Sestra a mama v jednej osobe. Ako to mám zvládať?

ahojte...píšem sem, lebo potrebujem nejaké povzbudivé slovaá, lebo už nevládzem.
Mám chorú mamu a otca, ktorý si rád vypije. Som najstaršia zo štyroch súrodencov a som už aj vydatá a mám dve malé deti. bývame u našich.
Môj najmladší brat má 14 rokov. Odmalička som sa o neho starala, prakticky ja, mamka bola chorá, keď sa narodil mala som 12 rokov, učila som sa variť a viesť domácnosť, veľmi skoro som dospela. Brata som stále brávala na výlety, keď sme trocha vyrástli, snažila som sa aby nepocítil, že mu niečo chýba, dá sa povedať, že som mu nahrádzala mamu v každom slova zmysle. Pomáham mu z úlohami, chodím na rodičká, a pod. Všetko je ale fajn až kým nepríde pani PUBERTA. Teraz sa s ním nedá vydržať. Mama nemá na to aby sa o to starala, je veľmi chorá a otcovi je všetko jedno, skôr by som povedala, že ešte by bol hrdý na to, keby brat niečo chlapské vyviedol, lebo to vraj patrí k životu aby mal na čo spomínať.
Poobede, keď príde zo školy -je ôsmak-tak ide von, je tam do večera, spraví si úlohy a ide spať. Ale najnovšie chce chodiť ešte aj večer vonku a odmieta určený čas, kedy má prísť domov. Povedala som mu že môže byť do 21.30. On to ani nedodržal, a odmieta ma poslúchať, pretože ja mu nič nemôžem, ja nie som jeho mama, a že keď mu mama zakáže, že ju poslúchne. Strašne sa kvôli tomu s ním hádam, aj keď sa snažím mu vysvletliť, že to nemyslím zle, on mi vraví, že sa vyžívam v tom, že ho buzerujem. Nevládyem a neviem ako dalej,. Prosím poraďte mi, čo mám robiť. Každý náš rozhovor končí hádkou. Nezvládam sa starať o sovju novú rodinu a ešte aj o rodinu predchádzajúcu. Je toho na mňa veľa. Všetkým som dobrá, keď treba navariť, keby nebolo navarené, upratané, tak neviem, ale to si nikto v tomto dome neváži. Ja už naoyaj nevládzem, pretože som dobrá len na robotu a pri ostatných veciach musím byť ticho.