S rodinou bez kontaktu
Je tu niekto,kto sa nestretáva so svojou rodinou kvôli rozdielnym hodnotám,názorom na život či s diametrálne rozdielnym životným štýlom? Ako to riešite,ak viete,že blízku rodinu, (rodičov,súrodencov), nezaujíma váš život? Nejde o žiadne hádky v rodine,ani nič podobné negatívne,len obojstranne sa nezaujímate o životy rodinných príslušníkov,nakoľko tie životy sú tak rozdielne,že aj pri prípadnom stretnutí nenájdete spoločnú reč a väčšinou je prítomné len ticho alebo pár zdvorilostnych otázok? Navštevovali by ste sa alebo nie? Alebo ako by ste to riešili? Prerušili vzťahy spontánnym odcudzením?
Ano so sestrou… delilo nas najskor ca 2000 km neskor menej … ca rok nas delilo 5km ale geogràfica vzdialenost sa znovu zvacsuje. Stretli sme sa vzdy na Vianoce ale posledny rok ani to nie. Sme ai uplne cudzie, ked nas nebudu spajat rodicia preataneme pre seba existovat. Nepohadali sme sa, ale nemame si co povedat. Myslim, ze naposledy sme boli dlhsie v 1 miestnosti pred 10 rokmi, netelefonujeme si, neudrziavame kontakt, nechybame si
Je jednoduche spalit most. Tazsie je znova oslovit rodinu lebo clovek pride na to, ze nezhody nestali za to. Aspon kedy tedy sms, ale nejaky kontakt by som udrziavala
ja som svoju sestru odstrihla (nepohadali sme sa, ale urobila nieco co je neodpustitelne) a nikdy v zivote ju uz nechcem ani vidiet ani o nej pocut. (Uz je to takmer 3 roky)
Este predtym nez sa to stalo sme sa postupne odcudzovali, napriek tomu, ze byva odo mna 1km.
Nemali sme si co povedat uz dlho, uplne opacne zivotne priority mame.
To iste sa tyka mojich rodicov, ktori nedokazali predychat moj rozvod.
Na nejakej bazalnej urovni komunikujeme ohladom stretavania sa s vnucatami, ale to je cele. Rodicia byvaju odo mna ani nie 200m.
Takze pre mna su sice na papieri rodina ale inak su to uplne cudzi ludia a nemyslim, ze sa to niekedy este zmeni.
Ja si toto čo píšete neviem ani predstaviť. Veľmi smutné, keď sa sestry nevedia ani porozprávať.
Veľa krát rozmýšľam že čo chceme od našej spoločnosti, od našich politikov ( aby sa dohodli) keď v rodinách je mŕtvo a nemajú sa radi. Ako môžeme sa mať lepšie a ovplyvniť ostatných keď sa nám to nedarí u najbližších...to len také zamyslenie, žiadna kritika...ako píšem je to veľmi smutné pre mna ..a som veľmi šťastná že so svojimi súrodencami mám krásny vzťah aj s rodičmi.
@apolka77 tak ale vies. rodinu si nevyberies. a ked si s niekym nerozumies, tak je lepsie s nim nekomunikovat, nez si navzajom robit zle.
prirovnanie s politikou je uplne scestne, lebo politici sa musia dohodnut, kedze od ich dohod zavisi fungovanie statu a zivoty milion ludi.
a ano, mozes byt stastna, ze mas so surodencami a rodinami skvely vztah, tiez som po tom vzdy tuzila.
@apolka77 to, ze je niekto nas surodenec, automaticky neznamena, ze si s nim budeme rozumiet, to skor spolocnost sa nam snazi nahovorit, ze by to tak tak malo byt a ak to tak nie je, mame sa citit zle.
Surodenec je clovek, ktory nam bol do zivota prideleny rozhodnutim nasich rodicov, my sme si ho nevybrali. A netreba zabudat ani na to, ze zle vztahy medzi surodencami maju casto na svedomi prave rodicia.
@soldi lenže ten skvelý vzťah neprišiel len tak. Nebolo to vždy ružové a ani ideálne. Je za tým veľa.
A ty si myslíš že ten politik sa krásne správa doma k manželke, sestre, matke a k dcére a zrazu na verejnosti je taký magor? Som názoru že ak niekto nemá doma upratané vzťahy a sú rozhadana celá rodina ten človek sa nebude vedieť dohodnúť nikdy s nikým ani vonku. Narážam na to aká je spoločenská situácia na Slovensku veľa nenávisti arogancie asi ti ľudia nepochádzajú z milujúcich rodín. Keď brat nenávidí brata nikdy mu nebude záležať na spoločnosti ako takej. Vôbec to nie je scetne porovnanie ani s politikmi. Nie nadarmo sa hovorí ako politici taký národ..
Ale nechcem tu ťahať túto tému. Len keď vidím koľko rodín sa nerozpráva tak sa je jasné prečo ako spoločnosť sme tam kde sme.
@mandzula keby každý druhý brat bol masovy vrah tak by som ti na túto otázku možno odpovedala ale keďže je to úplne šialené prirovnanie tak energiu míňať nebudem.
Väčšina rodín sa nerozpráva lebo spolu nevedia komunikovať a majú zranené Ega. A preto že budovať vzťahy je 1000x ťažšie ako ich ignorovať.
Jedine s čím súhlasím že keď jeden nechce veľmi si nepomôžes.
@apolka77 medzi bratom masovym vrahom a dobrymi vztahmi je x inych moznosti, ktore vztahy negativne ovplyvnuju, takze je x moznosti na odcudzenie sa. A casto je to len o inych nazoroch, nabozenskom presvedceni, celkovom svetonazore, ked clovek proste nema potrebu do niecoho sa silit len preto, ze s niekym zdielal detsku izbu a aby splnil spolocensku poziadavku. Casto su mnohym blizsi ludia, ktorych si pocas zivota najdu na zaklade spolocnych veci ako rodina, s ktorou nie je o com. Moj pripad to nie je, no viem pochopit tych, ktori to tak maju.
@mandzula vidíš a ja som sa do toho silila nie preto že som so sestrou zdieľala detskú izbu ale preto že ju mám rada. Do rozhovorov s rodičmi som sa silila nie preto , že mi dali posteľ a volám ich mama a otec ale preto že ich mám rada a vážim si ich.
Tiež som mohla len tak levitovat a plakať na vlastnom piesočku že mi nikto nerozumie...začali sme sa spolu rozprávať ...preto píšem že môj dobrý vzťah nie je zadarmo. Stal námahu a silenie.
Tak mi to pripadá, že keď sa súrodenci nemajú snahu udobriť tak sa vlastne nemajú radi. Nič iné mi z toho nevychádza.
@apolka77 vieš, ono to musí byť aspoň trochu obojstranné... Ináč by si sa po nejakom čase "siliť" prestala. A to ešte nemáš tušenia, aké vzťahy mali tí súrodenci medzi sebou, keď spolu vyrastali, kto bol napríklad mamičkin maznáčik a kto bol stále ten "zlý" a podobne. Takže - moc by som nesúdila...
my to tak máme, sme traja, stretneme sa u rodičov všetci spolu na narodeniny otca, narodeniny matky, okolo vianoc. Komunikujeme spolu v rámci tolerancie a slušnosti. Sme veľmi, ale že veľmi rozdielni. Hlboké debaty nevedieme, skôr počasie, práca...Z môjho pohľadu sa s nimi ani nedá diskutovať, majú veľmi krátkozraké obzory... ja mám rada konštruktívnu debatu, rada sa dozvedám nové veci, učím sa, rozširujem si obzory, nechám si vysvetliť, rozmýšľam... Kedysi, keď som bola mladšia sa nám mama snažila vsugerovať, že je to hrozné, že nemáme vzťahy, že sa nezaujímame jeden o druhého. Nuž, je to tak, aj keď mama to vidí, stále tým trpí. Myslím, že sa to nikdy nezmení. A mňa to ani nejak netrápi, mám svoj život, som spokojná. U chlapa detto: so švagrom sa ani nezdravíme. Trvá to vyše 10 rokov. Ako cudzí. Nevadí, vybral si sám, my sme si zariadili vlastný život, on svoj, a tak je to fajn.
@apolka77 ano, ja mam diametrialne odlisny nazor, lebo v podstate tvrdis, ze ked mam zle vztahy s mojou rodinou, tak som zly a neznasanlivy clovek.
v podstate si odsudila kazdeho, kto ma zle vztahy v rodine a vobec Ta nezaujima, co je za tym. je to dost prizemny a kratkozraky nazor.
@soldi mne síce nepíšeš, ale súhlasím s tebou. My nemáme hlboké vzťahy, a vôbec netreba za tým hľadať zlého človeka (mňa) Napr. u nás je rozdiel veľký v názoroch na Slovensko (systém a oblasti kde narážam a strádam) iné rasy a národnosti, vierovyznania, zdravotnú starostlivosť, školstvo, peniaze, nákup potravín, nákup oblečenia, fajčenia, pitia alkoholu, trávenie voľného času, dovoleniek... a takto tu môžem pokračovať do vianoc. 😉 Nie, nie je mi smutno, proste sme každý úplne inde. Nemám potrebu telefonovať s nimi, bratríčkovať sa. Švagriná ma nezaujíma tiež, je to oplašená, dôležitá trúba, pritom hlúpa... to že je manželka môjho brata, neznamená, že ju budem mať rada a mať s ňou pekný vzťah. Je to mne cudzia osoba, ktorú si môj brat vzal za manželku. Z opačnej strany to isté (hm, teda vlastne zavolajú, keď niečo potrebujú)
Nie, sú ľudia, s ktorými nemám potrebu sa stretávať pretože si nerozumieme, nemáme nejako sa o čom baviť a je to len trápne ticho všetko. Takže nemá to cenu podľa mňa také stretnutia. Radšej venujem čas niekomu kto o to stojí.
Aj v ramci rodiny nemusi byt najzdravsia "chemia". Vtedy je potrebne vztahy bud redukovat, na cas prerusit, prip. dlhodobo odstrihnut.
Kazdy vztah ma 2 strany a obe musia mat zaujem na budovani kvalitneho vztahu.
Len to ze je niekto rodina a akceptovet chore spravanie z druhej strany nie je v poriadku.
Mam kamosku, ktora tento fakt nechce pochopit a vlastna rodina ju prakticky nici (pretoze jej bracek je vyvolene decko a ona sa snazi a snazi ziskat vacsiu prip. rovnaku priazen rodicov, ktori nemaju zaujem a bracek sa k nej sprava ako k handre). Tak co v takomto pripade?
@jamimo ja som sa dlhodobo snazila udrzat tie vztahy, ale ano, naco sa s niekym nasilu bavit a robit si sama sebe zle, len preto, ze je to rodina.
tiez som mala ex svagrinu s ktorou som si nemala co povedat a nasa komunikacia bola ciste pokrytectvo, lebo sme jednoducho nemali vobec ziadnu spolocnu temu. mam kvoli tomu byt oznacovana za zleho a neznasanliveho cloveka? pride mi uletene takto rozmyslat.
inak, ked uz
@mandzula spominala vrahov. tak boli predsa pripady, ze vrah mal rodinu, ktoru milovala staral sa o nu, a predsa popritom si "odskocil" niekoho zabit.
Mam to rovnako s bratmi.. nepohadali sme sa, ale jednoducho nie je o com..
Toto presne potvrdzuje tú hlúpu hlášku, že mať súrodenca je najviac. To si len prajú niektoré mamičky, ktoré si chcu odôvodniť, ze chcu mať viac detí.
A nie, nasilu by som sa s niekým len zo slušnosti nenavštevovala. Ak sú tam dobré vzťahy a len si s nimi nemás čo povedať, tak áno, raz za cas. Ale ak máme rozdielny pohľad na svet, morálne hodnoty.. a tak ďalej, tak by som to nesilila. Treba sa stretávať s ludmi , ktorí ti majú co dať a s ktorými sa budeš cítiť dobre.
@mandzula presne a pravdivo napísané. My sa snažíme viesť dievčatá aby vychádzali spolu,ale rátam s tým,že aj nebudú. Teraz sú len ešte deti,prídu manželia, deti a budú mať iné zmýšľanie.
Mimochodom toto ,,vzťah medzi súrodencami ma na svedomí rodič, toto som povedala babke pred 4t do telefónu. Taktiež rozbroje v rodine, vkuse nejaká žiada a povedala som jasne,ze mama je prístav, má si deti udržať a nemá robiť rozdiely, a bola ticho. Ako náhle sa spraví,,rozdiel,, (priklad) jeden dostane, druhý nie,tak čo rodičia očakávajú? ... asi sa stále nejak očakáva,že keď sa niekomu spraví,,krivda,, tak dotyčný bude ticho. A toto je všade do svete. Ja môžem za seba s čistým svedomím napísať,že som sa snažila chodiť ku babkam, po rodine. Ale z jednej strany sa neda budovať vzťah.
@stanulienkat to je taká romantická predstava rodičov 👍 Aby si nebola sama na svete, keď pomrieme a podobne. Mám kamarátky jedináčky. 1. Má tiež jedináčika potomka, jej manžel je zo 4 detí. Otrasné vzťahy, rozdiely od mala od matky, závisť, využívanie. Vyjadrila sa, že je šťastná, že je sama. Ich syn má 21 rokov a niekedy len tak medzi rečou tiež spomenie, že je rád, že je sám.(je to veľmi rozumný a šikovný chalan, keď vidí vzťahy kamarátov so súrodencami, je rád, že je sám) 2. Je jedináčka, chcela jedináčika Po synovi prišla na svet dcéra. Rozdiel 12 rokov. On má teraz skoro 19. Od jej tehotenstva sa vyjadroval negatívne, nechcel súrodenca, nemá ju rád, obťažuje ho to (ok chápem aj vekový rozdiel, je fajn chalan, nie je rozmaznaný. On ale vzťah k malej sestre nemal a asi ani nebude... ) Ja mám 2 súrodencov, sme si cudzí. Mama tým veľmi trpí, stále hovorí, že keď pomrú s otcom, už sa vôbec nebudeme stretávať. A? Vždy jej poviem: Taká je realita, nemali sme súdržné vzťahy od mala, ja najstaršia, sestra uškriekané rozmaznané decko, brat využívačný taktik, manipulátor. Len využíva pozíciu najmladšieho a ty mu to "žerieš" aj s navijákom+ s nevestou. Ja som mala tvrdú výchovu= však najstaršia, za všetko som schytala, musela som ich strážiť, upratovať po nich, chodiť s nimi von....neznášala som to od detstva. Keď to takto poviem, mama mi vytkne, že len vyčítam. Nie, nevyčítam. Tu je koreň a príčina disharmonických vzťahov. Takže? Či mám, alebo nemám súrodencov, je pre mňa úplne jedno, zariadila som si život po svojom, a som s tým ok. Dokážem s tým žiť bez akejkoľvek výčitky, očakávania, alebo ľútosti.
Ja som tiez presvedcena o tom, ze za vacsinou nefunkcnych surodeneckych vztahov su ich vlastni rodicia.
A potom oni tlacia na deti, aby narovnali to, co ti rodicia sami uspesne dopackali, lebo ved rodina...vlastna krv, ci ako sa to este hovori...
Nechápem, nerozumiem. Mam 3 súrodencov a aj napriek tomu ze sme úplne odlišní, žijeme v rôznych štátoch, sme po 40,mame rodiny a deti, volavame si viackrát do týždňa!!! Stretávky koli vzdialenosti vždy keď je to možné. 3-4x do roka. Občas sa pochytime, keď si povymieňame názory ale hneď si to odpustíme... Neviem si predstaviť žeby som ich nemala... Vsetpujem to už aj mojim dcéram. Keď tu my raz nebudeme, budú mať seba navzájom sestru, najlepšiu kamarátku v jednom-lebo rodina je najdôležitejšia.vidia to aj u mňa. Tak veľmi dúfam, ze tiež budú mat raz taký pekný vzťah obe spolu, ako aj s ich bratrancami a sesternicami.
Žijem v UK a so sestrou sa nestretávam, býva pár km odomna, najprv sme sa stretávali každý týždeň, no ona ma iné priority (alkohol, tráva ,…) ona k nám nikdy neprišla, ja som tam stále chodila. Dokonca na oslavy som ju musela presviedčať aby prišla. Raz sme sa pohádali, a ja som čakala, že sa ospravedlní, príde ku mne. No nestalo sa tak. Už som ju nevidela 3 roky a nejak mi nechýba. Na SK mám 2 sestry, vidíme sa 2krat keď prídem na SK a to nám stačí. Skoro si nepíšeme a vôbec nevoláme.