Rozvod po 2 rokoch. Ako to bralo vaše okolie a bývalý manžel?

a čo tak sa porozpravat s manzelom o tvojich pocitoch a zapracovat na vztahu, aby to opat fungovalo. Kazde manzelstvo a vztah časom prejde do rutiny a je len na vas dvoch ako ste ochotní pracovať na vztahu. o vztah sa treba starat, aj o vasen, nečakať so zalozenymi rukami, ze to bude ako na začiatku, rpetoze nebude. To čo mas teraz s muzom, budes mat s kymkolvek inym, ak sa pretanete o lasku starat. Takze neuvazovat hned orozvode ale pokusit sa komunikovať a ked to nepojde, až potom rozvod. Rozvod je to najjednoduchsie

Tiež by som skôr skúsila zapracovať na vzťahu. Rozviesť sa je najjednoduchšie. Obzvlášť, keď nie sú žiadne vážne problémy, treba hľadať riešenie, ako manželstvo zachrániť.

@magic08 toto nie je kratkodoby stav, citime to takto uz dlhsie. Snazime sa to napravit, ale ja som sa uz dostala do bodu, ze o tu napravu asi nemam zaujem. Myslim, ze to tak citi aj moj muz, len sme si to este takto narovinu nepovedali

a čo na tento stav hovori tvoj muz. ako to vnima on?

Ono aby si nakoniec nelutovala, kazdy vztah na zaciatku iskri, len potom treba pravidelne ju rozduchavat opat inak kazdy vztah sa dostane do rutiny tej istej

akože je to častejšie ako si mysliš.
všetky holywoodske manželstva rozvod po 2 rokoch..je to preto, že prve 2 roky su ludia zamilovani, pozeraju cez ružove okuliare, snažia sa ukazat v naj..svetle..a ked prejde prvotny ošiaĺ, človek začne ukazovat svoje prave ja..niekto to ustojí, niekt0 nie

.všimni si, niekt.ludia sa točia v tom kolečku, každe 2 roky svadba rozvod novy partner a tak dokola..alebo po 3 rokoch..

Tak ja tipujem, že už tam je aj niekto "tretí" 😏...

Brali sme sa skoro…ak by sme neboli manzelia, tak teraz je presne ten cas kedy by sme isli zrejme od seba, lebo az teraz sme obaja pochopili, ktori ma kde priority, predstavy o vztahu, fungovani atd, aj napriek tomu, ze sme spolu pred svadbou zili viac ako 1,5 roka. Boli sme mlady… ja si to cele uvedomujem…. Ale mam pocit, ze obaja sme az teraz dospeli, a utriedili si to. Ale tento stav trva mozno aj rok, snazili sme sa to ozivit. Napr. mne najviac chyba iniciativa zo strany mojo muza, aby obcas nieco vymyslel, aby ma obcas prekvapil ( nehovorim o materialnych veciach), ale prenho toto vobec nie je jazykom lasky. Uvediem priklad: pre mojho muza nie su absolutne podstatne ziadne sviatky ( narodeniny, meniny, vianoce) niekolkokrat sa stalo, ze mi ani nezablahozelal… lebo to oprenho proste nie je podstatne a neocakava to ani odomna. A nechapte to prosim, ze teraz ockavam honosne dary. Stacilo by mi ak by ma z vlastnej iniciativy pozval na veceru ked mam sviatok…. Na pizzu, alebo kludne aj do mcdonaldu… mne je to jedno, len aby som videla, ze vie, ze mam specialny den, a chce mi ho sprijemnit….Prenho je znakom lasky zit pokojne… proste ako manzelia po 30 rokoch… bez akehokolvek dobrodruzstva a hadok, iskrenia… skriepenia. Toto zas nevyhovuje mne. A mame mnoho dalsich veci, pre niekoho nie az tak podstatnych ( kedze co sa tyka financii, deti, byvania, politickyc a nabozenskych nazorov atd… sa zhodujeme), ale su to malickosti, ktore robia celok, a kedze nemame deti, tak o to viac rozmyslam nad tym, ze ci by pre mne nebol niekto lepsi, kto sa so mnou zhodne aj v tychto veciach… Ak mame na nieco rozdielne nazory, tak sa mi radsej podriadi len, aby sa so mnou nemusel natahovat. Mame uplne odlisne predstavy o traveni volneho casu. V tomto vsetkom sa snazime robit kompromisy, no mam pocit, ze sme tak odlisny, ze pri tom len obaja trpime a nasilu sa podriadzujeme jeden druhemu. Ja si uvedomujem, ze na manzelstve treba pracovat, ale je podla vas z tohto este ine vychodisko? Som malda, nemame deti a uz sa obaja trapime.

Nemusíš nikomu nič vysvetľovať. Rodina sa s tým zmieri. Radšej odíď s kratsej cesty pokiaľ nemáte deti

V tom co si popisala teda nevidim nejaku prekazku ktora by sa nedala prekonat, ak by ste chceli na tom pracovat.
To so sviatkami je blbost, nemusi Ta prekvapit, nevidim problem v tom mu povedat vecer predtym "Majo zajtra mam tie meniny tak som rozmyslala ze by sa mi velmi pacilo toto a toto". Vela chlapov je takych, to je fakt.
Sama hovoris ze sa rozchadzate na malickostiach a zasadne veci su vykomunikovane a vnimate ich rovnako.

Dievca, stale si mlada, ja len aby si sa nevzdala dobreho chlapa s rovnakym svetonazorom a nenasla si debila s ktorym to bude iskrit a mozete sa hadat 😑 a este len potom bude trapenie vo vztahu.
Ale to uz Ty vies, my v Tvojich topankach nechodime, ci naozaj su toto dovody vykaslat sa na to.

(Tiez mi to pride tak, akoby tam bol uz niekto dalsi, co Ta "ocaril" nejakou iskrou.)

PS: dobrodruzstva sa daju zazivat aj s kamoskami vo volnom case, mozno neskor s detmi. Ano chybalo by mi keby chlap nezdielal aj tieto veci co mnou, ale isto by som to nepovysila nad zasadnejsie a dolezitejsie otazky.

OMG v zásadných životných otázkach sa zhodnete.. Nechce sa hádať-radšej nech je teda po tvojom.. nemám slov, kľudne sa rozved, ale tu ako Ti to teraz píšem budeš to ľutovať.. Lebo chlapi su vseliaki a väčšina..... A najmä tí s tým "iskrením" 😅

ešte si na tohto tvojho nekonfliktneho raz spomenies, ked sa teraz rozvedies.

@colsami inak ja vždy obdivujem, že keď máš manžela s ktorým si spokojná na 70% a chceš ho vykopnúť, prečo vždy idú len vyhrážky že si nájdeš kkta s ktorým nakoniec budeš spokojná na 10% 😀 ako keby si si nemohol nájsť lepšie za to že máš niekoho tak na 70% ...

@laurita285 lebo niekedy vymeniš 70% za 30.

Moj muz ma taku vetu “bolo koze dobre, isla na lad tancovat”, suhlasim s babami vyssie, vsetko sa da, ked sa chce a dobreho chlapa nenajdes na kazdom rohu, predstav si ten moj uz 18 rokov nechava zubnu pastu polozenu na umyvadle a este ma ine specialitky, ale bez neho by to nebol domov a nie nemali sme len ruzove roky, ale ako clovek dozrieva, dozrieva aj manzelstvo, niekedy kym nezazijes nieco velmi zlomove si nedokazes uvedomit to krasne co mas

@danieli presne tak, kym nepride nieco veľke, nemusi to byt hned tragicke, ale v tazkych časoch si uvedomis koho vedla seba mas.

áno, 4 mesiace po svadbe môj ex manžel zistil, že mu manželstvo nevyhovuje a že sa chce vrátiť bývať k mame. Bývali sme pri mojich rodičoch (po predchádzajúcej dohode) pretože sme chceli stavať dom. Chcela som manželstvo zachrániť tak sme odišli od našich (lebo svokra tvrdila, že to je chyba keď bývame s rodičmi) a našla som podnájom. Aj tam sme ale vydržali len 4 mesiace a natrvalo sa odsťahoval.
Prišla som o veľa spoločných kamarátov ktorí zrazu nevedeli s kým sa majú kamarátiť (skutoční priatelia ostali), moja rodina to pochopila a jeho rodina ma už nezaujímala. Tiež sme nemali deti a našťastie ani žiadny majetok takže u nás to bolo celkom rýchle.

Píšeš, že ste sa brali mladí, že ste spolu boli krátko.. koľko máte rokov?
A teda, byť 1,5r pred svadbou mi krátko nepríde, ale je možné, že ste boli na manželstvo primladi, nezrelí.

Otázka ale je, nakoľko je to o tom, že si nerozumiete a nakoľko o tom, že prvotna zamilovanosť vyprchala a ty si to zamieňas s koncom lásky. Trochu to z tvojho opisu pôsobí ako "prechodný vzťah" napriek manželstvu.
ale myslím si, že nemá zmysel byť s "dobrým" chlapom, ktorý mi ale absolútne nevyhovuje a ktory, hoci má tie hlavné priority ako ja, vo všetkom ostatnom sa názorovo rozchadzame..
Asi by som to nesilila a keby som mala pocit, že zmena/ zlepšenie nie je možné, navrhla by som rozchod.

A k tomu, čo sa pýtaš, no, po počiatočnom šoku príde zmierenie sa so situáciou. Nebudeš predsa z niekým, s kým nechceš, lebo si rozumiete s svojimi rodinami..
Utiahla by si podnájom? To by bolo zrejmé lepšie, ako návrat do detskej izby..

nemate realne problemy, skutocne nemate. je ti dobre, tak vymyslas. rozviest sa pokojne mozes, rodina to skor ci neskor stravi, ale suhlasim s komentmi, ze to raz lutovat budes. staci si tu precitat par diskusii, co su skutocne problemy. ja som vydata 16 rokov a pri takomto style uvazovania ako mas ty, bola by som uz 10000x rozvedena. a nie som.a som presvedcena, ze lepsieho muza ako mam by som nenasla.a dokonaly nie je (ved ani ja nie som). dolezite je prave to, ze si rozumieme v zakladnych otazkach fungovania, presne tak, ako si rozumiete vy. lebo iskrenie po case ustupi v kazdom vztahu a prekvapenia a vecere pokojne mozes zamenit za nejakeho cvoka, ktory ti na RD bude vydelovat €, ktory ta od 6mes.dietata posle do prace, lebo ta nebude zivit, ktory doma prstom nepohne a bude sediet nad pc hrami, alebo si bude vypisovat s inymi zenami, ci bude behat po veceroch za kamaratmi.

Pozerám, aká je tu zhoda v tom, že určite oľutuje..
Možno oľutuje, možno nie.
Ale to nik nevie.

Vôbec sa nemusí dať dokopy s patologickým typom.
Ak vie, čo v partnerovi hľadá, zrejme sa ani nedá.
A niekedy ani nemusia byť veľké problémy, závažné konflikty, aby spolu dvaja neboli šťastní.
Deti nemajú, finančné záväzky vyriesit vedia, možno je naozaj čas ísť každý vlastnou cestou..

Pride mi, ze kazda z vas sa dokaze uspokojit s uplnym minimom v style “ hlave, ze ma nebije, nie je alkoholik a nebijeme sa o peniaze” mam 28 rokov. V dnesnej dobe, v mojom veku vacsina zien nema ani priatela. Mne naozaj pride smutne, ze mi radite, aby som ostala vo vztahu, ktory trva pomerne kratko, ved mame pred sebou este desiatky rokov, aj napriek tomu, ze v nom nie som spokojna s nim mam podla vas nasilu ostat? Nemame ani deti, ktore by nam mali spolu “nasilu” drzat. Vy ste si urobili deti s muzom, s ktorym ste spokojne len preto, ze vas nebil, a zhodli ste sa na niektorych zivotnych otazkach? Tak vam gratulujem… som vo veku, kedy o dietati rozmyslam, ale pre mna je dieta najhlbsim a najsilnejsim zavazkom aky kedy urobim, preto si chcem byt otcom na 100% ista…. Vidim, ze aj napriek tomu, ze som sa snazila vsetko napisat co najmenej povrchne… aby to nevyzeralo, ze mi vadi IBA, ze musim vymysliet dovolenku a darcek ja…Kazdopadne ja som sa nepytala na rady co robit s tym vztahom… myslim, ze z toho co som napisala je viac ako jasne, ze to skor ci neskor skonci rozvodom. S muzom sme dvaja spolubyvajuci, ktory spolu neziju ani intimne, ani spolocensky… nijak. Jedina nasa spolocna aktivita je momentalne nakup potravin a povinna navsteva u rodicov kde sa tvarime, ze vsetko je fajn. Ja som sa pytala, ci je tu niekto, kto s tym ma skusenost, ako to prebiehalo, co citili, atd a nie ako zachranit moj nefungujuci vztah

Preco neskusite poradnu?(tipujem vetu - manzel by nesuhlasil )

Nemáš 18,ale 28 aj tak si myslím, že nevieš o čom je život. Nikto Ti tu nechce zle. Kľudne sa rozveď. Rodiny to rozdychaju.. A čas ukáže či to bolo správne rozhodnutie.. Držím palce aby si našla v živote co hľadáš..

Kľudne sa rozved. Ale k rodičom naspäť by som v 28 rokoch už neutekala. Treba zobrat do svojich rúk zodpovednosť za dobre aj zle rozhodnutia. Oni si zvyknú. Len už proste buď dospela, nie že zase šup naspäť do detskej izby.

Rozvod po dvoch rokoch, kým nie sú deti, nevidím vôbec ako problém. Problém bude, keď prídu deti, a toto čo cítiš, sa bude ešte stupňovať. Zbytočne ublížite deťom.
Mala by si kašľať na to, čo povie okolie, riaď sa len tým, či chceš takto stráviť zvyšok života.
Ja vôbec nesúhlasím s tým, že všetko je o kompromisoch, a treba sa len viac snažiť zachrániť manželstvo. Tak, ako platí pri kamarátkach, že s niekým to klape, a s niekým stále riešiš nejaké nedorozumenia, takisto aj pri vzťahoch... S niekým stále niečo škrípe a musíš sa len prispôsobovať a robiť stále nejaké kompromisy, a s niekým iným si rozumiete tak, že kompromis len občas. Treba hľadať. Kiežby som ja toto pochopila pred svadbou a deťmi. Máš šťastie, že si mladá a nemáte žiadne veľké záväzky. Hypotéka je nič v porovnaní s dieťaťom.

Keď som tu opakovane čítala, akí mladí ste sa brali a akí ste mladí, myslela som,že napíšeš, že máte tak 21-22 rokov. Ty píšeš,že máte 28. Asi tá sklamem,ale to až taka mladá nie si ani na manželstvo ani na pevný vztah a neviem, z akej vzorky vychádzajú tvoje tvrdenia, že v 28 ľudia ešte nemajú ani poriadne vzťahy. Som od teba o pár rokov staršia a všetky moje kamarátky a spolužiačky sú v dlhodobých vzťahoch. Nikto si po 30 nehľadal nového partnera. Tým nechcem povedať, že to neexistuje, ale určite neplatí tvoje tvrdenie,že v 28 rokoch ľudia nemajú pevné vzťahy. Mám z tvojich príspevkov veľmi silný pocit,že ti nevadí manžel ako taký, ale že sa v manželstve nudíš a čakala si,že to bude nejaká super jazda a ono je to rutina, ktorá ťa nebaví. Ak si presvedčená o tom, že vášeň a láska sa už vrátiť nedajú, hor sa do rozvodu. Rodina to zvládne, ovšem v žiadnom prípade by som necupitala späť do detskej izby k rodičom. Nemáš 19, neskoncila si včera strednú školu, keď si sa vedela vydať a dokážeš sa rozviesť, vezmi zodpovednosť do svojich rúk a bývanie si nájdi a zabezpec sama. V takom veku je ozaj úbohé vracať sa k rodičom. A ako to rodičia zvládnu? Z môjho okolia v 2 prípadoch pri rozvodoch po takom krátkom čase (tam sa však brali 20 roční ľudia) už rodičia každý ďalší vzťah brali s veľkou rezervou a nebrali ho ako vážny vzťah.

A prečo ste sa teda vlastne brali?

Je to tvoj zivot, vysvetlovat nikomu nic nemusis. Ale tiez mi to pride, ze zamilovanost presla a teraz ti nieco chyba.

Ale ked si naozaj nevies predstavit zivot s manzelom, tak sa rozved. Ale doporucujem si to prebrat s niekym, ci nie si nespokojna s inou castou zivota a nemanifestujes to ako nespokojnost s manzelom.

Ale ak to mas v hlave jasne, ze takto zit nechces, toho cloveka v zivote nechces, a nie ste schopni zariadit spolocny zivot tak, aby ti vyhovoval, tak sa rozved. Mas tu moznost, tak ju vyuzi. Mas narok byt stastna.

Na ostatnych (rodjnu) sa nepozeraj, to predychaju.

@princeznazvychodu tiež som tipovala tak do 23 rokov. Keďže veľmi mladí