Separačná úzkosť na otca

@pipistrel13 to sme skúšali. Problém je, že on nemrnka. On plače na plné pľúca a neprestane celú tú pól hodinu ráno.
Večer keď si ľahnem, že ide buvat so mnou, začne kričať na celý dom kým nepríde otec. Snažíme sa vydržať, ale on je schopný vrieskať a plakať aj hodinu. Napríklad aj v noci. Spavam pri ňom, muž na druhej strane. On sa zobudí a začne plakať, že chce ocka, že mám ísť preč. Tak ak chceme spať, musíme sa rozospati prehadzovať.
Nevieme si sním rady to je pravda, ale jeho nič neutíši. Až keď sa stane po jeho. Veď mi nechceme tu dupkat ako si on zapíska, ale jeho nejde utíšiť.

však ked viete že v noci sa musite tak či tak prehadzovať, tak rovno nech muž spí na tvojej strane

raz mi jedna kamaratka povedala,ze vychova je len o tom,kto viac vydrzi😉
ty musis vediet ako to je,ci je syn v poriadku (v zmysle zdravia) a ak ano,tak s vami nacvicuje,a ak nie treba vyhladat odbornikov na zvladanie spravania...
ja myslim,ze je v poriadku,darmo sa pokusite raz,ked po tom 10raz dovolite,jednoducho vyhra
ak ma zachvaty,treba ho objimat,vydrzat s nim,nedovolit si ublizit alebo ublizit inym,ale vydrzat
z toho co pises,vas dava uplne dopozoru
lebo ak je dieta zdrave (nema adhd,autizmus a pod),toto je uplny prejav toho,ze moze co chce

@pipistrel13 áno je zdravý.
Lenže je aj veľmi rozumný, preto nechapem prečo toto robí. Je pravda že má čo chce a už nevie prijať odpoveď ako nie, to nemôžeš a podobne záporné veci. Ale až posledný mesiac pozorujem, že je to horšie. Muž bol viac doma, boli sme všetci chorý a od vtedy je nezvládnuteľný. A my sme psychicky už na pokraji. Ja som po celom dni s ním tak vyčerpaná, že pre mňa by bol momentálne oddych ísť späť do práce. Preto už rezignujeme, lebo už nevládzeme.

Toto sa neda lahko poradit, lebo tu asi bude viacero problemov.
Ale hlavne ries tvoj postoj k synovym emociam. Skus si uvedomit ze za jeho emocie ty nie si zodpovedna. Ak chce cely den plakat za otcom, nechaj ho plakat. Nesnazte sa ho utisit. Nemozes zmenit jeho emocie, ale mozes zmenit to ako jeho spravanie brnka na tvoju strunu. Opytaj sa sama seba, preco je pre teba tak dolezite ho utisit?

Zase ak place kym nieco nedostane, tak to je cele zle. Musis si stanovit hranice, kedy si budes za svojim rozhodnutim stat, aj keby vrieskal 5 hodin v kuse. Nie preto ze musis ukazat kto je tu panom, ale preto ze je to pre teba jednoducho nepripustne. Ak mu nakoniec vo vecich polavite a urobite co on chce, asi to nebolo az take dolezite zakazat. Tazke si rozmysli dopredu a zakazuj len skutocne nevyhnutne veci. Ak mu vec dovolis po polhodie placu, asi si mu to mohla dovolit hned na zaciatk, ale ty si to zakazala, len peto aby si mu ukazala kto je panom.

sama priznavas,ze to vasou vychovou,on sa nenaucil za den,ze nepozna nie,to sa uci od mala a on to jednoducho stupnuje a skusa pokial dovolite
to,ze je rozmuny neznamena,ze si v 3rokoch povie,ze "aha,tak teraz budem posluchat rodicov,ved aky su na mna dobry"-dieta nedokaze rozhodovat o tychto veciach,lebo nech je akokolvek mudry,tak tomuto proste nerozumie,caka hranice a pravidla a hlada niekoho o koho sa moze opriet a komu moze doverovat-rodica,ktory nebude na neho hadzat zodpovednost za veci,ktore este nedokaze,ale bude ho sorevadzat a udavat smer,v tom zlyhavate z toho co pises a priskoro sa vzdavate....
je este maly,da sa to zvladnut a napravit,ale namiesto rezignacie je potrebne napraavit to,co ste ho naucili,len sa budete namahat chvilu a budete musiet znasat jeho zachvaty,ale vysledok stoji za to,aj pre vas aj pre nho
inak vas znici
priznam sa,ze mna dost irituje takyto postoj rodica,ze najskor vsetko dovoli a po tom od dietata ocakava,ze to nalezite oceni a bude rodica respektovata a budu mat krasny vztah a ak zisti,ze to tak nefunguje,tak sa vzdava a kasle na to a este sa dokaze za to na na dieta hnevat..robim s pubertakmi a mam kopec takych,s ktorymi to rodicia vzdali...a je mi z toho akurat smutno,ked vidim tie stratene odmietnute decka..

Ved nech reve. Vie, ze si tym vynuti niekoho co ho bude polhodinu pred spanim zabavat, koho nemusi posluchat. Cas naucit ho ze to nedostane.

Trucuje, to je všetko. Uz ti to tu napisali, ide tu kto z koho. Vie, ze revom si vynuti svoje. Aj moja toto skúšala, no zistila ze smola... ešte sa občas snazi, ale po asi 15 sek.pochopi, ze nepochodi, tak zrazu plac je prec.
Inak moja bola s mm na materskej a teda žiadnu "separacnu uzkost" na neho vypestovanu nema... ked odchádza do prace, da mu normalne pa pa, odprevadi ho a ideme sa ďalej hrat.

Ja ako dieta som takto revala za ocom ked chodil na montaze na tyzdnovky vtedy sa to nejak extra neriesilo. Preslo to psychickej traumy a zacala som sa zo dna na den zajakavat.doktorka nechapala...presetrovala pomery v rodine aj vztah rodicov ci sa doma nevadia alebo nebiju.potom si to pospajali.tri roky ma vlacili po logopedoch a lekaroch az zmena otcovej prace a jedena navsteva liecitela niekde za Puchovom to zo dna na den zmenili..

Veľmi dobre poznám tento systém nacvičovania 3 ročného. U nás je syn naviazaný na mňa. Má tvrdú povahou, je dosť tvrdohlavý a svojský. Kým sa niečo naučí alebo akceptuje niečo čo je mimo jeho komfortu a chcenia trvá to dlho a je to náročné. Máme ale na neho pár pák a metód alebo keď to inak nejde necháme ho tak. Ja som rodič nie animátor. U nás zaberá možnosť výberu v rámci danej činnosti (aké tričko s dlhým rukávom ak sa nechce obliekať, s uprataním hračiek mu pomôžem alebo to zvládne sám - keď treba upratovať), platí na neho keď pomenujem jeho negatívnu emóciu a uznám, že ju môže prežívať (vidím, že si nervózny a máš na to nárok lebo....) a nekonečne ho ľúbiť, mojkať, objímať. Keď najviac kričí a má zlosť tak mu vždy povieme, že ho najviac ľúbime a môže sa aj hnevať. Práve včera mi spravil zlostnú scénu, že on nechce aby som šla do práce (boli sme u Dr. a nechcel aby som odišla keď som ho doviezla domov, mal zostať s otcom), Povedala som, že to neviem zmeniť ani ja ani on a odišla som. Muž potom volal, že za 5minút bolo po scéne a už mu pomáhal v kuchyni. Jednoducho musíte teraz pár krát prežiť to zlostenie, plač a zlú náladu a on pochopí, že tadiaľto cesta nevedie. Teraz je to v jeho očiach cesta ktorá platí a funguje aby sa dosiahlo to čo on chce. Dôležitá je dôslednosť a vytrvalosť.

Môj syn zase nechce spávať s ockom, vkuse vreští maminka, ale ja prídem k nim, objímem ho, poviem, že mám ešte robotu a ide s ním spať ocko, pobozkam ho, poprajem dobrú noc, ocko si ho pritúli, odídem a je dobre, mne tiež vie v posteli rozprávať, mojkat sa, spievať aj hodinu a pol, pri ocinkovi žiadnu spartakiádu nenacvičuje a spí do pol hodiny 🙈, takže treba skúsiť malému vždy vysvetliť, že ocinko ide do práce, kvôli peniažkom pre rodinu, nech ho pri tej scéne ráno muž objíme, vysvetlí, že musí, prisľúbi, že sa vráti, zatiaľ nech je doma s maminou, pusinku a zamávať...možno by mu pomohlo ukázať na hodinách doma, že keď bude malá ručička tu a veľká tu, tak ocinko príde 😉