Rozhodnutie, ktoré mi zničilo život

@vikusjk Vie, vidí, zrazu by aj odišiel keď vidí že som psychicky na dne, no zastáva sa stále rodičov. Ja keď si spomeniem, ako nás štvali proti sebe, len aby bolo po ich a po jeho, tak mi je zle, nestretávam sa s nimi a ani neviem či chcem aby to pokračovalo, lebo takto násilne riešia všetko, keď niečo nie je po ich, tak bojujem s chlapom aj s nimi.

Treba zmenit prostredie alebo sa rozist takto nemozes zit dlhodobo to sa nezmeni. Ak mate na kupu nehnutelnosti v hl. meste treba ist do toho

Dochádzať za prácou niekde do väčšieho mesta sa ti nedá? Treba sa s mužom porozprávať, asi to neberie až tak vážne. Ak máte nato financie, tak sa presťahujte. Deti nemáte?

Píšeš, že vidí, že si na dne a že by aj išiel preč ale zastáva sa stále rodičov. Neznášam ultimáta, ale tu podľa mňa iné nevyrieši situáciu. Buď sa postaví na stranu svojej rodiny a tou si ty alebo na stranu rodičov. A nie, že povie áno. Treba urobiť áno. Život ma naučil, že reči ma vôbec nezaujímajú. Ak zároveň s rečami nenastanú aj reálne kroky, tak sú to len kecy. A v tom prípade by som odišla, dala sa dokopy a žila bez týchto stresov. Z toho čo píšeš, nič pozitívne ti žitie s týmto mužom neprináša.

A ako travis svoj cas teraz - si nezamestnana? Mate problemy s financiami, ze bez tvojho platu je vam tazko? Toto by bol dobry argument k tomu, aby ste sa prestahovali.

Ak nie, a pracu mat nemusis, ale chces - tak v tomto pripade je to, dovolim si povedat, jednoduchsie. Pretoze mas cas robit to, co chces. Co robis, ked si bez prace?

Si mobilna? V zmysle, vies sa sama zaobstarat, dopravit sa na ine miesto bez pomoci? Rozprestri kridla, chod objavovat moznosti.
Ak aj nemozes, aj z domu sa da, vyplnit si cas ak mas chut.

Ja neviem, mne ta tvoja situacia nepride nijak hrozna, z toho co pises, Jedine co mi pride zle je, ze sa citis psychicky slaba - to si nikto nezasluzi. Ale s tym sa da nieco robit, vyhladat pomoc, najst podporne skupiny, atd atd.

Tazko sa radit, ked nevieme naozaj ako to u vas je. Ake mas moznosti - alebo este lepsie, ake mas limity? Co ta drzi v tom tvojom zlom psychickom stave? Mozno ti len chyba inspiracia, co so sebou, co so zivotom...ale na to len prestahovanie do ineho mesta nepomoze.

Ahoj, prvá otázka - máte deti. Ak nie:

ak deti nemáte, vykašlala by som sa na všetko, čo si doteraz vybudovala - čo si s kým a kde vybudovala - ak nie si šťastná tam, kde si, nechaj všetko tak ako je, zober kufor, úspory, zbal sa a odíď. potrebuješ nový nádych, nový život.. podľa mňa si smutná z partnerstva s tvojim chlapom a to v prvom rade. ruku na srdce - načo ti je taký maminkár ? Ja som sa rozviedla aj preto, lebo môj chlap si zabudol po pôrode ostrihnúť pupočnu šnúru od jeho matky.

ani nevieš, ako ti to pomôže - buď sa od neho navždy oddelíš, alebo si on uvedomí že ty si jeho budúcnosť, nie matka s otcom a pôjde s tebou do zmeny tak, aby ste boli obaja spoko. ak nie, aspoň budeš vedieť na čom si... čo je tvoje to nikdy nestratíš, a čo nieje ti nikdy nepatrilo...🙂

to je ten krok, co sme my urobili lebo by nam bolo rozpadlo manzelstvo, do detajlov tu nejdem.
Zahranicie, navrat na SVK a navrat do zahranicia naspat. Az potom sa dalo vsetko do poriadku. Pravdepodobne odideme raz zase, ale nie na to miesto v SVK, kde sa nedalo vydrzat.

Mne sa stalo niečo podobné. S tým, že má manžel sprosto oklamal. Tvrdil, že budeme bývať vo svojom a nakoniec sa sám rozhodol, že nie lebo čo si počne jeho chudák mama sama.
Vidí, že som sklamaná, nešťastná ale nič to s nim nerobí. Dokonca to aj vie lebo mu to stále vyhadzuje na oči.
Celkovo mám zo seba pocit, že som trochu zatrpkla.
Niekedy mám obdobie ze sa na neho neviem ani pozrieť, až sa mi hnusí a inokedy sa s tým sama vyrovnávam a hľadám pozitíva, aby som si nevytrhala vlasy. Potom zasa príde flash a som totálne v r*ti. Situácie počas dňa kedy si hovorím ako super by nám bolo keby sme boli sami. Ono sa to dotýka nie len bežného dňa ale aj intímnej oblasti. Smutné.
Len toľko som ti tým chcela napísať, že ťa chápem a je mi veľmi ľúto, že máš takého ignoranta doma. 😒
Už som neviem dočkať kedy mladšia dcéra dovŕši rok, aby išla do jaslí, ja do roboty. A vlastne kto vie čo dovtedy bude....
Vieš koľko krát som chcela odísť... V obtobri som mala kúpený kufor a zháňala podnájom. Ale nič z toho. Sama by som to nedala. Bola som tehotná v 3. trinestri a extrémne vyčerpaná. Musela som zostať. Zvažovala som odchod ku rodičom, aspoň na čas pokiaľ sa dám dokopy, ale veľmi som sa hanbila 😒.
Koniec depkárčenia. Ver, že bude dobre. Ja verím a nikdy neprestanem veriť. 🙏😘

Nikto nie he zodpovedny za to ako sa citis, len ty sama. Ak chlap hladi len na seba, je nacase, aby si ty prestala brat ohlad zase nanho..kde je laska, tam je cesta..kde nie je laska, tam netreba zostavat (teda chapem to tak ze ta pri nom nedrzia deti a netreba preto prilis premyslat).

Nenávidís miesto kde si, začínaš nenávidieť muza,a o svokrovcoch ani nepíšem,....ak nemáte spolu deti, isla by som tam,kde začnem odznova. Neradim hned rozvod, možno na pol roka ísť skusit ...mozno pisem bludy,....ale mám bývalú kolegynku, ktorá odišla od muza,isla so synom bývať k jej rodicom..jej manžel ostal pri jeho rodičoch lebo pri rod.dome mal dielnu,a moja kolegyňka nemohla do roboty, lebo tam velila svokra, nakoniec Manuel prišiel za ňou.
A ešte som mala spolubývajúcu v zdielanom byte, pani v rokoch, deti odišli a ona zistila ze s mužom uz nemá o čom,tak skúsila ist žiť ako vysokoškolacka😊 ale asi po pol roku si začali chýbať 🥰 rôzne sú osudy, ale obe rozprávali to co ty...ze tam kde boli,zacali byt nešťastne, choré, urobili co museli,aby sa nescvokli...

Toto budes riesit cely zivot, ako to zvladnes s detmi? Vychadza mi, ze ich este nemate, takze to je tvoja "posledna" sanca odist.

ak nie ste manželia a nemáte deti - asi by som zbytočne netrčala kde nechcem byť a sa mi nedarí...

Partneri musia stat pri sebe. Ked teba cela tato situacia tazi a on sa diva len na to, co vyhovuje jemu, je nacase prehodnotit, ci s takymto muzom chces ma deti a pod. Ci chces cely zivot prisposobovat niekomu, kto tebe nevyjde v ustrety. Jasne, ze sa clovel nechce pre taketo veci rozist. Ale pokial na neho pritlacis, ze uz takto naozaj nemozes a on si stale pojde svoje, pre vlastne dobro si pobal veci a zacni zit tak, aby si bola stastna.

Ak pre neho nie si na prvom mieste, ale je tam ktokoľvek iny (a je jedno, ci mama alebo frajerka), zrejme nema vyznam v takom vztahu zotrvavat. Naco mu je partnerka, ked chce zit podla zelania mamy? Nech teda plni jej sny a ty chod za niekym, s kym si splnis tie svoj. Zivot mas len jeden a skoda ho stravit s niekym, kto ta dostava do stavu zufalstva.

Odisla by som...

Toto je otazka casu kedy odides a mal by si to uvedomit, neprihliadat na rodicov a neviem koho, ale na teba. S tebou predsa zije, malo by mu zalezat na tom aby si sa aj ty citila dobre tam kde byvate.

Prežívam vecí podobne, ak chces napíš ss

Mate deti? Ak nie tak si zivot zariad podla seba. Ono napisat ze miesto kde zijes, teda rozhodnutie zit tam ti znicilo zivot je divne. Teraz co? Budes x rokov plakat do vankusa a psychicky sa nicit lebo nezijes v hlavnom meste? V prvom rade si uvedom ze nic strasne sa ti nestalo, mas problem ktory mozes kedykolvek vyriesit. Tak sa nevyhovaraj na rozhodnutie ale zacni svoj zivot menit.

Ked nemate deti zo dňa na deň by som sa pozbierala a išla preč.Ziaden chlap by mi nestal za to aby ma dostal na same dno.Skončiš na psychiatri toto potrebuješ.Vysrať sa naňho nech si žije s rodičmi.Ak ťa má rád pride za tebou ale daj si pravidla ak nepride aspoň si ten kusok zdravia zachovaj.Psychika ovlada všetko ja pre zbytok zdravia by som odišla.Ak nemate deti ani by som mu nič neoznamovala neni dôvod ako ON k tebe tak TY k nemu.Ak by po tvojom odchode prišiel za tebou len s tvojimi pravidlami a prve by bolo že odide od rodičov a pôjdete žiť sami.Ale aj tak by som si nechala zadne vrátka.