Rozpadajúce sa manželstvo po 19 rokoch.
Ahojte,
s manželom sme spolu 18 rokov, máme dve deti. Náš vzťah sa poslednú dobu dosť mení, som si vedomá, že je to asi mnou, nakoľko som prestala akceptovať veci, ktoré sa mi vo vzťahu nepáčia. Manžel je vo všeobecnosti veľký sympaťák, ľudia ho majú radi. Je skvelý otec, pokiaľ všetko klape (deti poslúchajú a sú spokojné) akonáhle príde krízová situácia, nezvláda to, tak tieto situácie som sa snažila riešiť vždy ja. Pred rokom sme si zadovážili psa (ktorého on vždy chcel) a tu sa začal prejavovať v zlom svetle. Nakoľko ho nezvládal, začal mávať časté výbuchy zlosti (vulgarizmus, ale taký hlasný, že ho aj susedia museli počuť). Bolo mu to jedno, proste keď ho niečím ten pes vytočil bolo zle. Btw takéto stavy mal sem-tam aj predtým, no nie často, posledný rok to bolo veľmi často. Psa sme dali preč, ale vo mne ostalo niečo zlomené z jeho správania. Že sa nevie ovládať, že nevie situáciu riešiť normálne. O to horšie, že bol taký aj pred deťmi a starší syn odvtedy začal hovoriť, že otca nemá rád :( Tento posledný rok bol tým správaním pre mňa taký prelomový. Spätne, keď sa pozriem na náš vzťah, viem, že boli situácie, ktoré mi vadili a toto mi príde ako taká posledná kvapka. V minulosti, keď mal syn 1 rok prestal rodinu financovať a povedal mi, že je mu jedno, ako sa zariadim, on nič platiť nebude. Tak aj bolo. Ja som teda išla do práce, on bol doma. Mne sa za tie roky podarilo zabezpečiť a som finančne nezávislá. Ďalšia vec, ktorá mi vadí, že ho nezaujímajú moje potreby ako manželky. Jeho nezaujíma, čo mám ja rada, lásku mi prejavuje spôsobmi, ktoré považuje za dôležité on. Za posledné roky bol pre mňa sex iba povinnosť. Viem, že ho stále ľúbim, ale odmietam vzťah, ktorý ma nenapĺňa. Sám mi povedal, že si nechávam od ľudí skákať po hlave, že to mám zmeniť, tak som začala rovno od neho. Obrnila som sa voči nemu (paradoxne je na mňa veľmi milý a náš vzťah vyzerá ako vzťah skvelých kamarátov teraz, ale každý si žijeme svoj život) a to že som sa obrnila mi dáva nový pohľad na náš vzťah. Komunikácia je kameň úrazu, on komunikovať odmieta... je silný introvert. Mladší syn je na otca veľmi naviazaný.
Ďakujem za prečítanie.
doma bol asi pol roka cca vtedy, potom striedavo pracoval, alebo bol doma. Neživím ho roky, skôr mi vadilo, že sa na nás vykašľal vtedy a bolo mu jedno, čo s nami bude. Teraz má stabilnú prácu a s financiami ideme cca pol na pol.
Pre mňa by to manželstvo skončilo v momente, kedy by vyslovil, že mu je jedno ako sa zariadiš a uživíš rodinu. A letel by prvý, nech to mám ľahšie.
Mne nie je jasné, či žijete spolu, či ako bývate. Ty si šikovná žena, vieš sa o seba postarať. Ľudia sa časom menia, ty aj on, a meni sa aj náš pohľad, pozeráme na ľudí z iného uhľa pohľadu. Pritom zbadáme aj to, čo sme možno doteraz nevideli. Zato sa netreba hneď rozvádzať. Síce ho už nepotrebuješ ako darcu génov, ani ako živiteľa, ani ako chovateľa psa. Tak snáď sa na niečo ešte zíde. 🙂 Napr. deti potrebujú otca, na technické veci, šport, autá. Ešte toho manžela nevyhadzuj. 🙂
to, ze sa na vas vtedy vykaslal by vadilo kazdej jednej zene. A takmer kazda by to radikalne riesila. V obdobi, ked je zena najzranitelnejsia, bol toto hnusny podraz.
Nerozumiem prečo presne toho muža ľúbíš?jedine ak zo zvyku....radím manž. poradnu,aj sama tam môžeš ísč,keby si jeho tam nedotiahla.....
No mne pridete ako ľudia divní, ešte aj tá chladnost v Tvojom príspevku. Problem so psom, nezaplatím cvicak, ale dam ho prec, jak obnosené topánky. Problem s mužom, nebudem to riesit, dam ho prec.. nie ste teda vzorom cnosti a budovania harmónie v medziľudských vzťahoch pre svoje deti.. ja by som sa na taký vzťah vykaslala a hľadala k sebe nejakeho dobrého človeka, aby deti mali aspoň v niekom pozitivny vzor, lebo vo vás dvoch ho teda nemaju..
@loliki dakujem, ano bývame spolu, ale spálne mame oddelené. Manuálne je zarucny, deti ho potrebujú... len ja idem dole vodou z nenaplnených potrieb a zacina sa to odrážať na mojom správaní k deťom. Mám pocit, že je toho na mňa veľa.
@janinah ma vela kladov, ale bohužiaľ aj zaporov. Sme spolu asi naozaj zo zvyku. A ja sa nerada vzdávam, preto som sa vzdy snažila vzťah urovnať a veci riešiť. Ale už neviem ci to za to stojí 😕
@lula313 pes chodil na výcvik od 3 mesiacov. Platila som vsetko ja, ja som ho vencila, krmila, hrala sa s nim...Keby to bolo na nom, da ho prec po mesiaci. Keby to bolo na mne, mam ho doteraz. No situacia bola tak vyhrotena, že ten pes pri nom trpel! Preto som ho darovala, aby som mu zabezpečila dobry zivot. Keby neboli deti dala by som prednosť psovi a manžela poslala po svojom. Manžela poslat prec nechcem, chcem aby zmenil svoje správanie. Ale to chcem asi moc.
...ze je introvert, to je taka vyhovorka ci nesikovne ospravedlnenie, aj introverti vedia komunikovat... A on si uvedomuje, ze by o teba mohol prist kvoli svojmu spravaniu? Lebo to vyzera, ze ked si je clovek privelmi isty svojou poziciou, tak sa prestane ovladat...
@bmuller ano mas pravdu, ja som tiez introvert a viem komunikovať. Ale on nechce a nebude. Ale bude to nutné, aspon si ma bude musieť vypočuť a potom sa rozhodnúť podla seba ci mu za to stojím, aby so sebou nieco urobil.
@bmuller ale inac on sa pri mne ovláda, tieto hranice som si určila uz davno. Ale neovláda za pri deťoch a vonku, ked si myslí že ho nepočujem. Akonáhle ma zbadá, stiahne sa. Vie, že pre mna je to neakceptovateľné správanie. No ma očividne problem to mat uplne pod kontrolou. Pri psovi mu však zábrany aku bokom. To nedával vobec.
No ano, nech si ta vypocuje a prehodnoti svoje postoje... Ale tak mi napada, nema z niecoho frustracie, ze si potrebuje vybit nejak nervy, vyventilovat (aspon ked ho nevidis), napr. nieco v praci...?
Že je mu jedno ako sa zariadiš? Tak vtedy by to bolo zariadené môžeš ísť! Stratený čas viem ze sú to roky ale ak to budeš prehliadať budú to ďalšie roky bezvýznamneho vzťahu.
Napisala by som mu na zaciatok do mailu (na papier, ...) prave tu vetu, co si tu uz pouzila: ze ti povedal, ze si nechas skakat po hlave a mala by si to zmenit, cim ti otvoril oci a zacinas od neho, lebo on prvy to robi uz 18 rokov.
Takze ma sancu si s tebou sadnut a pohovorit o zmenach. Inak moze ratat s tym, ze ty si uz poradis. Tak ako si si poradila, ked pred rokmi chytil rapel a odmietol financovat rodinu s rocnym dietatom.
Nic viac, len takto kratko, lebo cim dlhsie, tym skor to ani nedocita a strati to ten necakany uder, ktory moze vyprovokovat akciu (= ochotu pocuvat, co mu chces povedat. Bolo by krasne, keby ho viedol zaujem o teba, no aj strach z hrozby, co sa deje, bude na zaciatok stacit, ak ho prijme pocuvat.).
Ale predtym si dobre premysli, co presne za zmeny chces a ako si ich predstavujes. Nech ma ten rozhovor hlavu a patu.
A hlavne si najviac zo vsetkeho premysli a nachystaj podu na pripad, ze on zmeny odmietne. Co nasledne potom teda urobis.
Nema zmysel cosi ziadat, a potom to nechat plavat. Potom to naozaj bude vyzerat, ze rozpoltena a divna si ty a nie on.
Uz roky totiz zijete v akejsi symbioze, takze on opravnene moze mat pocit, ze je vsetko ok tak, ako to teraz je. Logicky nemusi brat tvoju potrebu vazne, resp ju najskor odmietne. Mozno aj vysmeje. Alebo ta obvini, ze niekoho mas (ked tak zrazu chces po rokoch zmenu). Alebo ze ta niekto zmanipuloval (bude sa ti snazit “pomoct” sa spamatat).
Moj prvy krok by bol pomoct mladsiemu synovi pochopit, preco je chovanie otca neakceptovatelne.
Uvedomit si jeho chyby.
Otazne je, kedy ste ho mali a kolko ma teda rokov. Cim mladsie dieta, tym vacsia vyhoda pre tvojho muza, ze si este moze par rokov bahnit v rovnakom stave, v akom ste, lebo to chvilu potrva, nez dieta dorastie a pochopi, ze chovanie otca nie je ok (aj ked za “pekneho pocasia” je to inak super kamos a partak).
Az nasledne by bola diskusia o zmenach, ked bude predchystana aj poda na fakt, ze diskusia nebude uspesna.
Mala si muza darovat niekomu a nie psa! 🙊
znies ako rozumna intelogentna zena. ja ti radim najst si dobru ale ze dobru psychologicku napr z institutu virginie satirovej. oni su zamerani na rodinu aj jednotlivca. chapem ze by si si zelala aby manzel bol iny. to nie je v tvojej moci. v tvojej moci je to co uz ciastocne robis. zmenit svoje ocakavanie a postoje. co to pre teba znamena ked manzel je prchky? ako sa vtedy citis? je to strach? je to hnev? mas tam ocakavanie keby ta miloval tak sa takto nesprava? zacni sebou. a on sa smad neskor v terapii prida. ty sa teraz potrebujes postarat o seba. drzim ti palce. a mam nadej ze to cele zvladnes
@lavender273 dobreeee . . 😀 .akurat by mala obidvoch na krku doteraz
Myslim si, ze je to rokmi....ze ho ten pes vytocil az do vulgarizmov.....ale nemyslim si ze je spravne sa rozist....
skor akoby sa vam ziadala zmena.......a chapem tie nenaplnene potreby....verim,ze to s tym suvisi...
nemate nahodou stereotyp?.vo vztahu....a preto aj toho psika ste si zadovazili?
Nerada radim.....myslim,ze to musis citit ty....
Najlepsie porozmyslat o sebe v com by si chcela aby to bolo ine a co vies pre to urobit...
Sama sa niekedy neviem pohnut z miesta.....
Ahoj, mas jednu neskutocnu vyhodu,ze nie si financne zavisla na manzelovi. Vies co chces a predpokladam,ze mas okolo 40...dost malo, aby si do konca života zila zivot, ktory ta nerobi stastnou...daj na výber manzelovi a potom sa zariad tak, aby si ty bola s detmi šťastná...
ja by som to rozvodom neriešila....ste spolu 18 rokov - jasné že tá zamilovanosť a sleposť už dávno pominula. To že je výbušný typ - poznám veľmi veľa chlapov vo svojom okolí čo majú takúto povahu. Aj vo svojom veľmi veľmi blízkom okolí....Takže ak si myslíš že nájdeš po čase niečo lepšie si na omyle....
Určite ste ako tak zabezpečení, deti už máte isto veľké tak načo to meniť....
On toho psa aj bil? Lebo kvôli vulgarizmom si ho preč asi nedala, že?
Niečo si písala, ze pri tebe sa vie ovládať, ale pri deťoch a psovi sa nevedel. Nechceš dať preč aj deti a zabezpečiť im lepšiu budúcnosť, keď si už dala preč aj psíka? (Žartujem) mna, ako matku by teda veľmi mrzelo, ze deti trpia a otec sa k ním nevie správať, omnoho viac ako nejaké moje potlačovane potreby. Pretože ty už máš svoj vek, si si strojcom vlastného šťastia, ale to dieťa s tým chlapom musí byt pod jednou strechou a nemá kam ísť. A samozrejme, ze sa to jeho spravanie na tom dieťati nejak negatívne prejaví, snáď si nemyslíš, ze z takého decká vyrastie pozom silný psychicky vyrovnaný človek. V tomto mi prídeš veľmi zvláštna, ze to najdôležitejšie riešiš len okrajovo.
Nie je prvý chlap, ktorý nezvláda krízové situácie😀zaujímavé, že chcel psa a, keď to nebolo ako si on predstavuje vybijal si na ňom zlosť to dosť vypovedá o jeho povahe.Bola by som veľmi sklamaná kvôli deťom....už Ta podrazil škaredým spôsobom, keď bol syn malý takáto sebeckosť či ako to nazvať podrazactvo by ma šokovalo.Asi si typ, ktoremu dlho trva pokým padne posledná kvapka.Ale zase vďaka tomu si sa stala financne nezávislou buď rada!Myslím, že máte poslednú šancu zabojovať o záchranu manželstva, ak o to stojíš.....ťažko z tých pár riadkov vydedukovať ako to u Vás je, ale jedno viem určite, ak nebudete sexuálne spolu žiť odcudzite sa ešte viac.Vies v mojom okolí je teraz x párov kde sa toto rieši deti väčšie, prichádzajú sklamania, bilancie či má zmysel s takým človek byť dlhšie, ak nie teraz odísť tak kedy?A sú páry kde obom vyhovuje žiť ako kamoši starať sa o deti, mať rodinu a nie ružové okuliare, mať istotu bývania, financnu...dopln si čo chces...nebyť na všetko sama
Muža nezmenis v ničom ty sa môžeš zmeniť ako budeš naňho nazerať.Co Ti chýba?aby bol k tebe milší, rešpektoval Ta, viac času tráviť spolu....aj môj muž je introvert pre mňa extroverta ako vyšitého to je dosť ťažké len je rozdiel či odmieta komunikovať, lebo mu dávaš ťažké otázky a chces riešiť Vás vzťah, alebo tak celkovo....
Úprimne Ti napíšem nerozvadzala by som sa aj kvôli deťom, ži a napĺňaj si svoj život tým, čo Ťa baví a napĺňa a čas ukáže....možno jedného dňa niekoho spoznas a .....jasné, že ak Ti doma diriguje, či vytvára hádky toto neplatí....každému sa raz otvoria oči a toto je vsetko?takto budem žiť do smrti?koľko máš rokov mne povedala psychologická, že v dlhorocnych manzelstvach to prichádza okolo 40 tky😂bilancovanie čo dalej
Už len to že máte oddelené spálne je začiatok konca. Ale ak tam nieje žiadna iná žena, určite by som zabojovala
Tiež si myslím, že je to na teba veła. A asi sa k tomu pridali aj sviatky a nervozita či psychické napätie a celkové vyčerpanie. Takže daj sa do poriadku, vitaminky, magnézium, persen, dajte si do poriadku aj spálne a veci s tým súvisiace. Manželstvo stojí na 2 pilieroch, to ste vy dvaja, a všetka záťaž sa musí primerane rozložiť, aby ste to obaja udržali. Ak to všetko riadi len jeden, tak samozrejme na jedného to je veľa a raz sa niekomu podlomia kolená, bude preťažený, vyčerpaný, a to čo ste spoločne vybudovali môže sa začať rúcať, zosypať. Bolo by to škoda.
@bmuller áno, myslím, že má. Nemal dobré detstvo, myslím, že si odtiaľ priniesol mnoho, čo ho brzdí a frustruje.
@moonlight1210 Ďakujem krásne, veľmi pekne napísané s cennými radami, presne takto to urobím. Bude to chvíľku trvať, kým si to zorganizujem a pripravím sa na to všetko, ale čo je už pár dní oproti tým mesiacom. Mladší synček je maličký, má iba 2,5 roka.
@juliet86 ďakujem, súhlasím. Ja som začala pracovať na sebe asi pred dvoma rokmi a dosť mi to pomohlo. Teraz sa to vrátilo na základe toho správania pri psovi, skúsim sa na to viac zamerať.
on roky vobec neprispieva do domacnosti? Ty vsetko tahas, nebodaj aj jeho zivis, a on co robi so svojimi peniazmi? Zakonite ked nefunguje v rodine tato zakladna vec, nemoze fungovat ani to ostatne...