Ako by ste sa zachovali za našim mieste. Sestra s manželom sa pred rokom presťahovali do švagrovho rodičovské domu (jeho rodičia zomreli a dom ostal jemu). Samozrejme že tam bolo treba porobiť a poopravovať veľa vecí a ja s manželom sme im chodili často pomáhať až kým ho celý nedali dokopy. Pred pol rokom sme my s manželom kúpili starší dom a tiež ho postupne dávame dokopy. Problém je v tom že keď k nám príde sestra tak iba na skok, ona a jej manžel popozerajú a povypytujú sa čo sme už urobili, čo ešte plánujeme ale ani jeden sa nemá do toho aby nejako pomohol. Keď sa ich manžel opýta či prišli pomôcť tak ich odpoveď je že dnes nie lebo nemajú ani vhodné oblečenie, alebo že teraz nemajú čas lebo sú tu len na skok lebo sú na ceste niekde úplne inde. Keď ich zavoláme dopredu tak " jasné že prídu", ale keď príde deň keď majú prijst tak sa im človek nedovola. Ani neviem či sa v tejto našej veci dá nejako poradiť len sa potrebujem niekomu zdôveriť a vyrozprávať. Ďakujem
No je to od nich blbe, ze sa slubia a nepridu. Asi by bolo lepsie, keby rovno povedali, ze nepridu a nevyhovarali by sa.
Avsak nie su vobec povinni vam pomahat. To, ze ste pomahali vy im, bola asi vasa dobra vola, nemuseli ste. Rovnako ako oni nemusia vam. Ja na rovinu priznam, ze mne by sa tiez nechcelo.. ale povedala by som ti pravdu, ze sa mi nechce a nevyhovarala by som sa.
Chapem, ze ta to mrzi, o to viac, ak ste vy pomahali im, avsak nie je ich povinnost vam to oplacat.
😂 musela som, po mojich skúsenostiach, teda našich, nás tá naivita už dávno prešla😂 Nespravíš s tým vôbec nič
Chápem ťa, očakávaš určitú reciprocitu , je to ľudské a pochopiteľne. Mňa osobne by rozčuľovali ľudia ktorí chodia ku mne a vypytujú sa čo ešte a čo hento ? Aj sa ohlásia ked majú prísť? Ak sa ohlásia jednoducho povedzte že ak chcú prísť tak jedine v monterkach a bagandžiach .
Mňa sa to veľmi dotklo lebo so sestrou sme mali stále dobrý vzťah, keďže bývame v rovnakom meste len pár minút od seba tak sme sa plánovali často navštevovať no ale teraz už neviem 🙄
no u nás je tak, že máme dvoch kamarátov, najprv manžel ide k nim, ale oni vedia a keď my potrebujeme pomoc , tak prídu naspäť a to už fungujeme takto minimálne 10 rokov a tiež by som bola nahnevaná keby neprišli / zajtra má prísť zase jeden pomáhať k nám🙂/
povedz jej na rovinu, že čo ťa trápi 😉
@21oktober prichádzajú neohlásene lebo my s manželom sme vlastne stále tam v tom dome keďže máme home Office a popri tom aj stále robíme okolo domu. Keď im raz manžel povedal že nemáme na nich teraz čas tak si išli sadnúť do záhrady a čakali kým budeme mať chvíľu čas
Dokonca susedia ktorých sme ani vôbec nepoznali prišli hneď či niečo netreba aj kamaráti z iných susedných miest
Presne to som išla pisat,čo napísala
@viestta .
Teba to bude žrať stále,akonáhle ich uvidíš,že sú opäť u vás IBA NA SKOK.
Veď ste sestry,opýtaj sa jej,či jej to príde fér chodit tak provokovať a zabúdať na to,ako ste im pomáhali vy.
Normálne mi je trápne za ňu,keď si reálne predstavím situáciu
Nebola by si ani prvá ani posledná,ktorej dobrá povaha bola zneužitá sestrou,švagrom ecc
Ja ťa chápem. Skús sa s nimi porozprávať a povedať im,že pomoc by sa Vám hodila,či by boli taki dobri
@viestta práveže manžel ich už dlhší čas víta " prišli ste pomôcť alebo len oberať o čas lebo máme veľa roboty". Ja si myslím že už z toho by im to malo byť jasné 🙄
Nikdy nečakajte za svoje činy odplatu. Nezištne pomáhajte. Budete mať radosť a pokoj v duši. Robte si na dome s mužom a nečakajte od nikoho pomoc. Minimálne nebudete sklamaná. 😉
@viestta to príslovie sa mi páči 👍
@0silvia0 samozrejme že sme to nerobili že sme niečo čakali. Len nám to prišlo ako samozrejmosť že im pomôžeme lebo veď sme rodina a mali sme čas. Ale teraz majú oni čas, dokonca aj prídu ale nepomôžu
ale ja ti rozumiem... ale ty nerozumieš mne, aj tá tvoja samozrejmosť mala zostať samozrejmosťou, ale nečakaj od ľudí tú istú samozrejmosť. Vyhneš sa sklamaniu, rozčarovaniu atď. Asi sú leniví, pohodlní, nechce sa im, neviem, skús sa s tým zmieriť a viac tú pomoc neočakávať a nespomínať, kašlite s mužom na to...
Tak to sa ti ani nečudujem, že sa ti to nepáči... Od cudzích to človek berie ešte inak, ale vlastná sestra... Skus sa s ňou otvorené porozprávať (možno si to ani neuvedomuje)....a uvidíš.
@0silvia0 ja rozumiem len mám od pondelka kvôli tomu veľkú zlosť a nejako sa jej nemôžem zbaviť 😁
úplne chápem, ale ber to ako ponaučenie, nabudúce niekomu pôjdeš pomáhať len vtedy, keď budeš mať na to chuť, náladu a čas. Nie na úkor svojho času a pohodlia. Vidíš, oni si k vám prídu posedkať a pokecať, rob to tak aj ty.
Autorka: Toto co robi tvoj manzel je pasivna agresia: "prišli ste pomôcť alebo len oberať o čas lebo máme veľa roboty". Treba zacat komunikovat na rovinu. Nie v inotajoch a pasivne agresivne. Pridu a vy mate robotu, tak poviete prepac, dnes nam navsteva nevyhovuje, mame vela roboty. A nevpustis dovnutra. Normalnemu dopne a odide alebo povie v aute mam monterky prisli sme pomoct ak nieco treba. Nik bez tvojho suhlasu sa nema ako k vam dostat ak nie je zlodej. Do zahrady sa dostali len preto, ze ste ich vpustili. Stacilo povedat, pridite inokedy. Pre obzvlast drzych jemne vytlacit z dveri, zahrady...
Ja si myslím že v tomto prípade by ani priama komunikácia nepomohla. Veď by sme ich nevolali keby sme to fakt nepotrebovali a keď už tak tak mali hneď povedať že neprídu a zohnali by sme si na pomoc niekoho iného lebo to neboli práce ktoré by manžel zvládol sám a takto musel na poslednú chvíľu zháňať náhradu
Ale ďakujem Vám 😊 už som to potrebovala zo seba dostať a cítim sa lepšie
Ja suhlasim s asia83....
Ked idem pomoct tak z vlastnej vole pretoze chcem lebo ma kamarat / rodina o to poziadali, ale keby som si mal zakladat pomoc pre druhych na zaklade akehosi "revansu" ci odplaty v buducnosti, zrejme by som nikdy v zivote nebol stastny pretoze realita je, ze od zivota nikdy nedostanes spat to co si do toho dal......proste tak to je.
My sme sa tento rok na jar stahovali a musim povedat, ze susedov z oboch stran mam naozaj super. Ja momentalne nie som doma a ked bolo treba tak rodicom pomohli s odvozom bordelu ( trava, vyrezane dreviny atd. ) bez toho aby ich o to clovek poziadal, proste sa ponukli. Ked robili pripojku kanalizacie tak slusne poprosili ci mozme preparkovat auto aby nahodou miesac nieco neposkodil a pod......Rodicov pozvali na grilovacku atd....
Je rozdiel robit nieco pre druheho nezistne v ramci dobrych vztahov a ine cakat za to odplatu. Moja rada je, ak ides niekomu pomahat, nikdy necakaj, ze ti je ten clovek nieco dlzny. Ak tebe nepride na pomoc, budes sa hnevat a citit krivdu pre nic za nic a budes sa zbytocne trapit.
Ako ide stare zname prislovie:
" If you're doing something while expecting something back....you're doing business.
" If you're doing something without expecting anything in return....you're being kind."
Normálne na drzovku máme toho veľa budete mať čas nám prísť pomôcť?a zariadis sa podľa odpovede
ak pridu neohlasene a mate pracu tak ich nepusti ani dnu ked sa oni neuvedomuju alebo im urob skolu hrou a chod tam aj ty par krat nevhod
autorka: cize vy ste ich zavolali na pomoc, oni slubili, prisli a nepomohli? A muz musel na poslednu chvilu niekoho zhanat? A oni sedeli dalej?
Nemôžeš nikoho nútiť do práce, ktorú robiť nechce. Akurát z toho môžeš mať ponaučenie. Ja som sťahovala x-krát x-ľudí a "vrátila" mi to pri našom sťahovaní sotva polovica a zvyšok sa tváril presne tak, že "ja nič, nedá sa, neozývam sa...". Nerozčuľujem sa, neriešim - chcela som im vtedy pomôcť, tak som pomohla. To, že mi to nevrátili a mala by som sa na to hnevať, tak budem robiť zle len sama sebe a budem sa zožierať ja, lebo im je to šum-a-fuk. Áno, morálne/eticky/svetovo je to od nich hnusné, že vám neprídu pomôcť, ale, bohužiaľ, ľudia sú "potvory", aj tí najbližší občas. Kašli na to a vezmi si z toho ponaučenie, že komu čo a ako.