Ahojte, ani neviem, kde začať. Bude to rok, čo som rozvedená, mame 4 ročného chlapca v striedavej starostlivosti. Exmanžel mal veľmi veľa negatív, napriek tomu mám pocit, že ho stále milujem. Emocionálne som sa od neho neodpojila. Stále čakám, kedy sa vráti domov - na druhej strane aj keby sa vrátil bola by to rovnaká katastrofa ako pred rozvodom. My sme boli veľmi dobrí blízki priatelia, po rozvode sa exmanžel tvári, akoby som pre neho nikdy nič neznamenala. Veľmi ma to boli…príde mi , že som ostala zaseknuta niekde na polceste. Nejde sa však ani vrátiť spať a naopak nedokážem spraviť ani krok dopredu. Neviem ako vynaložiť zo svojim životom ďalej. Ako z toho von?
Kazdy den si pripominaj preco si sa rozviedla
Ahoj. Som po rozvode rok a pol. Navrhovateľom som nebola ja, ale napokon som sa stiahla, nerobila žiadne ťažkosti. Tiež je pre mňa veľmi nepríjemné, keď z jeho slov, správania (len keď bol kontakt nutný, sama som ho nevyhľadávala) cítim, že som pre neho skutočne nič. Strašné ma to zraňovalo. Boli sme spolu 15 rokov. Tak pokojne, nie spokojné, pokojne. Napadlo mi napísať mu "rozlúčkový list", dať za tým bodku. Mne sa stále s ním, s ňou... snívajú nepríjemné sny.
ešte počkaj, rok je málo...
si na dobrej ceste. Späť do vzťahu by som sa už nevracala - ešte len to by bol krok späť.