Rozišli sme sa. Čo teraz?
Ahojte. Baby som na dne. Musím sa vyrozprávať a nikomu v mojom okolí nemôžem, lebo sa hanbím, je mi trápne a furt len revem. Mám dcérku (3roky) od jej pol roka sa s jej otcom rozchádzame a schádzame. Môžem povedať že po tom všetkom (nevery- ale nemám dokazy, psychické a fyzické týranie, urázky, nadávky, ponižovanie, prisposobovanie z mojej strany) ho stále ľúbim a nenávidím zároveň. Bývam sama s malou, vyhodila som ho na základe hnusného správania. Nielenže ma ponižuje, uráža a vysmieva sa, neustále robí na prieky v tom zmysle, že akonáhle poviem čo by som si priala alebo chcela robiť na just to nespraví. Minule mal dokonca problém povedať dakujem po tom ako som mu doslova navarila a všetko nachystala na stôl ako decku. Ked som sa ozvala, ze či sa mi nemôže aspoň poďakovať tak normálne bolo na ňom vidno ako mu stúpa tlak, že musí urobiť to čo mu hovorím. Neustále som sa snažila všade byť s ním, počúvať ho, riadiť sa podľa jeho nálad. Nedá sa to dlhodobo :( neni normálne aby si dvaja deň čo deň nadávali neskutočné urážky a kriku. Vyhodila som ho zas z bytu a robí zo mňa najväčšiu harpiu po celom meste, že ho neustále vyhadzujem a že keď nedá peniaze tak hlavne vtedy, čo vôbec nie je pravda. Chcela som len pozornosť, aby dal najavo že ma má rád a trávil so mnou čas a nemanipuloval by so mnou. Vždy ked som ho vzala k sebe som vkladala novú a novú dôveru do toho že sa zmení a konečne dospeje a vždy ma to ranilo keď to posral a dosť hlboko. Som teraz bez neho 4 dni a poviem vám šaliem :( opäť tá samota, samá na malú (aj ked mi s nou vela nepomohol), ziarlivost ze uz je s druhou, strach z jeho vyhrážok že už všetko rieši s právnikom..... plus do toho moje podradné sebavedomie a neschopnosť. Pri každej volnej chvíli len plačem a plačem. Neviem to zastaviť. Srdce bolí a to doslova. Snažím sa myslieť na malú že kvôli nej treba stáť na nohách. Neustále mám myšlienky, že som neustále závislá od rodičov a to mám 26 rokov. So všetkým idem za nimi lebo nie som schopná si nič ani len sama vybaviť. Kamarátky nemám už vôbec žiadne. Nikomu neverím, hned sa bojím ked chcem s niekym hovoriť či náhodou nepozná jeho (lebo on a jeho rodina su v celku známi v meste) a nedokázem sa vobec rozprávať s ludmi. Vadia mi dotyky, ked ma niekto objíme, mamina alebo sestra, dokonca aj malá. Nemám chuť s nikým komunikovať, čokolvek ked niekedy poviem ludia na mna nereaguju lebo som trapna, nemam zmysel pre humor vobec, zatial čo on ma kamaratov kopec, strieda si zeny ako ponozky a ja ziarlim ako bessná. Už sa mu nechcem vtierať lebo viem že to nemá zmysel, lebo vie že ho mam rada a využíva to že urobím presne to čo mi povie. Serie ma moja budúcnosť...lebo ako sama ledva utiahnem vlastné bývanie aby mala maličká domov a ked pojdem na sud tak aby videli ze mam vlastne byvanie a je jej so mnou dobre. On ma vela penazí a kupit si moze dovolit vsetko... Nikdy si nenájdem normálneho chlapa lebo sa neviem rozprávať s nikym, som hanblivá a čo sa po intímnej stránke týka uplne nemozná a mega hanblivá. Okrem toho malá je tazká povaha, tvrdohlavá a hyperaktívna. Presne ako on a ja uz nwm čo s nou niekedy. Proste je to vsetko celé zle a nebaví ma takto žiť. Trvá to už 3 roky a ja som sa nikam nepohla a s dieťaťom sa vlastne už ani nepohnem. Ked vidím páry, akí sú šťastní a stavajú si domy a čakajú bábätká ja som uplne na dne. Psychologičke som chodila, ta sa so mnou o vsetkom rozprávala, vsetko to on na mna prenásal také zle pocity lebo je rozpoltená osobnost a bol nepredvidatelný. V poriadku, rozisla som sa s ním a teraz čo? Som maximalne vyčerpaná.
@tyelde ja viem, že je to zbytočné s ním. Som si toho vedomá, ale neviem ako toto prežijem. Zajtra sa s ním musím stretnúť, keď si príde pre malinkú. Už to vidím, že zavriem dvere a zosypem sa. Alebo príde pre ňu s nejakou jeho kamarátkou a toho sa bojím najviac.... :( tá žiarlivosť je hrozná.
@samota6661 chapem to tak,ze ste neboli zosobaseny,ci?o to lahsie,nemusis riesit rozvod,odstrihni sa od neho,hlavne yz ziadna sanca pre neho!zacat mysliet pozitivne,viac si verit,vzal ti sebavedomie,ani sa necudujem,trpiet jeho neveru,urazky ponizovanie?mas na viac!mysli na dobro tvoje a tvojej dcery.Kde teraz byvas?byt je tvoj?
@samota6661 to si viem predstaviť, tiež som dosť žiarlivá...nedaj mu to najavo...a neboj sa, prežiješ to, len to bude chcieť čas a pomoc, čo predpokladám, že rodičia ťa podporia určite, keďže vedia ako na tom ste...alebo možno skúsiť aj psychologičku, isto ťa dá dokopy 🙂
@mimi1237 dakujem za povzbudivé slová. Neboli sme manželia, máme už za sebou aj jeden súd. Malá je zverená do opatery mne a máme určené výživné. Ja sa snažím na to všetko nemyslieť, ale proste toho negatívneho je viac ako pozitívneho. A keď uvidím jeho, čo i len v aute ked niekam ide tak padnem na hubu zas. Bývam sama s malou, v prenajatom obecnom byte.
@tyelde od našich už nechcem žiadať, už som toho využila dost a je mi to uz uplne trápne. Snažím sa sama vystačiť ale je to hrozný pocit. Hlavne tá samota a ze sa nemám o koho oprieť. Psychologička mi vlastne moc nepomoze uz. Uz je to len o mojom prístupe.
@samota6661 zaciatok bude tazky ale nevracaj sa spat....kasli naneho mas dcerku pre ktoru sa oplati bojovat pozberaj sily a spamataj sa ....ak sa k tebe vrati bude to horsie a horsie a nebudes tym trpiet len ty ale aj mala,ona si nezasluzi prezivat detstvo v kriku a stresu urob to nie len koli sebe ale aj malej.....ZIVOT SI TREBA UZIVAT A NIE PREZIVAT niekde je urcite muz tvojich snov a najdete sa ver tomu...je na tebe ako sa rozhodnes len nezabudaj ze rozhodujes aj za svoju dcerku ktora si zasluzi krasne detstvo...drz sa
@samota6661 smer psycholog, ty si psychicky tyrana zena a toto sama od seba nezmenis. Neviem, ako to mas poriesene ci ste manzelia alebo mas dieta zverene... od toho sa dovija aj to ci si povinna mu malu davat a stretavat sa s nim, lebo evidentne toto ti dobre nerobim. Si totiz na svojho tyrana emocionalne naviazana.
@samota6661 čudovala by si sa ako vedia pomôcť, aj keď sa to nezdá....ono ja chápem, tiež nerada využívam iných, ale treba sa dať dokopy....a druhá strana to často neberie ako ty, napr. keby si im občas dala malú na postáženie poobede, im by to spravilo skôr radosť ako problém predpokladám, aj keď ty máš z toho pocit, že by si ich využívala...a ten čas by si mohla využiť napr. na nájdenie si nejakého hobby, veľmi to pomôže odpútať myšlienky a zrelaxovať sa...spraví to veľmi veľa....aj keď ako vravím, všetko chce čas. Lenže čím dlhšie to budeš takto trpieť, tým ťažšie sa ti z toho bude dostávať
@mojkamojka nie sme manzelia, mala je zverená mne, stretavanie mame na dohode. Chodila som so sebou psychologičke, tiez sa so mnou rozprávala vela, nech ho nechám. Teraz som to spravila, a nwm čo so sebou. O 2 týždne idem k nej znovu s tým ze jej mám povedať ako som to vyriešila.
@tyelde naši postrážia malu, o tom nepochybujem, ale ja uprednostnujem samotu a nechcem byt na prítaz a tak radsej idem s malou domov a tam sme spolu... chodím aj cvičiť len ma deprimuje ze ziadne vysledky nevidím...o to viac mi to nepridáva na sebavedomí :(
@samota6661 ber to tak,ze to pozitivne je to,ze si sa ho zbavila,preco ziarlis ,ze sa ti ukaze s inou?myslis,ze neaka zena by stala o takehoto chlapa?zabudni,bud rada,ze je prec ,teba caka lepsi ,taky co si ta bude vazit.
@mimi1237 och kiez by to tak bolo a prislo čím skôr... nevládzem...už 6 rokov som trpela s ním. Boli aj svetlé chvíle, ale tých tmavých viac... už nevládzem, mám toho dosť :(
@samota6661 zameraj sa na dceru a na seba.to ze cvicis je tiez dobre,najdi hobby kde spoznas inych ludi,uzivaj si slobodu .a ze si snim bola sest rokov?....bud rada ze len tolko.
@samota6661 je to beh na dlhé trate, hlavne to nevzdávaj...a tú samotu síce chápem, sama som dosť introvertný typ, ale najlepšie človek príde na iné myšlienky keď je s niekým, aj keby si napr. len chodila na nejaký kolektívny šport, kde sa s tými ľuďmi nemusíš až tak rozprávať, ale predsa ťa to privedie na iné myšlienky...a výsledky cvičenia sú tiež dlhodobá záležitosť, ale ber to tak, aj keď to možno ešte nie je vidno, ale robíš niečo pre svoje zdravie a to je super 🙂 proste sa len treba odpútať...aj keby si ozaj mesiac doma plakala a potom sa s tým zmierila a bolo ti lepšie, aj tak to za to stojí 🙂
@samota6661 Ahoj, ked ma dcerka 3 roky, tak to by uz mohla ist na jesen do skolky a ty do prace, kde nebudes uz sama cely den 😖 . Nechodis s nou ani na detske ihrisko alebo do materskeho centra? Tam by ste si obe nasli kamaratky. Nemas ani nejaky konicek - sitie, pestovanie kvetin, citanie, ... ?
nechcem ťa sudiť,len ti napišem svoj nazor..nemam zaujem an teba utočiť ani ťa uražať,to ti pišem vopred aby si to vedela....takže: sama neveiš čo chceš...nevidiš že maš to najväčšie bohatstvo na svete ake žena može mať,maš zdrave dieťa,pre ktore sa oplati žiť,pre ktore musiš bojovať a nie takto upadať doslova do depresii....vzopri sa a ži,lebo teraz len preživaš....myslim že obaja mate na tom podiel viny v akom rozpoloženi je vaš vzťah.....ale ty si mega troska,nemaš žiadnu hrdosť?si ešte malda žena,stanov si hranice lebo ten chlap s tebou zameta....nedufaj v zmenu ak sa už doetarz nezmenil.....chceš byť s nim kvoli toho že ho lubiš celou dušou.alebo kvoli samote,alebo kvoli pohodlu alebo prečo???? pišeš že nepodakoval za jedlo,dobre ok,ale ty samotna sa k nemu tak spravaš ako keby bol decko......spravaj sa k nemu ako partnerka a nie ako matka.....pozhovarajte sa a skuste najsť kompromis.....a žiarlivosť? no ak sa budeš takto spravať ako žairliva troska,tak tym ho skor odplašiši ešte viac...a neveim či ste malu chceli z lasky,alebo prišla nahodnealebo to bol tvoj zamer si ho udržať,pretože každa žena čo si mylsi že si dieťatom privaiže k sebe chlapa,sa hlboko myli,ale to zvyčajne zistia až potom.....pišeš že si sama....pritom maš pri sebe rodičov,zdravu dceru....vadi ti že ťa objimaju....toto ej pdola mna ale je to tvoj pocit.....bud sa zobudiš a prestaneš rozmyšlať vaginou,a začneš uvažovať mozgom a žiť pre svoju dceru,alebo sa utrapiš.....navyše ešte stale možeš stretnuť niekoho kto bude tebou očareny......takže hlavu hore a ži! su ženy ktore su na tom horšie a pocituju samotu v ovela vyššej miere....takže klud a rozvahu....drž sa🙂
@samota6661 napisem ti ako podobnu situaciu riesila kamoska.
Tiez to bola ona, co frajera vyhodila a ostala sama s dietatom. On sa z toho oklepal ihned, do dvoch tyzdnov si uz vodil po meste inu za ruku. Sice najprv daval najavo, ze on sa chce vratit, ale ona nepopustila. Chcela aby si uvedomil, co jej robil, poucil sa. A az potom chcela riesit navrat.
Akonahle si nasiel inu, karta sa obratila. Zrazu si uvedomila, ze vedela byt "silna" len kym sa on doprosoval. Kym sa chcel vratit. Ked si uvedomila, ze ma inu, ziarlila a strasne. Robila mu sceny, ked dosiel po dieta.
A tak sa to stale tocilo. Neziarlila priamo, ona mu robila strasne vycitky o dietati a jeho otcovstve. Ked prejavil zaujem sa vratit, ona hrdo odmietala. Ked teda ostal s tou druhou, vykrikovala mu aky je otec.
Ked uz sa stretli v bode, ze on prejavil zaujem sa vratit a ona suhlasila, do par dni boli od seba, lebo okamzite vklzli do starych kolaji. On bral ako samozrejmost kopec veci, co robila ona a ona celu situaciu zhorsovala tym, ze mu to bud vycitala (asi ako ty, ze mu pripominala, aby povedal aspon dakujem) alebo sa mu snazila robit zrkadlo.
Na konci uz obaja toho tolko porobili, ze naozaj bolo obidvom co vycitat, aj za co ich obhajovat.
Nakoniec kamoska pochopila, ze takto nikdy nedosihane nic. A tak si urobila jasno v tom, co chce. Aby bol s nou a zaroven mala respekt. Kedze toto neslo, tak si vybrala to, co chcela viac. Ten respekt.
A kedze on bol ten, co jej ho dat nechcel, lebo ju proste mal vdaka ich predchadzajucemu vztahu uz zatriedenu v inej kolonke, neostavalo ine, ako mu dat najavo, ze ho k nej mat bude. Aj za cenu, ze sa ich cesty definitvne navzdy rozidu.
Musela opanovat vlastnu ziarlivost. Ziadne reakcie na tu druhu, ani ine zeny. To bolo hrozne tazke, lebo najradsej by ho zabila.
Musela opanovat aj vlastne reakcie an jeho reci. Udrzat chladnu hlavu a bud ho odpisat niecim rozumnym, alebo radsej nepovedat nic a odviest rec na inu temu, alebo rozhovor ukoncit.
Nereakcia je casto najsilnejsia zbran, aj ked sa zda ako prejav slabostva a prehry.
Nestretaval sa s nou mimo preberania dietata a ani ona sa netlacila do stretnuti, hoci ju to strasne zralo. Dokonca zasla tak daleko, ze dieta vodila k jeho rodicom a predavali si ho s tym, ze jeho ani nevidela. Ak ho doviedol potom pri vrateni az k nej, prebranie urychlila ako sa dalo. Popytala sa, co bolo, ako bolo a zavrela dvere.
Zle pocity z toho vsetkeho si vyplakala sama do vankusa. A ze revala teda spociatku takmer stale. Aj hadzala vecami a zurila.
Po asi tristvrte roku, ked uz sa zacala so situaciou vRovnavat a neplakala po kazdom stretnuti s nim, sa jej on zacal ozyvat. Ako sa ma. Co robi. Dokonca jej vycital, ze ona sa o neho nezaujima. Ze mu nevolava. Ze vsetku komunikaciu sa snazi hned ukoncit. Zacal ju volat na spolocne prechadzky s drobcom. Na zrmzlinu. ci by len tak s nim nachvilu nevybehla na kofolu oproti do restauracie. Prekvapivo zacal s nou nadvazovat pretrhnuty vztah. Akonahle ale suhlasila a on si to vystvetlil ako jej kapitulaciu (ze stalE su na tom tak, ze on piskne a ona skoci) a zacal sa zas chovat voci nej nadradene (napr. Na tej kofole hadzal otazky, ci niekoho ma a narazky na jej postavu a tvar a ze ju vlastne aj tak nikto nechce - akoze bol strasne vtipny), tak sa len spytala, ci chce aby uz odisla, ze sa to da povedat aj slusnejsie. A ze nema problem, lebo doma jej aj tak stoji hora pradla, ze vie cas zabijat aj praktickejsie.
On sa ofukoval, ze ho urazila. Ze nechape humor. Inokedy sa zas zdvihla, polozila na stol dve eura, ze dik za pozvanie, ale toto ma fakt uz nebavi pocuvat, pekny den ti. Inokedy povedala, ze ani nejde, lebo on zas bude mat sproste reci a ona na to dnes nema naladu a musi aj tak umyt okna.
Postupne on pochopil, ze ak sa bude chovat ako nadradeny vol, tak proste ma u nej dvere zatvorene.
Uz sa k nej chova celkom milo a slusne. Dokonca ju minule skusal vziat za ruku na prechadzke, ako povedala.
Takto to nemusi dopadnut. Ten tvoj sa nemusi chciet vratit. Ale nejde o to, aby sa vratil. Ak sa ma chovat ako nadradeny vol, tak nestoji za to tuzit po jeho navrate.
Ani kamoska neratala s tym, ze on ju bude chciet naspat. Jej prioritou bolo, aby zacali jednat slusne ako rodicia spolocneho dietata. Aby mal k nej respekt ako zene. A na to musela sama seba naucit prestat reagovat na jeho chovanie. Utat ten kolotoc vzajomnych vyprovokovani, urazok a priekov co si robili. Toho ze obaja urobili ledva polkrok v ustrety a uz cakali strasne ocenenie od toho druheho. A ked neprislo, tak hned dva kroky vzad a hadky a prieky. Co slo velmi tazko, kedze este aj ziarlila.
Ako vedlajsi produkt sa dostavil nie len jeho respekt a slusne spravanie, ale aj novy zaujem. Ale to bol vedlajsi produkt.
Neprisiel by, ak by ona nedala najavo, ze ma svoju cenu a ak ju on nerespektuje, ona sa preto neobesi. Proste ma jeho blbost na haku.
Neslo to ale bez obeti v podobe silneho sebazaprenia. Lahsie bolo podliehat emociam, namieste hned robit sceny a vykrikovat krivdy. Tazsie bolo drzat usta a byt slusna a rozumna. A emocie si vyrevat doma.
@samota6661 ste obaja nezrelí, obaja máte správanie také... no ako dve malé deti bojujúce o nejaký kýblik na pieskovisku a každý vyťahujete svoje zbrane: on ponižovanie a týranie a ty citové vydieranie a vyhadzovanie z bytu... Keď už to dopadlo tak ako to dopadlo, skús si sama sebe dokázať že to všetko dáš a už sa viac neponižuj, táto skúsenosť ti môže dať veľa 😉
hlavne pamataj, ze iba zaciatky su tazke.. treba vydrzat kazde zosypanie co na teba pride, preplac to, prenervac.. a potom vstan a chod dalej, bez neho.. zvyknes si a uvidis, ze potom budes stastna.. len proste ten zaciatok musis vydrzat..
a fyzicky ti ublizuje?
Boze zena tolko negativizmu a stratenej dovere v samej seba som davno necitala. Hlavne sa vschop pre Boha .. ja viem ze je to tazke ale uz len to ta musi nakopnut jednak to dieta a jednak ze on si uziva. Ty musis na sebe pracovat aby lutoval ze o teba prisiel. Nebon chlapov na svete je dost istotne si nejakeho najdes len si musis verit. Kamosky tiez budu len si o sebe nemysli ze si trapna a nudna a nezaujimava. Na toho chlapa.sa vyser.. on dobre vie ze ho mas rada .. a ze robis co chce on. Ukaz mu opak. Ze si samostatna a stastna bez neho! Najdi si nejaku zalubu. Sportuj.. chod ku kadernicke .. na nakupy .. do fitka spoznas novych ludi. Len sa neopustaj ...
@samota6661 ja som toho nazoru, ze ak clovek stupi do hovna, nemusi v nom ostat. Ak si s nim aj splodila dieta, neznamena to ze s nim musis zostat, ak bol mozno tvoja prva laska, neznamena ze je to osud a blaa blaaa. Oklepat sa po rozchode ti moze trvat aj rok, ale to je makacka na sebe. To neprejde len tak ze same. Cas tomu pomoze ale ty by si mala poznat nejake taktiky, napr.stop techniku, aplkovat ked ti myslienky bludia k nemu. Zoznam cinnosti ktore by si mohla robit ako nahradu za myslenie nanho, na ziarlenie, na odpustenie (on nestoji o teba ako o partnetku, ale o teba ako podradeneho voci ktoremu si bude dovolovat, dvihat svoje sebavedomie), a ked to na teba pride, siahnut na zoznam a zacat s akoukolvek cinnostou. Venovat premyslaniu o nom denne 10-15 minut v presne vopred stanovenom case, a inokedy nie. Napadne ta myslienka nanho mimo tohto casu? Sorry, teraz nie, povenujem sa tomu v ten a ten cas. A tak dalej. Su aj dalsie techniky, psych.nech poradi. Skus pochopit jednu vec. Tvoj vztah aj tento rozchod ma podobne kontury ako mnohe ine patologicke vztahy. Takze priebeh sa da do urcitej miery predpokladat. Tie pocity ktore mas su tiez podobne ako maju statisice zien ktore sa takto zaplietli. Pocit vlastnej neschopnosti, kto ma uz len bude chciet, pocit vynimocnosti predch.vztahu, bol to osud a nic ine uz nebude take, pocit vlastneho zlyhania, keby som sa ja spravala inak tak aj on je lepsi, pocit samoty, nikto na svete mi neporozumie, nemam sa komu zdoverit, pesimizmus a fatalizmus, co uz ja s dietatom, kto ma bude chciet, koho si najdem. Toto vsetko su pocity ktore zeny po rozchode maju. Takze nic specialne necitis. Pocity ta klamu, ak myslis ze citis lasku skor je to len zvyk a strach zo samoty. Je pohodlnejsie predstierat aka to bola laska. Ale skor to bol len sex, zavislost, nizke sebavedomie. Prejde to 🙂
@samota6661 Manipuluje, ohovara, je extremne citlivy na kritiku, novu znsmost ma do par dni, ohovara Ta, pravdepodobne Ta aj izoluje a presviedca, ze nie si dost dobra... Je ako Jekyll a Hyde, ma dve tvare. Povazuje za samozrejme, ze on moze vsetko, Ty nic. Neudrzi dlhodobe vztahy, je promiskuitny.
No takze to mame minimalne domace nasilie a pravdepodobne je chlapec psychopat. A Ty bez neho nevydrzis, lebo si tzv. Spoluzavisla /co-dependent/. Jedno z toho je liecitelne a psychopatia to nie je.
Skus na uvod knihu Ako skoncovat so spoluzavislost a az budes chciet tento nikdy nekonciaci zrychlujuci sa kolotoc patologickeho vztahu bezpecne ukoncit, napis mi IP.
@samota6661 a ako sa sprava k malej? je to bezpecne , ze ju brava so sebou von, alebo sa o nu bojis ked je snim? skus sa spoznat s niekym cez internet ...nemyslim na vztah , len tak na porozpravanie sa....popripade na viletiky niekde s malou a mozno s nejakou dalsou slobodnou maminou ci s nejakym simpatickym napadnikom, co nema zenu ani deti..na odreagovanie...i ked sa ti nechce skus sa prinutit...svojho ex uplne vynechaj zo svojho zivota..ziarliva nemas byt na co , kedze ty mas jeho dieta ine nemaju..a i ked bude mat na konte 100dalsich ...ty mas nieco co on mat nebude... 🙂 takze nenachaj sa psychicky udupat ide mu o to aby si bola uplna troska prosila ho na kolenach ...no ty si zena a tie su rafinovane silne i ked sa nezdaju 😉
@samota6661 nepustaj ho uz k sebe domov..stretavajte sa vonku...naozaj je potrebne sa spoznat s niekym inym..hocikym zena ci muz a kludne moze byt pritomny pocas vaseho stretavaniu sa, ked si ide pre nalu alebo ked ju prinese domov...tym padom sa vyhnes psychickemu tlaku a tyraniu z jeho strany..a budes mat i svedka , ked sa neudrzi a vybehne na teba...on ako hovoris nosi so sebou zeny ked si ide pre dieta ..tak nech sa nehneva ale nech sa pred tvoje dvere neprace s nejakou druhou..pekne ho nepustaj do domu...kludne vonku...moze ta pozvat i na obed ked chce malu vidiet ...jed ma prachy vyzer ho ako vies...nehnevaj sa, ze tak pisem no zasluzi su
Vykasli sa nanho, uz vcera bolo neskoro.Snaz sa nanho nemysliet.Hajde do prace, zacni o seba dbat,Jeho uz nechci nikdy, on sa nezmeni.Ked toto robi,a este nie ste zosobaseni, co by robil, keby si bola jeho manzelkou?Ty chces dalsi sud zozvod?,,Neboj sa chlapov je dost, Ale uz si to dobre zozmysli s kzm si zacnes.To musi byt velky debil, ked sa este u teba nazere, a ma problem aspon zadakovat.A este ty chces aby ti aj malá psychicky ochorela?,a potom bude kydat, ze sa o nu nestaras.Vymaz si ho zo zivota, navstiv mudr lebo na cas potrebujes lieky na ukludnenie,
dohodnite si dni kedy bude chodit za malou...ide leto takze to budes mat lahsie...nedovol mu chodit k tebe domov..naco su ti komenty o tvojom byvani potrebne.. ked chodieva za malou a ostava u vas...tak mas pravo to zatrhnut a navrhnut ihrisko alebo restavraciu kde je i ihrisko alebo miesto kde by ste sa stretli a niezepojdete spolu ..ale stretnite sa tam...skus sa snim stretavat tam kde su ludia a kde nieste sami...ked uz inak medzi ludi nechodis tak aspon takto a budes sa citit lepsie a on nebude mat sancu na teba utocit slovami...spravaj sa slobodne usmievaj sa a rozpravaj iba o dcerke na neho sa nepytaj ..to je jeho vec...povedz co vsetko si malej kupila a co je potrebne kupit atd o inom sa ani netreba s nim bavit...o sebe tiez nehovor ak sa chce nejaka jeho kamaratka pridat k vam do restavracie na jej mieste by som sa pod zem prepadla...i to zvladnes s usmevom kedze ty mas nieco co ona nema 🙂
@samota6661 musíš si vážiť samu seba, aby si ťa mohli vážiť druhí... on ťa má za handru, lebo presne tak sa správaš... sama sa staviaš do pozície neschopnej chuderky, do ktorej si môže kopnúť alebo povytierať špinu, tak to len využije, cíti sa ako kráľ, aj keď v skutočnosti je úplný úbožiak, ktorý si nedokáže udržať normálny vzťah, nevie sa normálne správať a potrebuje sa odbavovať na slabších, lebo na viac nemá...
jeho nezmeníš, ale svoj život môžeš, za ten si zodpovedná len ty sama... a vidím ako chybu, že stretávanie s malou má podľa vzájomnej dohody, lebo ty jak trúba len sedíš a čakáš, kedy si on zmyslí a bojíš sa spraviť svoj program, lebo čo keby náhodou, že? hlavne nie si na to psychicky pripravená, že príde a potom ťa to deptá... daj si to upraviť na konkrétne termíny, budeš dlhodobo dopredu vedieť, kedy sa máš nachystať a ostatné dni si spravíš program podľa seba... to, že ťa ohovára po meste, ti môže byť srdečne jedno, normálni ľudia si pomyslia o ňom svoje a tí druhí ťa zaujímať nemusia... choď do práce, rob, čo ťa baví, choď cvičiť, s malou na ihrisko, socializuj sa, ži a nerieš chuja, ktorého životnou náplňou je robiť ti nervy (čo sa mu dosť dobre darí, lebo mu to dovolíš).
@samota6661 skus nerozmyslat o vas ci o nom ako o chlapovi ale o sebe ako zene o svojich tuzbach pocitoch .. skus sa dat do neutralnej pozicie..povedz si sebe samej, ze si das mesiac dva na rozmyslanie (jemu to nehovor)a zvazenie celej situacie a ukaz mu svoje pravidla sleduj jeho reakcie z dialky(v nevtralnej pozicii) niekde medzi ludmi ako matka jeho dietata...a garantujem , ze za dva mesiace ho uz chciet nebudes...len mu nedaj sancu stretavat sa s tebou osamote..nezasluzi si to aby si ho pustila do vasej intimity a nedovol mu narusit vase domace prostredie., aby sa dcerka nepamatala na hadky doma..predpokladam ty k nim tiez nechodievas..ked bude robit natlak, ze ho nechces pustitk sebe povedz mu, ze ked ta ta jeho zrada preboli tak to uz ako problem vidiet nebudes..
@samota6661 je vela slobodnych mam kazde maju svoje pribehy skus sa s nejakymi spoznat aspon cez internet uvidis, ze nie si sama v takejto situacii...
Hlavne sa už k nemu nevracaj a neodpúšťaj....je ti treba chlapa čo ťa ničí? Áno, na začiatku to bude ťažké, a možno ti potrvá nejaký čas sa dať opäť doporiadku, najmä psychicky, ale určite by ti to prospelo...a potom, po svete behá toľko skvelých chlapov čo by ťa ľúbili aj s malou a nerobili ti toto, a ty ich nemáš šancu spoznať, lebo sa doťahuješ s takýmto chujom...to radšej byť sama ako s niekým čo si ťa neváži...