Rozdielne názory na trávenie času
Potrebujem počuť váš názor a možno aj radu. Skúsim to napísať tak neutrálne. Jeden rodič pracuje mimo domov, chodí domov na víkendy a "na otočku" aj uprostred týždňa (práca náročná na psychiku + ale aj fyzicky náročné cestovanie). Druhý rodič je väčšinu času na 3 školopovinné deti sám + samozrejme práca (fyzicky náročná). Jeden z rodičov chce takmer všetok voľný čas, čo sú spolu tráviť spolu a akčne (výlety, túry, nejaká práca, tej je vždy dosť a pod). Druhý nemá problém s tým byť občas aj doma, nič nerobiť, prípadne pozerať film či rozprávku alebo hrať nejakú hru. Alebo byť aj každý sám. Ako nájsť nejaký kompromis? Ten čo chce tráviť čas spolu sa"hnevá", ak druhá strana nechce ísť s ním a chce byť doma a na druhej strane, ten čo chce byť doma sa cíti "ukrivdený" a má pocit, že jeho potreby sú prehliadané. O svojich pocitoch navzájom vedia, nevedia však nájsť nejaký rozumný kompromis, stred, zhodu. Ten, čo chce byť občas doma nie je ochotný stále niekam chodiť, ten čo chce byť stále niekde mimo nie je ochotný pochopiť, že nie vždy sa každému človeku chce tak ako jemu. Poradíte nejaké rady, dáte nejaké postrehy ako z toho von? Rozhovor zatiaľ nepomohol, ale možno nebol "správne vedený".
Vacsinou z mojho okolia "ti akční ludia" su tí, čo sú doma a čakajú na víkend, kedy s druhým partnerom a detmi budu vyletovat a ten je po celom tyzdni vycerpaní - sem tam rád ide na výlet, ale potrebuje mat aj priestor na len také sa poflakovanie.
z toho co pises, mne realne ten prvy partner pripada ako chudak - celý týždeň mimo, doma iba na víkend, to je dosť na prd a ja sa mu nečudujem, ze nie je nadsený, ked v piatok večer príde, ptorebuje si vydýchnut, že sa má v sobotu ráno trepat hned na výlet...
Podľa mňa by mal trochu ustúpiť rodič (dajme tomu rodič č.2), ktorý chce tráviť čas stále aktívne. Pretože rodič č.1 mu predpokladám rád vyhovie a trávi s ním čas aj aktívne (usudzujem z tej vety "druhý nemá problém s tým byť OBČAS aj doma....."), ale zároveň potrebuje aj oddych a užívať si spoločný čas aj trochu pasívnejšie. A teda ak rodič č.2 stále tlačí na to, aby sa čas trávil len aktívne, tak vôbec nerešpektuje potreby rodiča č.1, ktorý narozdiel od rodiča č.2 rešpektuje aj potreby druhého (rád bude tráviť čas aj aktívne, aj na výlete, ... ), ale zároveň si jednoducho potrebuje aj oddýchnuť... Za mňa je toto cesta.. Nájsť rovnováhu... Nedá sa neustále len kdesi behať ako s nasoleným zadkom (najmä ak to druhej strane nevyhovuje) a tiež sa nedá neustále len ležať na gauči...
A k tým posledným vetám, že v podstate ani jeden z týchto rodičov nie je ochotný pochopiť toho druhého... No čo ja viem... Skúsiť možno sa viac vcítiť do pocitov toho druhého a skúsiť vnímať potreby druhého ako niečo dôležité? A nájsť šťastie v šťastí toho druhého?... Ja osobne by som ani nemala radosť z výletu keby vidím, že muž je unavený, otrávený... A nemala by som ani radosť z toho, že si ležíme a oddychujeme a on je nervózny, že nechce takto strácať čas nič nerobením... Čo tak sa na to pozrieť inak? Ak je aktívne trávenie času nech sa aj ten druhý trošku premôže a užíva si spoločné zážitky, užíva si prítomný okamih + sa teší aj z radosti toho druhého, že sú spolu na výlete... A ak sa trávi čas pasívne nech aj ten "s nasoleným zadkom" sa teší z toho, že jeho partner/ka naberá sily, oddýchne si,... hoc aj na nejaký ďalší výlet nabudúce... Proste sa tešte jeden z druhého a nepretláčajte silou mocou len svoje potreby, ale pozerajte aj na potreby druhého a tešte sa z radosti aj toho druhého......
U nas to bolo veeelmi podobne. Muz chodil domov len na vikendy a chcel stale cosi riesit... ja som bola vycerpana z celeho tyzdna v praci fofr kolo deti a domacnosti povinnosti.... bola som rada ked som sa natiahla a mala klud. Neviem, ktory rodic si ty a, ktory on 🙂 len podla napisaneho mi pride, ze to mate rovnako ako my 🙂
U nas pomohol rozhovor. Obcas mi doprial cas pre seba a on isiel s detmi sam na kratky vilet. I ked som vedsinou len upratovala i tak som vyvetrala hlavu. 🙂
Teraz je od kovudu doma aj on a strasne sa zasedel az mi to zacina vadit. Vsetko ma svoje plus a svoje minus. Drzim palce. Mna drzi teraz nad vodou hlavne cas osamote na prechadzke 🙂
Drzim prsty 🙂
Ja som tiež pomerne dosť akčná a milujem výlety, koncerty, niekam vypadnúť z domu. Ale zároveň som remeselník, to znamená ze okrem zimy veľa cestujem, som dlho v práci a teraz v lete na týždňovkach preč naozaj skoro každý týždeň.
Cez víkend som taká vypluta ze som rada ze som doma (a keďže chodíme celá partia aj spoločensky vyzita, takže som aj vďačná za chvíľku samoty). Takže chápem co je to byť stále na cestách, to proste unavý aj vetroplacha, nie tak niekoho kto ma rad svoj domáci pokoj.
A to nehovorím o reštauráciách, ja som tak znechutená z tých menučiek dedinských reštaurácii ze ma ma bežnú pizzu nikto nedostane a pri slove smazeny syr ma napne. Takze sa často snažím vyhnúť celodenným výletom aj koli strave.
Ono to chce nejaké kompromisy z obidvoch strán. Dohodnúť sa aspoň na jednom + dvoch spoločnych vyletoch za mesiac, zas ísť niekam spolu ako rodina je dôležité, ale treba sa aj vediet vžiť do koze niekoho kto si potrebuje oddýchnuť.
Pripadne občas ísť na vylet s kamarátmi, ideálne takými co majú tiež deti.
Tak dohodnúť si vopred víkend, kedy sa pôjde na výlet a kedy sa bude leňošiť doma.
Ak to ten, čo chce stále niekde len flakat, nechce akceptovať, tak nech ide s deťmi na výlet niekedy aj sám. Kde je problém?
Ak správne chápem, ty si celý týždeň sama na 3 deti, k tomu ešte pracuješ a cez víkendy ta pánko ťahá na výlety?Ved nech ide, ale pekne sam s deťmi. Vôbec sa ti nečudujem, že aspoň víkend si chceš oddýchnuť z toho kolotoča.
@luccija
@zmrzlinka2021 mýlite sa dievčatá, schválne som nepísala, kto je kto. Je to presne naopak, ja som druhý rodič v oboch prípadoch. Som väčšinu sama na deti a potrebujem byť aj doma. Manžel je mimo a rodina mu chýba, (čo ja úplne chápem) a tak chce všetok čas, čo je doma tráviť s nami. Ale vždy to musí byť aktívne. A vždy spolu.
@estrella5 máš pravdu a ja som pochopila a zmenila, svoj postoj, začala som s ním viac chodiť na chatu a pod. ale aj tak to nestačí. Problém je v tom, že ak odmietnem s ním niekam ísť, tak sa "urazí". Hej, aj sa neskôr "odrazí" a tvári sa, že je všetko ok. Ale ja začínam mať pocit, že proste musí byť po jeho, lebo ak nie, tak je doma určitý čas dusno. A to dusno ma ničí.
@jane001 trafila si. A manžel mi dopraje aj čas osamote, ale na moju introvertnú povahu je to málo. A hlavne, problém je v tom, ako začína reagovať na to, ak niekam nechcem ísť. To ma ničí
@lujza123 ja chcem chodiť na výlety, nemám s tým problém a rada si to užijem, ale občas chcem mať kľud (a aj deti) bez toho, aby som počula výčitky, ako nechcem pracovať na vzťahu a manželstve.
@vilma7 problém je v tom, že manžel síce pôjde na výlet ak sám, ale pri najbližšej príležitosti počujem, ako s nimi nikam nechodím. A moje argumenty, že veď chodím, ale minule mi bolo strašne zle, či som bola fakt úplne vyčerpaná už nepočuje. A skončí to tým, že nechcem pracovať na našom vzťahu.
@sidicek hejz správne chápeš a kedysi to fungovalo aj takto (aj sme chodili po výletoch, aj chodil sám). Ale v poslednej dobe počujem len výčitky, ako nechcem pracovať na našom vzťahu. A že treba na ňom pracovať, ak keď som unavená a nie iba keď sa mi chce.
Odpisala som Ti vedla🤣tak bud doma a nech zije aktivne.U nas je tiez toto boj muz by prirastol ku gaucu, alebo dvoru ja chcem "zit".Nemoze Ta citivo manipulovat, ze musis a, ked nie neutuzujes rodinu.
Este raz vratit cas velmi si vsimam ako je clovek aktivny, ako zili jeho rodicia, co mu je dolezite.
Chodit prec a travit cas aktivne chce zena, ktora pozna vacsinou len domacnost a deti vsak?
Tak kompromis jeden vikend podla jedneho a deti a druhy byt doma.Alebo sa pridat k niekomu inemu kamaratka s detmi...on kamarat....