vstúpiť....treba odbúrať tlaky, strach a sústrediť sa nato, aby si bola šťastná. Keď budeš mať depresiu, ani dieťa ti nepomôže. Budú ťa zas porovnávať v iných veciach. Mne sa páči, aký nadhľad má Adela 😉
Nám sa tiež nedarí, vždy keď vidím tehotnú tak jej v duchu poprajem zdravé bábätko a ďalej neriešim.
@len_nig tak co ideme so sebou robiť? Ja by som tak nad tým chcela vyhrať, nájsť si šťastie v niečom čo mám a nie nešťastie v niečom čo nemám.. Ale nejde to. Chvíľku mam hlavu hore a potom ďalšie tehotenstvo v okolí a ja zurim, už normálne mam nervy.. Mrzí ma, že to zažívas, je to hrozne, nikdy som si to takto ťažko nepredstavovala..
@evuska32 ale ja sa z toho dako neviem vyhrabať. Najhoršie je tváriť sa všade, že je všetko ok. No ono to možno na nás pôsobí, že má nadhľad, ale nikto nevie, čo príde keď doma zavrie dvere. Jedna známa ju dokonca dávnejšie videla v Čechách v centre asistovanej reprodukcie, čiže asi až tak to ,,na salame,, nemá..
@mondolina a v sebe ta to netrápi? Jejda, jasné že ja im to tiež prajem.. Len potom ta myslienka, a co my, aj my si zaslúžime.
No ja zasa rezignujem a budem sa sústrediť na iné veci. Čo už narobím 🤷🏻♀️😊
@len_nig ja tiež zo kašlem už.. 😀 Idem sa o seba viac starať, a užívať si svojho manžela viac. 😊
Niekedy hej, mrzí ma že nám nie je dopriate zatiaľ a možno ani nebude, to zmeniť neviem, len svoj postoj k tomu.
To ako keby som ja písala 😂😢 treba skúsiť sa od toho Kus odpútať je to ťažké áno čo si budeme nahovárať ale aspoň kus vypnúť lebo toto nám ničí psychyku..ja už si tak poviem že musím byť rada zato čo mám že sú ľudia ktorí sú natom 100 krát horšie .neboj aj na nás sa raz šťastie usmeje
Bohužiaľ, nie si jediná. Take niečo neriešiš, kým sa ta to bytostne netýka. Ja som niekedy taká istá, až ma vie muž zakriahnut, veď tehotenstvo nie je súťaž! Ma pravdu, ale čo keď každá z nás chce tu cenu získať. Nejdem tu kecat o tom, že treba vypnúť a dovolenku a bum bude to. Len treba veriť, dúfať, želať si a zistiť aj zdravotné veci ohľadne toho - či si ty ok, partner a tak.
Mnohe tu mame za sebou tazke pribehy.Dlhe snazenie,potraty...Viem ta pochopit.Svojho casu mi bolo luto vzdy ked som sa dozvedela ze niektora znama otehotnela,obcikala asi tisic testov az kym som si povedala,nuz nevadi.Vdakabohu za to jedno dieta ktore mame,je to ovela viac ako maju mnohi ini,asi to takto ma byt.Nasla som v sebe pokoj,prestala riesit,dala som sa do vnutornej pohody a jedneho dne ked som to najmenej cakala to prislo.Babatko prislo ked som to prestala silit,zavidiet,vybralo si za mamu mna.Si veriaca?Niekto tento vnutorny lokoj najde v konickoch,niekto v modlitbe.Ked clovek straca nadej zacne sa modlit.Ja som sa utiekala k modlitbe.Dopraj a bude ti dopriate.Verim,ze budete mat babatko.
Susede sa takto nedarilo, presli vsetky mozne reprodukcne centra kade tade, uz bola zufala...ked sa vzdala...otehotnela v prechode. Dnes ma Zuzka 32 rokov, je jedna jedina...ale predsa to šlo 😉
dopraj a bude ti dopriate....presla som si mimomaternicovym tehotenstvom, prerusenim tehotenstva z dovodu genetickeho ochorenia, ale nikdy, nikdy som nezavidela inym, ze deti maju a ja nie, ano bolo mi luto a ano bala som sa, ze to nevyjde, ale nikdy som neuvazovala takymto sposobom, zamerala som sa na pracu, na nas spolocny zivot s partnerom a cuduj sa svete, ked sme to najmenej cakali, zrazu som otehotnela...a tentokrat bolo vsetko v poriadku....treba sa naozaj zameriavat na nieco ine, pracu, konicky, vztah, aby clovek nemal cas zapisovat do dennicka, ktora sesternica z tretieho kolena opat otehotnela....
dva roky je dost...riesili ste nejake vysettrenia?
v com sa ti zhorsili vysledky?
clovek sa cez stratu musi dostat musi aj smutit, no ked mas take pocity, mozno ta posunie , ze nieoc preto robis
mate za sebou vysetrenia nejake?
preco si o babo prisla, zistili pricinu?
Nesibe si len taká povaha s tým sa nedá zmieriť iba čakať a dúfať, že to príde😊Ak sa obidvom zhoršili výsledky navštívila by som CAR, ak už nechodíte.
Toto co citis je uplne normalne a vobec ti nesibe. Neobvinuj sa. Citila som to presne tak isto. Kazda tehotna zena v okoli bola rana pod pas. Zavidela som im nesmierne a to neznamena ze som zla alebo neprajna, len strasne nestastna.
Co ma najviac nicilo bola ta nespravodlivost, ze ja, ktora tuzim po dietati celou myslou a robim pre to tak vela a nedostanem to a pritom to pan Boh alebo matka priroda rozdava okolo mna kazdemu, aj takym co to vobec nechcu. Povedat si ze to je karma je blbost, Ze som nie zrela na dieta alebo som urobila nieco zle a teraz ma pan Boh tresta... proste hladat nejaky dovod preco sa o deje je somarina, lebo pan boh da dieta zene ktora to dieta tyra a nikedy aj zabije... no naco jej ho potom dal a mne nechcel dat,
Tehotenstvo pride k niektorym ludom s taku lahkostou ako uplna samozrejmost a niekto sa natrapi ako kon a nic.
Aj ja som sa skusila s tym zmierit, ze beriem zivot ako pride ale nedokzala som to. To nie je take jednoduche. Tuzba po dietati je v zene biologicky zakodovana. Tu rozum tazko pomoze. Je to ako pud a vlastne to je pud, lebo ludia su v podstate zvierata a roznozovaci pud maju rovnaky vsetky zive tvory.
Je dobre tie myslienky zavisti ovladat... aspon sa o to pokusit... ale ak sa neda, netrap sa tym. Ono to prejde ked budes mat vlastne dietatko a to urcite bude.
Zacni na tom tuho pracovat, ak ste otvoreny myslienke asistovanej reprodukcie, nastuduj si to, zavolaj do nejakeho centra asistovanej reprodukcie a objednaj sa na vstupnu konzultaciu, Nestoji to nic a vsetko vam vysvetlia. Zisti si preco si stratila svoji dceru, aby sa tomu dalo predist ak znova otehotnies. Lekary vedia pomoct ale fakt je ze ak sa nepytas, nestudujes, netlacis na doktorov, neziadas, tak to odflaknu.
Vela stastia... si super... neboj.
Už tu bola podobná téma kedysi. Možno si ju zakladala tiež ty, bola takisto anonymná. z časti ťa chápem, mala som podobné obdobie, hoci som ho nebrala tak tragicky (ja som našťastie nezažila to, žeby som o plod prišla). ale dlho, predlho sa mi nedarilo. teraz mám síce už veľkú dcéru, ale s odstupom času sledujem aj svojich bezdetných známych a sú so svojim životom spokojní (hoci deti chceli, no nezadarilo sa). nerobili hystérie ani to nebrali tragicky. jednoducho sa nepodarilo. žijú si život taký istý ako doteraz, chodia na záhradku, na turistiku, majú sa radi (píšem o manželskom páre) a už to neriešia. a pritom ona má teraz 41 rokov, čiže ešte by to ako tak stihli. ale už ani nechcú. už si tak zvykli jeden na druhého a na pokojný život, že už sa boja, že dieťa by im to teraz narušilo (manželstvo). a to skúšali všetko možné viac ako 10 rokov. zmierili sa s tým. ja si myslím, žeby si sa mala upokojiť, život je krásny, tak si ho užívaj. a možno keď prestaneš riešiť hlúposti, tak otehotnieš ani nebudeš vedieť ako a kedy 😀
Ale áno, viem, prečo som prišla o dieťatko a viem prečo sa nám nedarí. Všetko riešime, ale aj to ze podstúpite umelé oplodnenie, neznamená, že to musí vyjsť. Žiaľ.
@zibi
@luccija navštívili sme.. Som hrozna povaha, mam nervy sama na seba že ma to tak všetko v sebe štve
Poznam a chapem ta uplne do bodky.Akoby som citala o sebe.Mne takto "sibalo" 10 rokov,az kym za na 9x Ivf nepodarilo.Drzim ti silno palce.♥️
Tvoje psychicke procesy su uplne v poriadku vzhladom na situaciu... Mozem sa podelit o svoj pribeh tiez som 4x potratila a neskor nemohla mat dietatko, trvalo to 10 rokov, trapila som sa, plakala, tazko som niesla dalsie tehulky okolo mna, trvalo to naozaj dlho... Dokonca som mala zle vysledky PCO, protilatky proti trofoblastu a nakoniec prisla situacia, kedy som si po prvy krat v zivote povedala: "Boze len aby som neotehotnela" a dnes mam krasneho, zdraveho synceka 🙂. Co chcem mojim prispevkom povedat, ze mas verit ze coskoro budes mamicka a moj lekar mi vzdy vravel, zena ktora uz raz mala pozitivny test urcite skor ci neskor bude mat dietatko... Takze drzim palceky a posielam zazracnu energiu a tesim sa, ze mi najneskor do roka napises, ze si tehulka, zapis si dnesny datum a uvidis 😉. Tesim sa 🙂
Tehotenstvo nie sú žiadne preteky, nechápem takéto zmýšľanie. Sama seba stresujes. Viem, že je to ťažké, ale musíš sa ukľudniť a začať inak rozmýšľať, lebo takto sa vám to nepodarí. Super je fakt, že už si tehotná bola, čo znamená, že plodná si. Moja sesternica sa snažili otehu 15 rokov, nakoniec sa podarilo, ale bola to dlhá cesta. Držím ti palce, aby sa aj vám zadarilo.
Tak skús ináč...verím, že nám v CAR pomôžu, pôjde to boli aj horšie prípady, dieťa nepríde k vystresovanej nadupanej žene kortizolom.Sancu máte nikto Ti nepovedal, že ste neplodni, ale je to tazke, ale nič iné Ti nezostava len byť trpezlivá a pokorna
@panelacikova do hlavy im nevidíš😊
@luccija nevidím. v každom prípade s pribúdajúcimi rokmi ja osobne nevnímam bezdetnosť ako tragédiu, hoci sama dieťa mám. ale mám aj viac upratané v hlave a chápem, že život je krásny, aj keď žena nie je dieťaťom v konečnom dôsledku obdarená.
Vsetkym vam prajem zdrave babetka! Kamoskam pomohlo zamerat sa na ine veci, vsetko je v hlave. Bohuzial ☹ skus si kupit maznacika...dake morciatko napriklad,,uvolni stres a mozno sa zadari 🙂 no porovnavat treba prestat lebo to pretrva aj v tehu aj po porode...
ked sa porovnavas, tak sa teda porovnavaj. Porovnavaj sa s tymi co nikdy nemohli a nemali deti. Porovnavaj sa s tymi co porodili tazko postihnute dieta ktore aj tak zomrelo, aleko ktori prisli o svoje dieta povedzme ako rocne, lebo zomrelo na rakovinu a oni sa museli pozerat na to ako sa trapi. Vzdy sa mozeme porovnavat s tymi co su na tom lepsie, ak sa chceme citit este viac pod psa...alebo s tymi co su na tom ovela horsie, aby sme sa naucili vazit si co mame...pocat a vynosit dieta je ovela tazsie ak si zatazena smutnymi a negativnymi myslienkami, ako ked sa skusis na to pozriet tak ze zatial sa vam to nepodarilo, ale nikde nie je napisane ze sa ani nepdoari. babtko potrebuje pozitivne naladenu a pokojnu mamu...hlavu hore, skus sa tesit z toho co mas...a neskor pride aj to ostatne po com tuzis...
@evuska32 aj mne. A ako to Viktor minule pekne napisal, ze mame veci prijat take ake su, robit sa stastni z inych veci ktore nam zivot prinasa. U mna to bol najma uzasny manzel s ktorym sme stravili 14 rokov sami kym sa mi podarilo otehotniet. A tiez na zaciatku boli tlaky...ale v momente ked sme to prijali sme si zacali zivot uzivat. Prestali sme riesit co si myslia ini, ked sa ma spytali "babatko kedy bude?" , "a vy nemate deti?" Tak som uprimne povedala, ze nie aj ked sa nebranime. A teraz po tolkych rokoch je to skor uzasne ako ludom naskakuju zimomriavky ked im to oznamime. Su ovela stastnejsi ako keby to bolo rok po svadbe....cize moja rada je .....prijat veci ako su, prestat riesit to co si ini myslia a tuzia po tom a byt stastni s tym co mas.
Porovnávaš sa zlé, sú aj takí, čo vôbec nemôžu mať, ktorí ani nevedia aký je to pocit čakať dieťatko. Nie je to nič príjemné, viem čo prežívaš, aký je to tlak na psychiku, ale je dobré naučiť sa vážiť si čo máš. Aj maličkosti a nemyslieť toľko na to.
Vzťah nie je len o deťoch. Tie prídu, donesú do sebou radosti aj starosti a veľa zapierania a snahy a potom vyrastú a zas pôjdu! Sustred sa na seba a váš vzťah. A to čo ešte nik nenapísal je, že to nedus v sebe. Prečo nebyť úprimná? Prečo nehovoriť ostatným pravdu? Túžim po dieťati ale zatiaľ sa nedarí, som s toho smutná, alé taký je život, kto niečo veľmi chce, nemá to a kto nie, má. 🤷 Mať dieťa je drina! Nie je to ako keby si mala majetok. Možno aj nad tým hlbšie porozmýšľaj. Zatiaľ nie ste pripravení ale najskôr to skôr či nedkor príde. Predsa sa už raz podarilo otehotnieť. 🙃🌷❤️ Nádej.
Nesibe ti, ja sa na 100% stotožňujem s tým čo si napísala. Tiež sme sa skoro dva roky snažili, tiež som potratila mesiac dozadu v 9 tt, tiež má všetky kamošky predbehli, tiež každý nový pár už čaká dieťa a my stále nič. Najnovšie má predbehol ešte aj mladší brat a musel sa mi strašne ironicky pochváliť v deň, kedy našli pozitívny test......takže ja ťa úplne chápem, utešiť ťa nemám ako lebo sama potrebujem. Ale nie si v tom sama.....