Ahojte, neviem si sama poradiť s mojimi pocitmi. Sme s manželom spolu 13 rokov. Po svadbe sme ostali žiť v jeho rodisku, pretože sme si tu našli prácu. Máme tri deti. Ja som momentálne na materskej s tretím dieťaťom. Prácu nemám, lebo firmu zrušili. S prácou pre mňa to nevyzerá ružovo, aj kvôli strate pracovných návykov aj kvôli situácii s prácou v regióne. Manžel má perfektnú prácu, ktorá ho baví a dobre zarába. Chápem, že sa mu odtiaľto nechce odísť. Na druhej strane on vie veľmi dobre, že si tu neviem zvyknúť, som asi konzervatívna, ale chýba mi moja rodina, priatelia, ktorých som kvôli nemu nechala. V poslednom čase mi dáva často pocítiť, že som o ničom, že som nekomplexna, keď nemám žiadne kamosky. Pritom mu stále hovorím, že by to bolo pre nás lepšie, keby som ja bola v psychickej pohode, veľmi mi záleží na tom, aby deti mali veselú mamu. Zasluzim si po toľkých rokoch, aby ma takto ponizoval ? Známych tu mám, ale nie nejakú super kamarátku. Do práce ešte nejdem, malý má len 1 rok. Neviem, kto z nás dvoch je viac tvrdohlavý. Hadame sa často, respektíve manžel ignoruje moje pocity, radšej si zapne pc a robí si do roboty. Že nerobím dosť pre našu rodinu, lebo len na našich mi záleží. Nie je to dôkaz, že som takto vydržala 13 rokov? Má právo ma urážať, že som neprisposobiva ? Pritom sa snažím, on to nevidí. Sýty hladnemu neverí, keď jemu je dobre, je v práci, v kolektíve. Že keď chcem , mám odísť, ale bez detí . To by som nikdy neurobila.
Ďakujem 🙂babulina , žiaľ som skeptická. Už sme tretí rok presťahovaní do nového prostredia, ale nič stále sa nenašlo ☹
@marriah neporadim ti asi, ale najradšej mám túto vetu "Že keď chcem , mám odísť, ale bez detí" .. páni tvorstva ju akosi často používajú, no chcela by som ich vidieť ako by to zvládli sami s 3 deťmi (bez pomoci rodičov) asi ťažko že? 😕
Inak asi len počkať, uvidíš ako to bude po RD či sa vôbec zamestnáš a keď nie, potom to začať riešiť radikálnejšie. Uvidíš ako sa manžel k danej situácii postaví potom.
A s cim by si chcela poradit? S manzelom alebo so svojimi pocitmi? Co konkretne chces riesit? Chces sa naucit komunikovat s manzelom? Chces odist? Alebo nerozumiem moc dobre, co konkretne by si potrebovala, aku radu... prosim pomoz mi sa zorientovat
@marriah Mam podobny osud...manzel zije vo svojom rodnom meste, ja som tisice km od domu, bez rodiny, bez priatelov, vsetkych som nechala doma. Uz je to 14 rokov..... Ale som sa zasmiala, ze po tak dlhej dobe by som teraz muzovi povedala:
"no moj mily, tak 14 rokov som ti vyhovovela, ukonci svoju super pracu, ktora nas zivi a dala nam vsetko, co potrebujeme, ja chcem ist konecne domov" 🙂
Prepac, ale Ty si vadna? To si si za 13 rokov nevedela vytvorit novy kruh priatelov? Co si cele desatrocie robila?
Je to uplne postavene na hlavu..... Nepoviem, ze by si bola z domu prec 1 rok, ale 10-11-12 rokov a teraz sa chces ist stahovat? Nie je trochu neskoro na taketo drasticke zmeny?
Potrebujes sa zamestnat a konecne vypadnut z domu......3-tia materska Ti nerobi dobre... 😅
Bolí ma, že manžel vie o mojich pocitoch, že sa neviem premôcť,že si tu neviem zvyknúť a nechce o tom ani len diskutovať. Za tých trinásť rokov proste ani raz neprejavil snahu to riešiť.
Ja si viem nájsť prácu aj u nás. Okrem toho, keď sa aj zamestnam , už vidím ako je on doma s deťmi, keď by bolí choré. Pri prvom dieťati to fungovalo tak, že keď nastúpilo do škôlky, tak som bola viacej doma ako v robote. Nerobilo to veľmi dobrý dojem v práci. Tak som pri druhom dieťati radšej ostala doma, keď nastúpilo do škôlky. Chlapa v práci neobmedzuje nič. To mu mám akože prepáčit vetu, že choď si, keď chceš? Ja som si tie detí vypiplala, kým on si budoval karieru.
@marriah k tejto tvojej budu prispievat aj baby zo zahranicia,ktore su tisice kilometrov od svojich kamaratov,znamych, rodiny... vacsinou je to tak,ze zena nasleduje muza. manzel je zivitel, manzelka sa stara o deti. takze to nie je az tak pravda, ze si si tie deti vypiplala. vypiplala si ich aj z jeho penazi. si naozaj pridlho doma, riesis potom taketo zbytocnosti. v dnesnej dobe by si mala byt rada, ze manzel ma dobru pracu, ze vyzijete z jeho prijmu, ze mozete byt ako rodina vobec spolu, nemusi chodit po tyzdnovkach a pod. Mas vlastnu rodinu, ta ti ma byt na prvom mieste. Kamarati sa daju najst vsade na svete, musis sa tej myslienke otvorit, a najme to chciet.
ked prestanes mysliet na stahovanie, vlozis energiu na vytvorenie si vazieb na mieste, kde zijes, bude sa aj tebe lahsie zit. tvoj problem je len v mysleni. zmen myslenie!!! vela stastia 😉
@marriah
Zijes v minulosti a pritom ti zivot unika pomedzi prsty. Aj keby si sa hned prestahovala, tí kamarati, znamy, priatelia, rodina su uz niekde inde. Maju davno svoje nove vazby, najpravdepodobnejsie by si tam bola takisto sama ako si teraz. Ak to chces kvoli rodicom, tam vyuzivaj radsej moznost dlhsieho jednorazoveho pobytu, popr.aj len sama s detmi alebo ak mozes, nechaj tam deti na prazdninach, pre teba s muzom to bude dovolenka. Plno matiek byva blizko rodicov, a ti sa kolkokrat menej staraju o vnucata ako ti, co byvaju dalej. A na dlhsie vnuca ani nevezmu, ved naco, byvaju blizko.
Zacni si vsimat ludi okolo seba, skor sa s niekym zoznamis. Najskor sa to da, ak mas deti v skolke, skole, na kruzkoch, vonku na ihrisku, na skolskych aktivitach. Najskor sa zoznamis s mamami, ktore same maju deti v rovnakom veku, cez kamaratov svojich deti. Aj druhe matky sa chcu zoznamovat. Velakrat aj ked zijes v jednom meste so super kamoskami za slobodna, pri rodine sa uz ani nemusite stretat, kazda mate iny vek deti, ine pracovne zazemie, ine aktivity s muzom, iny okruh ludi, a stretnes nove kamosky, s ktorymi si mas viacej co povedat.
@marriah Tiež sa prikláňam k názoru, že za tú dobu, čo si preč..ak by ste sa aj vrátili, nebolo by to to isté..ako máš teraz..život ide ďalej, ľudia sa menia a aj keď to vyzerá, či už cez fb, alebo email, že ste stále v kontakte a máte sa radi, v skutočnosti, by si zistila, ako sa vaše životy oddialili a že tí tvoji dobrí priatelia, už nie sú takí ako si si predstavovala. Chápem, ak ti nesadli ľudia tam, kde si, že si žila v akejsi ochrannej bubline a vytvorila si si ilúziu, že raz sa tam vrátiš a budeš žiť tak ako predtým..Ale to nie je možné..
Ja viem, je to tažké, ale neupínaj sa na myšlienku, že ak sa vrátiš domov, tvoj život bude ako predtým..Aj tam budú deti choré, aj tam bude ťažké nájsť si dobrú robotu..a aj tam napokon zistíš, že s "najlepšími kamoškami" si už nemáš čo povedať..lebo hodnotový rebríček sa každému pomenil..
Hľadaj riešenie problému tam kde si..Alebo chceš žiť v napätí? V rozhádanom manželstve...? Alebo chceš ozaj sama odísť s troma deťmi?
Niekde za rohom môže číhať usmiata slečna, ktorú nič netrápi....Chceš aby ťa ešte aj manžel nechal? Toto chceš..?
Držím ti palce, hlavne sa skús na veci pozrieť aj z inej strany..
@marriah a co keby si si pozvala nejaku so starych kamosiek k vam domov na predlzeny vikend alebo proste na par dni? Prides na ine myslienky, budes konecne s dobrou kamaratkou, a aj manzel sa mozno upokoji, ked uvidi, ze vies byt aj uvolnena a spokojna.
Inac, ja by som sa na tvojom mieste zmierila s tym, kde byvate teraz a tam si hladala nove vazby. Ako tu bolo spominane - cez deti, mamicky, kruzky, na ihriskach, mozno na nejaky sport sa prihlasit. Neviem kde byvas, ale casto su aj rozne krestanske spolocenstva take aktivne, ze stale vymyslaju nejake aktivity a vylety pre ludi.
Len sa poriadne popozeraj a zapoj sa do zivota okolo seba. Drzim palce 🙂
uplny suhlas s
@felixa teraz ti vadi ze ste v mieste bydliska tvojho muza kebyze sa prestahujete tak zistis ze si tam uplne cudzia lebo ludia ktorych si poznala pred 13 rokmi sa pohli uplne inym smerom a ty nie vzdy budes schopna ich dobehnut a tak ak sa prestahujete si myslis ze to vylieci tvoje dusabole - velmi o tom pochybujem lebo budes musiet robit to co si neurobila za 13 rokov na novom mieste - vybudovat si novy okruh znamych a zaujmov - myslis si ze to bude lahsie v meste tvojich rodicov? prestan zit v spomienkach a lutovat sa a snivat ako by ti bolo fajn niekde inde a zacni zit a robit to co by si rada robila v meste tvojho detstva tam kde si
Ahoj, daj si dole ruzove okuliare a pozri sa na svet, ked prides naspat do svojho rodiska.
Je len normalne, ze sa ti rodina a kamosky venuju, ked tam prides raz za uhorsky rok, keby si tam byvala na stalo, tak na teba ludia a ani ty na ludi nemas cas, pretoze mas svoju rodinu, starosti a svoj zivot.
Ja zijem v UK uz 10 rokov, z toho som vystriedala 3 mesta a prace a nemam pocit, ze mam malo priatelov.
Nezi v minulosti, co by bolo keby si zostala tam kde si zila. To ze si zdvyhla zadok a odisla zo svojho rodiska ber ako pozitivum.
Ako sorry, ale to ze si si za 13 rokov nenasla nijaku kamaratku, ani len na kavu, tak to je len a len tvoja chyba. Mozno si negativne naladena a stale sa stazujes, to ludia nemaju radi.
Co tak sa prihlasit na nejaky kruzok, teraz na slovensku ficia kruzky na sitie, hackovanie a podobne, tam budu chodit zienky, nemusis nic vediet, iba sa prihlasis a tam niekoho klofnes.
Ja som sa takto prihlasila na kurz angliny, ked som bola este v minulom meste, po anglicky som vedela dobre, ale clovek sa musi socializovat, vyjst zo svojej bubliny a usmiat sa na svet, potom sa aj svet usmeje na teba.
@marriah ty uz si sem pisala otazku "Ako pokracovat vo vztahu", tam si to rozpísala viac. Napisala som ti ze si fnukna vecne nespokojna, mas tri deti, muza ktory dobre zaraba a uz ste sa raz stahovali lebo si sa nepohodla s jeho rodicmi a svagrovcami, a zase si nespokojna lebo chces byvat blizsie k rodicom ...nemas pracu ale chces sa stahovat lebo tam mas kamaratky a rodicov...a jest budete co??? muz ma nechat pracu kde dobre zarobi a kde je spokojny aby ty si si isla vyskusat ci nahodou o par km dalej nebudes mat kamaratov? no popravde necudujem sa ze sa mu nechce.
Urazat ta pravo nema nik a uz vobec nie tvoj manzel, ktory by ta mal lubit.
Ale zase baby, ti tu dobre radia, my sme sa vratili do rodneho mesta z BA a uz tu nie je kamen na kameni a to neubehlo ani 13 rokov. Zo dve kamosky co mi tu ostali - nikdy neni cas sa s nimi stretnut, jedna sa vydala, druha ma dieta a nevieme sa zosuladit a ak, tak len raz za cas.
Musela som si najst nove. Aj ked nikdy to uz ais nebude kamaratstvo ako to zo strednej skoly.... 😖
Na druhej strane ked by ste sa prestahovali, nevies ci by ste si nasli dobru pracu, a zase tvoj muz by mal rovnkae stavy ako teraz ty, takze by ste sa hadali dalej len o opacnom.
Skuste si spolu s mnazelom najst spolocnych kamaratov, nejake rodinky s detmi s ktorymi sa mozete navstevovat.
A ty si skus najst nieco, co by ta naplnalo.... ci uz hobby alebo rozmyslaj, co bude po materskej mas este 2 roky.
Ahoj on sice na tu posledni vetu nema moc narok, no jen holky maji pravdu to jsi si po 13letech uvedomila ze nejsi stastna? Ja ziju na slovensku uz 5,5 roku..ziju sice "jen" 220km od meho minuleho zivota, ale nezbylo mi nic jine nez sem jet a zmenit svuj zivot..pritel ma praci ktra nas zivi..ja sem si tu praci nikdy nenasla..tak si sama na sebe robim...co se tyka pratel tak tech mam tady vice nez v cr..tam znam sice hodne lidi a kdyz prijedu snazim se s kazdym rovnomerne setkat..ale neni to ono..kdybych se tam vratila vicemene nemam nikoho krom rodicu..tady mam vsecky pratele a zname dokonce jsem na tom lepe nez mij drahy lebo on tu sice zije cely zivot ale jeho pratele a znami se odstehovali...tak kdyz jdeme oo meste jsem to ja kdo se casteji s nekym zdravi 🙂 je treba aby si otevrel oci a zacala vyhledavat ostatni maminky ze tveho okoli ja sem polovijh svych znamych poznala na konovi a druhou polovinu pres obchody nebo na piskovisti 😀 odchod nekam jinam reste az manzel nebude mit praci..me je taky smutno po nasich ale nic s tim neudelam..proste o nejde..a ja sem si toho vedoma asi i ty by sis to mela uvedomit... bydli moc daleko od tebe? Ja sem si koupila auto a jezdim k nim kazdy mesic..kazdy den si volame... 🙂 da se to zvladnout..drzim palce abys o tom premyslela tim spravnym smerem a podarilo se ti zapadnout!!
@marriah mne to skor pripada ze si flustrovana, ze on ma karieru a ty si doma ....
ako 13 rokov mi pripada dost vela ze si si nenasla kamosky...ver mi pri detoch sa najlepsie hladaju ....ja som v zahranici a mam tolko kamosiek z detmi (a to chodim aj do prace) ze niekedy som fakt rada ked nikomu nic neslubim a sme s malou len same dve doma a mame oddych ...
poviem ti , moja matka takto odisla 200 km od domu , nikdy to nevedela otcovi odpustit ze ona odisla z domu (hold on mal pracu, ona bola pri nas detoch) a teraz? 32 rokov manzelstva, na dedine kde nikoho original nepoznala , otec umrel pred dvoma mesiacmi , nema ziaden problem. berie to ako svoj domov , ma znamych susedov, nie je dna keby niekto za nou neprisiel ..
Ono je to vsetko vec pohladu...
A taka otazka myslis ze manzel by si nasiel rovnako dobru pracu (ktora by ho bavila a bola dobre platena ) u vas? ty pises ze ty by si ani tam moc pracu nemala...nemyslis ze je to trosku sebecke chciet odist do neisteho len aby ty si bola blizsie k rodicom? a potom mat flustovaneho manzela ktory nebude moct zabezpecit rodinu do miery akej by chcel?
@marriah
ahoj, viem, ake je to byť na novom mieste, bez priateľov, mimo pracovného života - ja som na materskej už piaty rok, a dobre mi to už lezie na nervy...
možno by ti mohol pomôcť manžel, keď má v praci dobrý kolektív - môže pozvať kolegu s manželkou na večeru, zoznámite, možno si padnete do oka...
určite by som si neidealizovala návrat do rodného mesta, všetko sa mení, aj priateľstvá.
@u2jana 13 rokov a stale nove miesto?
my byvame 4,5 roka v novom, v manzelovej obci. moja rodna je cca 25km daleko. rodicov a sestry vidim cca 2x do mesiaca. nemam tu kamaratky, ale tak zname mam. mam tu osoby, s ktorymi sa viem porozpravat. je tu svokra, svagrina. z roboty som pred uz 9 rokov a tiez to moc ruzovo nevidim po ukoncine RD. chodite niekam? kadernicka, kozmetika, pedikura, manikura, masaz, fitko, alebo niekam? divim sa, ze ani za 13 rokov ste si nezvykli. ale ked vas manzel tam ma dobru pracu, tak je predsa blbost, aby z nej odisiel. pracu si v dnesnej dobe treba vazit. mate male dieta - cohdite do materskeho centra? stretavate sa s ludmi? musite si najst nieco, cim sa odreagujete. nikto k vam nechodi? navstevy? a kolko km od vas byva vasa rodina? nenavstevujete sa? manzel samozrejme nema pravo vas urazat, ale podla mna osobne v tomto pripade ste na vine vy, ze stale dobiedzate o stahovani a pod. ved ste doma. mate rodinu, svoju rodinu a to je najdolezitejsie.
@marriah uplne suhlasimn so vsetkymi, a tiez chapem teba, mas trapenie a potrebujes sa vyrozpravat. Myslim si, ze ani tak nechces riesit danu situaciu, ako aby ta druhi pochopili, pravdepodobne nemas nikoho, s kym by si to vedela do detajlov prebrat bez toho, aby tvoje pocity daval na vedlajsiu kolaj a snazil sa ta preargumentovat tym, co je spravne. Tuzis po pochopeni, mas pocit, ze manzel ti nerozumie, no ja mam z toho vsetkeho pocit, ze ta chape. Spomen si, ked ste sa o tychto veciach rozpravali prvykrat, druhykrat, neprejavil ti vari ani stipku empatie?
Za dalsie je potrebne si uvedomit, ze nie sme vychovavani v duchu empatickeho vcitovania, nik nas to nikdy neucil. Ty ho obvinujes, ze ta uraza a ponizuje, co mne pride tak, ze nemas dostatok pochopenia pre tvoje pocity (bez ohladu na to, kde zijes), mas len pocit, ze ta nepocuva a berie tvoje potreby na lahku vahu. Ty zial ale ziadas takmer nemozne od cloveka, ktory to nevie dat najavo, a zaroven mu to sama nedavas, sama mu neposkytnes uznanie, radost z toho, ze ma dobru pracu, ze vas zivi, ze sa skutocne snazi. Osobne neverim, ze ti manzel nerozumie, nakolko za jeho slovami, ze si "nekomplexna, keď nemáš žiadne kamosky" sa skryva naozaj vela - len to treba vidiet. Odhliadnuc od toho, akym sposobom ti to vravi, vnimam to tak, ze co sa ti snazi povedat je, ze ma taktiez o teba starost a bol by radsej, keby si si kamosky pohladala, keby si si nasla spriaznene duse v meste, kde prave byvate. Keby mu to bolo jedno, tak ti nic nepovie, to ze sa vyjadril a ako sa vyjadril je tiez mozno len prejav toho, ze ti rozumie ale ma pocit, ze ty nechapes jeho. A verim tomu, ze tieto vyjadrenia prisli az po case (co sa dost casto stava, ked sa dvaja dlhodobo nepocuvaju), ale stale je to o tom istom. Ty chces, aby ta partner vypocul, chapal, no on sam potrebuje uznanie, pochopenie, pokoj domova (napriklad spokojnu manzelku, o co sa taktiez snazi, za vyjadrenim - "Chod si" pocujem uz len zufalstvo, vie ze si nespokojna, nestastna, ale drzat ta nebude. Dava ti tym najavo, ze on tvoju nespokojnost nevyriesi, proste nema ako, on by prisiel o vsetko, co budoval pre seba aj pre vas spolocne a je to v tvojich rukach). Alebo rozumiem tomu zle?
V prvom rade sa spytaj sama seba, co vlastne chces. Je to pochopenie od manzela? Dobra kamaratka? Vela kamaratok? A podla toho sa zariad. Pochopenie od manzela isto dostanes a dostavas, no nie v takej forme, ako ocakavas. Staci pocuvat a to je to najtazsie. Staci za kazdym jeho tvrdenim vidiet zaujem, a nie nezaujem. A taktiez prevziat zodpovednost za seba do vlastnych ruk - nie je to jeho chyba, ze nemas kamaratky. Je to cele len a len o tebe. Ak mas zaujem sa o tom porozpravat, kludne mi napis sukromnu spravu a mozme sa na to cele pozriet hlbsie, lebo takto cez verejne forum to urcite nevyriesis.
Ahoj, to ti verím, že na tretej materskej má toho žena dosť, toho doma sedenia s deťmi. Ale veď určite môžeš niekam vypadnúť, asi pomôže bez detí. Veď manžel ich môže postrážiť 1 - 2x týždenne na dve - tri hodinky a ty môžeš ísť nakupovať, na koncert a podobne. Ja to tak občas robím, keď som z detí na nervy, aj deti sa potešia času strávenému s ocinom, lebo je to iné ako so mnou, veľa im toho dovolí. No keď manžel dobre zarába, tak si môžeš materskú užiť, nie? Ja sa s deťmi môžem, teda s tým starším porozprávať hádam lepšie ako s kamarátkou. A s cudzím sa človek často porozpráva lepšie ako so známym. Asi ti chýba manželov záujem o tvoje problémy, ale pochop, že najlepšie si ich vyriešiš sama, človek pracujúci má toho dosť, aby sa udržal v práci, veď to robí pre vás, nie? On má určite tiež xy problémov, ktoré by si nepochopila. A k rodičom môžeš zájsť určite cez víkend alebo rob niečo také čo si robievala doma, nech si to nasimuluješ.
@marriah v dospelosti nie je jednoduché nájsť si kamarátku... cez deti a ihriská to môžu byť také mamičkovské kamarátstva, ale nemusí to prerásť do skutočného priateľstva. Predpokladám, že tam kde ste s manželom už máte zázemie, jeho práca, bývanie atd.. Pochop, že pre neho by bolo asi zložité sa toho vzdať len preto, že ty si si nezvykla. To si možno mohla po roku, dvoch riešiť, kým sa s ním dalo ešte hýbať. Usadený chlap sa ti len tak niekam nepohne, hlavne ak je vo svojom domácom prostredí. Možno by si mohla pozrieť inzeráty a skúsiť nejaké zamestnanie, niečo, čím sa ti prostredie v ktorom žijete spojí s nejakými príjemnými zážitkami, ludmi, nejakou príjemnou činnostou, aby sa neskôr v tvojich očiach stalo aj domovom. Možno ak sa zamestnáš, tak budeš mať fajn kolegynu a stanete sa kamarátkami. Ja som si takto osobne našla dobré kamarátky, ale udržiavam vzťah aj s tými z rodného mesta, z ktorých je už polovica v zahraničí 😀 Mne by teda návrat do domova nepomohol, tam sa už všetko zmenilo, akurát je pravda, že tam mám rodinu, ale tú budem pravidelne navštevovať.
Vidím to tak, že sa cítiš osamelo, pretože si dlho s deťmi doma sama. Uvidíš, návrat do práce to zmení. A čo keby si začala napríklad chodiť niekam cvičiť zumbu alebo iné cvičenie, kam chodia dievčatá? By si sa čudovala, ako pohyb pomáha zlepšiť náladu 😉 A tam sa môžeš zoznámiť aj s nejakými inými babami. Nikdy nevieš 😉
@marriah ...Ahoj ,,,ja zijem v Irsku uz 4 rok pomaly mam skoro 3 rocnu dceru ...a depresie na dennom poriadku .,.stereotyp jak svina ...priatel tu robi 8 rokov ...mame sa tu viac nez dobre nic nam nechyba ...lenze ja spokojna nie som ....strasne mi chyba rodina a priatelia ...oto mi je horsie ze neovladam jazyk az tak dobre aby som mohla komunikovat s ostatnymi normalne ...slovaci co su tu pri nas ....tym sa radsej vyhybam ...lebo ako je uz zname'' slovakov v zahranici sa drz co najdalej '' lebo len vyuziju atd....takze keby nebol skyp asi by som sa skutocne zblaznila ...na skype vysim aj pol dna a to neprehanam ...ked poviem priatelovi ze chcem ist domov ....tak sa ma len opyta ci chcem zit v chudobe a v strese ...a to ma pravdu lebo na slovensku by sme neprezili ....tes sa tomu ze aspon mas moznost sadnut na vlak a ist domov a zostat co ja viem na vikend u rodiny ...raz som priatelovi vykricala ze sa vobec nezaujima o moje pocity ze ho nezaujima co citim ja ...a vtedy mi povedal ze mi nieco povie ale len raz ..a vtedy mi povedal ze on jednoducho nedovoli to aby mne a malej nieco chybalo ...tu v zahranici ma istotu ze nam vie ponuknut vsetko co potrebujeme a ma dobre platenu pracu ktora ho nebavi ale bude to robit koli nam ...takze na sk sa nevratime dovtedy pokym nebude mat istotu ze nas tam bude vedet uzivit a ponuknut nam normal standard....takze co ktomu viac dodat? ty aspon mas moznost videt svoju rodinu kedy len chces ,,,ja svoju rodinu vidim 2 krat doroka 1 tyzden ..... 😢 😢 😢 😢
@marriah nechcem byt ustipacna, ale prepac, pride mi divne ze jedna dospela zena ktora ma vlastnu rodinu je tak zatazena sa vratit k rodicom, starym znamym a podobne. To si si mala rozmysliet este pred par rokmi ako ste sa stahovali ci to chces a ci mas na to sa od nich odputat. Ty mas teraz uz vlastne rodinu a preto by mala byt pre teba prvorada. My teda babetko este len cakame a byvame kusok od nasich, ale dala by som cokolvek za to aby priatel mal dobru pracu a nemusel sa nahanat chodit z jednej do druhej!! Aj keby som mala koli tomu odist a vidiet sa "so starymi" znamymi raz za 5rokov.. a este si dovolim povedat ze si teda neviem predstavit ako si si za tie roky menasla ziadnu kamaratku..s detmi je to predsa este jednoduchsie sa zoznamit s inymi mamickami...no ale to preco tam za taku dobu nikoho takeho nemas uz vies len ty...mozno to bude aj tvojou chybou
Ja si nemyslim, ze je to o tom, co je v tej sprave popisane. Pisatelke chyba rodina, stari znami, to chapem. Ja si skor myslim, mila pisatelka, ze cele by sa to dalo zhrnut do jednej bolesti a to, ze velmi tuzis, aby ste si s manzelom lepsie rozumeli. Je to o tom?
@marriah mne praveze materska dala novy okruh kamaratiek, deti boli nase spojitko a napriek to mu ze uz pracujeme sa stale stretavame a telefonujeme si a praveze tie co mam z vysky a zo strednej uz to cele kamaratstvo vyprchalo aj ked ma taku inu silu, ze ked sa vidime raz za uhorsky rok vzdy si mame co povedat, a co som tym chcela povedat, ze moznosti je vela najst si spriaznenu dusu len treba chciet a dat okoliu sancu, drzim paste nech to urovnate