S otcom nemám žiaden dobrý vzťah
Dobrý deň
Neviem ako mam začať ale veľmi ma trápi môj vzťah s otcom. Pri pohľade na moje kamarátky a ich otcov sa mi tlačia slzy do očí pretože takýto dobrý vzťah som s mojim otcom nikdy nemala. Otec bol od malička preč. Rodičia ma mali vo velmi skorom veku a aj viem ze otec mamu sem tam podvádzal. Mama mu odpustila pretože bola mladá a rodičia jej zahynuli veľmi skoro. Nemala nikoho a asi nechcela aby niekto vedel aké má problémy. Otec začal chodit zarábať do zahraničia a keď si na neho pamätám, tak si len viem spomenúť na jeho bitku za zlé vysvedčenie alebo zle známky keď prišiel domov. Nikdy si neviem spomenúť na pochvalu, pohladenie alebo jedno ľúbim ťa dcéra moja. Po presťahovaní sa s rodičmi do zahraničia to bolo ešte horšie. Otec mal menšiu firmu a jeho stres sa stále zvyšoval a jeho denno denný stres si vylieval aj na mne! Krik, nadavanie, ponižovanie že nič neviem, ze ničím manželstvo s mamou pretože mama drži pri mne aj keď sa hádka začala vďaka jeho chybám! Som ich jedine dieťa tak prečo sa takto ku mne správal? .. nepije ale jeho povaha je proste taká. Mam 21 rokov a ešte stále bývam doma. Už som sa aj na 18 odsťahovala ale keďže som bola študentka, nemala som peniaze a trvalo to pol roka kým som sa vrátila domov. Nenastala žiadna zmena a s ním sa rozprávať nedá pretože náš rozhovor stále končí jeho krikom a tým že on ma pravdu a stále bude mať. Všímam si že mi naozaj chýbala jeho pritomnosť a láska. Jeho stále zaujíma len jeho výzor, Facebook, peniaze a veci ktoré absolútne niesu k životu dôležité. Mám pocit že je narcis alebo už fakt neviem co si o ňom mám myslieť. Totálne sa o mna nezaujíma iba len keď niečo potrebuje. Mam pocit že to medzi nami nikdy nebude dobré.
Má/mali ste niekto podobný vzťah s otcom? Ako ste to riešili po tej psychickej stránke?
Presne ako ste to napísala. Viem ze ma má niekde naozaj rád. S jeho povahou už nič nespravím a asi len musím akceptovať. Ďakujem ☺
tiež som nevedela pochopiť niektoré veci mojich rodičov. ale teraz keď už mám sama deti - už to vidím inak, a ako zomrela mama - tak rozumiem tomu ešte lepšie ....
možno aj ty časom pochopíš chovanie tvojho otca....Možno.
Hrozí ti jedna vec,že si podvedome budeš hľadať partnera,ktorý ti bude mať akosi nahradiť aj otca,staršieho,starostlivého...a že sa budeš chcieť vydať čím skôr,aby si odišla z domu...čo môže,ale aj nemusí byť výhra.Otca nezmeníš,len časom akoby otupieš,bude ťa ľúbiť tvoj muž a to ti pomôže..už len teda takého nájsť 😉
@monicka94 ja mám zasa čudný vzťah s mamou. Ale rokmi som sa naučila, že iných ľudí nezmeníme, musia sa oni sami zmeniť, ak na to vyzrejú sami...
Minulosť nezmeníš, nemá význam sa tým zaoberať, ber to ako fakt a ako model, že ty takého otca pre svoje deti nechceš a drž sa toho. Časom si vybuduješ svoju rodinu a traumy z pôvodnej rodiny časom vyblednú, uvidíš...
@monicka94 viem co zazivas ja som prezila nieco podobne. Ja som biologickeho otca nikdy nepoznala a nevlastny o otcovi nemoze byt ani rec. Mama ma mala za slobodna povedala my ze biologicky otec sa ku mne nikdy nehlasil vlastne ma nechcel. Vydala sa dostala som noveho otca snim ma dve dcery teda moje dve nevlastne sestry. A tu nastal zlom. Ja som od neho mavala vzdy priam tvdu vychovu hovorim o detskych casoch.. Ja som nemohla nic za vsetko ma trestal nekonecne bitky klacanie na kolenach s vystretimy rukami pred seba. Za kazdu jednu zlu znamku za neporiadok atd... Na svoje nikdy nepolozil ruku sak ano lebo oni su jeho vlastne ja nie. Vzdy som sa na mamu hnevala ked si ma nezastala. Chybala a stale mi chyba otcovska laska. Nikdy som nezazila ze otec a dcera spolocne vylety cukrarne zmrzlina kino a taketo veci. Velmi mi to chybalo. Preto aj ked je to nevlastny otec a prijal ma za svoju jednoducho lasku k nemu otcovsku vobec necitim a nikdy som ani necitila. Svoje deti su jednoducho svoje svoja krv. A ja ako take skarede kacatko. Takze moje detstvo v uvodzovkach s nevlastnym otcimom je na bode mrazu. Aspon takto som popisala samozrejme je toho viac ale nechcem to viac roztutlavat lebo je to tazke. Vela si ti zelam ti mas vlastneho otca snad si k sebe este najdete cestu drzim ✊✊✊
@monicka94 nechcem ti brať ilúzie ale ak nezmenil správanie voči tebe ako dieťaťu, jeho vlastnemu, už ho na staré kolena ani nezmení. Myslím že to musíš prijať ako fakt. Ty ho nezmenís. Najlepšie je postaviť sa na vlastne nohy a odísť od rodičov aby si mala kľud! Potom je už na tebe aký bude ďalší život. Môžeš ho mať úplne iný ,plný lásky,hoci bez otca. Ale on je ten ktorý mal ísť príkladom a ľúbiť tá.
v skratke, moj otec je psychopat a tyran, nielen voci nam kedysi ako detom, ale aj k mame.....nemam s nim od detstva ziadny vztah, nikdy sme sa s nim o nicom nerozpravali, boli sme pre neho doslova pankharti a na detstvo pri nom nemam naozaj ziadnu peknu spomienku, zial nezmenilo sa to ani v mojej dospelosti a ani narodenim vnucat a nezmeni sa to nikdy....a manzela mam mladsieho a je presny opak mojho otca, nie je pravda, ze v podvedomi musim automaticky hladat "dedka", aby mi nahradil otca, nikdy som to tak ani nevnimala....a po psychickej stanke to uz nijako neriesim, spolocnost otca uz vobec nevyhladavam, mam vlastnu rodinu, som stastna a mojim detom sa snazim dopriat ozajstne detstvo s mnozstvom krasnych spomienok 🙂
V prvom rade sa neporovnávaj s ostatnými. Áno, i ja poznám ľudí, ktorí majú skvelých rodičov, ale na druhej strane v tých rodinách sa snáď zakaždým nájde i niečo iné, čo sa mi naopak nepáči. Sú to také súkromné rodinné tajomstvá, o ktorých sa zväčša nehovorí 🙂
Sú ľudia, ktorí nemajú potrebu druhého neustále objímať a hovoriť mu, ako ho majú radi, i keď to tak cítia. Svoju náklonnosť vyjadrujú inými gestami. Resp. ju nevyjadrujú nijak, lebo v mladosti im to nik neukázal. Veľa ti môžu napovedať vzťahy rodičov s ich rodičmi. Ako boli vychovávaní?
Otec bol vedúca osobnosť svojej firmy. U niektorých je to žiaľ celoživotná diagnóza, ktorú si prenášajú i do súkromného života. Ako v robote, tak i doma....
Mimochodom skúsila si mu už niekedy povedať o tom, ako sa cítiš? Možno ani nevie, že robí niečo zle. Ak ti na vzťahu s ním záleží, pokúsila by som sa mu nastaviť zrkadlo. Povedz mu o svojich pocitoch niekedy do očí alebo mu ich napíš aspoň na papier. Pre človeka, ktorému na druhom záleží, to môže byť celkom príjemná "facka" na otvorenie očí 🙂
@monicka94 Mam velmi podobny vztah s otcom. Ale odkedy som sa odstahovala (3 a pol roka) tak sa to dost zlepsilo. Ja k nasim chodim tak raz za tyzden, dva a otec vie, ze ked bude neprijemny, tak sa zdvihnem a idem. Neviem, co tu pomoze, asi nic moc. Tebe psycholog a jemu uz nic asi. A tiez ma mrzi ze nemam normalneho otca, ale tak co uz, rodinu si nevyberas.
daj tomu cas 🙂 zi si svoj zivot
urcite by som to nesilila, nechaj to plynut a uvidis
@monicka94 ja s otcom nemám žiadny vztahz podobne ako tvoj kričí a nadával mi a dlho ma to trápilo navštevovala som psychologičku a dávala mi ako keby rady ako pozmeniť vztah medzi nami, skúsila som všeličo ale nešlo to a preto som sa na to vykašlala, niektorí ludia sa nezmenia a ani vztah k tebe, treba to pochopit akceptovat a zit stastne aj bez otcovej lasky.
@monicka94 Niektorych ludi nezmenis, a casom sa naucis ignorovat a nenechas aby sa ta dotklo take jeho spravanie. Moj otec ni eje zly, viem ze ma lubi, strasne sa snazil aby nas zabezpecil po financnej stranke, mamu zboznuje, ale tiez je z tych alfa samcov co si potrebuju nieco dokazovat po boku a z toho som bola velmi sklamana. Aa tiez mi nikdy nepovedal, ze ma lubi, to mi furt mama hovorila, ze ani neviem ako velmi ma lubi, ale on to nikdy nevedel povedat. on je tip co si mysli, ze tie veci ma na starosti zena. Pred zopar rokmi ma to stvalo, lebo bol dost striktny, a ja som si myslela, ze cokolvek on povie to je tak, iba on je ten naj naj clovek, a vlastne ani nie je, to teraz viem, a oovela menej si z toho robim starosti. To ti asi docvakne niekedy po 30ke. Hlavne dbaj na to, aby chlap ktoreho si eventualne zoberies bol taky ako sa tebe lubi (a teda, trosku iny ako tvoj otec).